Píšem a fotím
Najradšej sedím v slonovinovej veži, čiže v ústave, keď už som prešla všetky stavby, archívy, a vymýšľam príbeh. Písať by som dokázala stále. Fotenie je úchylka architektov, fotia všetko, väčšinu nikdy nepoužijú, ale majú dobrý pocit, že to zaznamenali, keby náhodou. Máme doma špeciálny fotografický aparát s kipovacím zariadením, ktorým sa dá aj s malým odstupom dom zachytiť tak, aby nepadal. Neviem, prečo dnes musíme architektúru fotiť rovno, akoby bola nakreslená, avantgarda to v minulom storočí robila presne naopak.
Behám so psom
Ako sa hovorí o architektoch, že sú formalisti a pozéri, tak aj náš pes je rasa, ktorá letí – jack russel. Teraz sa patrí mať smiešneho psa. Behám s ním po lese, beh, to je sloboda. Jediným prehreškom je Beh Devín Bratislava. Chytilo nás to celú rodinu, ale to sú jediné preteky, ktoré si odbehnem. Hoci som súťaživý typ, podstatné je zúčastniť sa a so cťou dobehnúť, aby ma nemuseli zbierať sanitky alebo upratovacie čaty. Moji telocvikári zo školy by padli do mdlôb, keby zistili, že ja behám, nebola som športový typ. Kolektívne športy však neznášam dodnes, vždy to tým druhým kazím.
Tancujem
Milujem dvadsiate roky 20. storočia, nielen architektúru ale celú tú kultúru, výtvarné umenie, módu, hudbu, džez a swing. Keď sa niekde tancuje, na charleston ma nahovoríte kedykoľvek. Akurát, že tých príležitostí tu nie je veľa. Doma však usporadúvame kostýmové večierky pre rodinu a priateľov. Aj 80-ročná teta je schopná obliecť sa do hábov a tancovať.
Všetko s mierou
Som veľký fanúšik špargle, doma si všetci oddýchli, že sa už skončila sezóna, som schopná ju v rôznych variáciách servírovať každý deň. Podobné je to s makom. Rada jem, milujem taliansku kuchyňu, najmä keď ma ňou rozmaznávajú v dobrej reštaurácii. Mám rada dobré víno, ulietavam na bublinkách. Zapálim si aj cigaretu, to je návrat do mladosti, ale dnes sa už aj tak nedá nikde fajčiť. Nemám rada, keď sa niečo nesmie. Môže sa robiť všetko ale s mierou.
Som chorobne činorodá
Snažím sa ovládať, ale dosť zle, mám vrtuľu v zadku, stále niečo riešim, nemám pokoja. Musí to ísť strašne na nervy najmä manželovi a synovi, ospravedlňujem sa im aj touto cestou. Dnes si už síce občas viem povedať, že sa to všetko nedá stihnúť, niečo treba chtiac-nechtiac odfláknuť, ale aj tak ma to dobehne a mám výčitky svedomia.
Ide ma poraziť
keď si niekto prisvojí nápady druhých. V našich kruhoch sa tomu hovorí „zase ma necitovali“. Môj kolega Matúš Dulla síce tvrdí, že najväčšie vyznamenanie je, keď váš nápad zľudovie, ale trochu sa pritom stráca prehľad. Exaktní vedci na to vymysleli scientometriu. Najnovšie sa teda trápime viac meraním výkonov a citácií než samotnými výkonmi.
Bojujem
Pýcha je daň nášmu povolaniu, keď má človek vydať z ruky autorský tvorivý počin, musí byť trošku pyšný, inak by to nikdy nedal von. Bojujem s tým, moje vnútorné krédo je: viac pokory. Už naše štúdium je orientované na individuálny výkon, odtiaľ je len malý kúsok k prílišnému sebavedomiu. Architekti by mali byť vedení k väčšej skromnosti, nie k nepriebojnosti, ale k rešpektu ku schopnostiam iných aj k vlastným limitom.
Najradšej sedím v slonovinovej veži, čiže v ústave, keď už som prešla všetky stavby, archívy, a vymýšľam príbeh. Písať by som dokázala stále. Fotenie je úchylka architektov, fotia všetko, väčšinu nikdy nepoužijú, ale majú dobrý pocit, že to zaznamenali, keby náhodou. Máme doma špeciálny fotografický aparát s kipovacím zariadením, ktorým sa dá aj s malým odstupom dom zachytiť tak, aby nepadal. Neviem, prečo dnes musíme architektúru fotiť rovno, akoby bola nakreslená, avantgarda to v minulom storočí robila presne naopak.
Behám so psom
Ako sa hovorí o architektoch, že sú formalisti a pozéri, tak aj náš pes je rasa, ktorá letí – jack russel. Teraz sa patrí mať smiešneho psa. Behám s ním po lese, beh, to je sloboda. Jediným prehreškom je Beh Devín Bratislava. Chytilo nás to celú rodinu, ale to sú jediné preteky, ktoré si odbehnem. Hoci som súťaživý typ, podstatné je zúčastniť sa a so cťou dobehnúť, aby ma nemuseli zbierať sanitky alebo upratovacie čaty. Moji telocvikári zo školy by padli do mdlôb, keby zistili, že ja behám, nebola som športový typ. Kolektívne športy však neznášam dodnes, vždy to tým druhým kazím.
Tancujem
Milujem dvadsiate roky 20. storočia, nielen architektúru ale celú tú kultúru, výtvarné umenie, módu, hudbu, džez a swing. Keď sa niekde tancuje, na charleston ma nahovoríte kedykoľvek. Akurát, že tých príležitostí tu nie je veľa. Doma však usporadúvame kostýmové večierky pre rodinu a priateľov. Aj 80-ročná teta je schopná obliecť sa do hábov a tancovať.
Všetko s mierou
Som veľký fanúšik špargle, doma si všetci oddýchli, že sa už skončila sezóna, som schopná ju v rôznych variáciách servírovať každý deň. Podobné je to s makom. Rada jem, milujem taliansku kuchyňu, najmä keď ma ňou rozmaznávajú v dobrej reštaurácii. Mám rada dobré víno, ulietavam na bublinkách. Zapálim si aj cigaretu, to je návrat do mladosti, ale dnes sa už aj tak nedá nikde fajčiť. Nemám rada, keď sa niečo nesmie. Môže sa robiť všetko ale s mierou.
Som chorobne činorodá
Snažím sa ovládať, ale dosť zle, mám vrtuľu v zadku, stále niečo riešim, nemám pokoja. Musí to ísť strašne na nervy najmä manželovi a synovi, ospravedlňujem sa im aj touto cestou. Dnes si už síce občas viem povedať, že sa to všetko nedá stihnúť, niečo treba chtiac-nechtiac odfláknuť, ale aj tak ma to dobehne a mám výčitky svedomia.
Ide ma poraziť
keď si niekto prisvojí nápady druhých. V našich kruhoch sa tomu hovorí „zase ma necitovali“. Môj kolega Matúš Dulla síce tvrdí, že najväčšie vyznamenanie je, keď váš nápad zľudovie, ale trochu sa pritom stráca prehľad. Exaktní vedci na to vymysleli scientometriu. Najnovšie sa teda trápime viac meraním výkonov a citácií než samotnými výkonmi.
Bojujem
Pýcha je daň nášmu povolaniu, keď má človek vydať z ruky autorský tvorivý počin, musí byť trošku pyšný, inak by to nikdy nedal von. Bojujem s tým, moje vnútorné krédo je: viac pokory. Už naše štúdium je orientované na individuálny výkon, odtiaľ je len malý kúsok k prílišnému sebavedomiu. Architekti by mali byť vedení k väčšej skromnosti, nie k nepriebojnosti, ale k rešpektu ku schopnostiam iných aj k vlastným limitom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.