Apple výrobky, swiscard nožík veľkosti kreditky, horské topánky Makara slovenskej výroby, moje repráky Adamy, anglická omáčka HP Brown sauce s kráľovninou pečaťou, japonské čaje a keramika na ich požívanie, chlebík z Mariánskej ulice v Bratislave, ale aj veci nehmotné – hudba, ktorá sa mi páči, miesta na svete, ktoré by si hneď mali všetci kúpiť ako destináciu svojej najbližšej dovolenky, alebo najlepšie zrušiť tú, čo majú kúpenú a ísť na mnou vybrané miesto. Obľúbené aplikácie ľuďom nanútim priamo do ich mobilných zariadení (zaplatia si sami cez iTunes store). Spôsob, akým propagujem Nepál, tam prináša turistov, spôsob akým tých turistov sprevádzam, zaručuje neočakávané zmeny programu v prospech klientov a moje manko (vymyslím si nové miesto, aby sa tešili, napchám ho do itineráru a je mi hlúpe vypýtať si doplatok ). Áno, som dobrá predavačka, keď produktom verím. Keď som mala asi 6 rokov, zbierala som u babky na Lednických Rovniach malé sklíčka, ktoré sa váľali v koryte potoka po tom, čo sklárne v Rovniach vypúšťali do neho odpad. Mala som oddiely odo mňa mladších aj starších detí, ktoré pre mňa pracovali ako terénni pracovníci a zbierali zrána sklíčka so mnou…a pre mňa. „A čo budeme s tými sklíčkami robiť?” pýtali sa ma. „Budeme ich predávať,” odpovedala som im a v očiach sa mi ligotali dolárové znaky, tak ako strýkovi Držgrošovi. Vyniesli sme na ulicu malý stolík, urobili si zo škatule od topánok pokladničku a čakali na okoloidúcich. Tržby boli výborné. Malé deti boli zlaté, na ne sa ľudia nalákali, ja som účtovala. Vysvetľovala som zákazníkom, čo všetko sa dá s takými sklíčkami robiť, ako sa na všeličo podobajú, aké sú bezpečné pre ich dieťa, pretože majú riekou vymyté hrany…potom sme večer zrátali tržbu a išli sme do cukrárne, na zmrzlinu…a do papiernictva – doteraz najnebezpečnejšieho obchodu pre mňa. Vlastne mi nejde do hlavy, že teraz nič nepredávam. Že zo mňa nevyrástol podomový predajca predražených vysávačov, alebo aspoň kozmetiky Oriflame. Bohužiaľ má táto pre mňa neužitočná schopnosť aj jednu nevýhodu: keď stretnem predavača, ako som ja, všetko si od neho kúpim. Všetko. Až musia nosiť zo skladu a vyberať spod pultu. A keď si to potom vyčítam, uzavriem to s tým, že som predsa podporila niekoho ako ja.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.