Moc telenovely

Určite nemôže chýbať spomienka na postavu otrokyne Isaury. Miešankyňa, ktorá utiekla od krutého pána, istý čas paralyzovala celú krajinu. Raz kvôli nej dokonca cestujúci odmietli nastúpiť do vlaku, radšej zostali na nástupišti, len aby neprišli o posledný diel. Isaura sa stala pre nás vzorom. Jej, otrokyni, nedali milosť, a tak ako k nej, aj k nám sa naši vládcovia správali ako otrokári. Bolo to v rokoch, keď sa práve v húfoch rozvádzali kamarátky mojej mamy po vzore nezávislej hrdinky Malú, ktorá sama vychovávala dcéru a nenosila podprsenku.
Tak prišiel rok 1994 a vzbura na Malecóne donútila vládu k určitým ústupkom a ekonomickým reformám, ako boli izby na prenájom, súkromné taxíky či reštaurácie. V televízii vtedy dávali brazílsku melodrámu, ktorá ovplyvnila prezývky a názvy niektorých vecí. Súkromným reštauráciám sa začalo hovoriť paladar, podľa obchodu s potravinami, ktorý mala hlavná hrdinka seriálu Všetko platí. Príbeh chudobnej matky, ktorá predávala jedlo na pláži a nakoniec založila veľké potravinárske konsorcium, nám pripomínal našich nedávno vzniknutých „živnostníkov“ upravujúcich obývačky svojich bytov, aby nám ponúkli pokrmy, ktoré už celé roky nikto z nás nevidel.
Neskôr sa však veci začali komplikovať. Prišli seriály, kde si poľnohospodári nárokovali vlastnú pôdu, päťdesiatročné ženy robili plány do budúcnosti a novinári z nezávislých novín bojovali o priazeň čitateľov.
Scenáre týchto drám začali u nás na ostrove žiť vlastným životom. Preto tri dni v týždni trávim pred televízorom, aby som zistila, čo trápi mysle našich ľudí. Či im nejaký hrdina z Juhu dáva nádej, alebo posilňuje ich trpezlivosť.