Bazalka vraj pochádza z Indie, niektorí bádatelia však prisahajú na Čínu. Či je to už tak, či onak, najkrajšie legendy o tejto voňavej bylinke vznikli v Európe. Zaujímavé na tých legendách je, že v nich táto skromná rastlinka balansuje na hrane medzi nenávisťou a láskou, zbožňovaním a odporom. V niektorých príbehoch dokonca figuruje až v morbídnych konotáciách. Ale všetko pekne po poriadku.
O tom, čo dalo tejto rastline meno, sa vedú spory dodnes. Jedni vravia, že bazalka sa volá podľa gréckeho pomenovania basilicon, druhí zasa, že súvisí so slovom basileus. A teraz si vyberte: jedno znamená bazilišok a druhé kráľ. Bazalka v starovekom Grécku totiž bola rastlinou boha vojny Áresa (v Ríme Marsa), ktorý vládol baziliškom. A práve ňou ste vraj vedeli proti týmto čudným tvorom, napoly jašterom – napoly drakom, bojovať. Keď vás taký bazilišok náhodou uhranul svojimi pichľavými očami, alebo ovanul smradľavým dychom či nebodaj hnusne uhryzol, mali ste si okamžite naordinovať bazalku. Ale pozor! Nie hocijakú. Bazalkine magické schopnosti boli tým účinnejšie, čím lepšie a šťavnatejšie vedel poľnohospodár kliať a nadávať pri jej sadení. Keď sa z polí a briežkov začali na jar ozývať ozaj hrubé nadávky, bohovanie a rúhanie, všetci na Agore vedeli, čo sa práve sadí. Kto nadávať nevedel alebo sa hanbil, vraj stačilo aj donebavolajúce chvastanie – to vie predsa každý. Keď potom bazalka aj nepomohla pri baziliškovi, aspoň odohnala škorpióny.
Čo však platilo v Grécku, neplatilo už v Ríme. Z bazalky sa stala bylinka, ktorá vraj škorpióny doslova privoláva! Človek by sa mal dokonca vyhýbať aj jej vôni, pretože práve z nej sa rodia škorpióny. A kto by už len chcel, aby sa mu tieto potvory s pichľavým chvostíkom rozliezli po mozgu? Ešte v stredoveku existovala povera, že keď strčíte zopár lístkov bazalky pod črepník, do dvoch dní sa sám nadvihne, lebo pod neho vlezú škorpióny. Bazalka sa teda stala rastlinou symbolizujúcou strach a nenávisť.
Do týchto príbehov však postupne preniká iná legenda, ktorá súvisí s raným kresťanstvom. Bazalka sa vraj volá podľa kráľa (basileus), pretože ju svätá Helena našla rásť pri kríži, na ktorom zahynul Kristus – kráľ. A tak ju začali volať kráľovská bylinka – basil. Dodnes sa v ortodoxnej cirkvi svätená voda parfémuje bazalkou a táto bylina má dokonca svoje stále miesto vyhradené pod oltárom. Jej prenikavá vôňa sa stala symbolom zármutku a trúchlenia. Balzamovalo sa ňou už v starovekom Egypte, no hojne sa v spojení so smrťou spomínala aj v stredoveku a renesancii. Dokonca aj taký roztopašný autor, ako bol sám Boccaccio, ju spomína v slávnom Dekamerone v dosť morbídnom príbehu o Lizabete. Vlastní bratia jej zavraždili životnú lásku. Milovaný partner sa jej zjavil v sne a ukázal jej miesto, kde ho bratia zahrabali. Ona ho vykopala, jeho hlavu si zasadila do kvetináča s bazalkou a každý deň ju polievala vlastnými slzami.
Bazalka to má teda veľmi ťažké. V jednom kúte sveta sa ňou vyznáva láska, a keď ju chlapec podaruje dievčaťu alebo naopak, považuje sa to za zasnúbenie a do roka sa čaká svadba. V druhom sa zas kladie mŕtvym do rúk alebo pod jazyk, aby sa im ľahšie otvorila nebeská brána a oni mohli pokojne a bez stresu vystúpiť na nebesia. Všade sa však s radosťou pridáva do šalátov a omáčok, aby nás svojou vôňou priviedla na krajšie myšlienky. Nehovoriac o tom, že spolu s cesnakom a paradajkami vytvára chuť, ktorá patrí medzi najbľúbenejšie na svete.
Autor je scenárista.
Urobme si pesto/
Bazalka má okrem nádhernej vône a pikantnej chuti aj jednu zásadnú vlastnosť, ktorú ocenia všetci tí s lenivým trávením. Preto sa tak rada snúbi s cesnakom, ktorý môže byť pre niekoho ťažký. Taliani sa s tým teda nemaznali a túto fantastickú kombináciu využili a vymysleli jednu z najchutnejších pást na svete. Nazvali ju pesto a podávajú ho predovšetkým k cestovinám. No nehanbia sa ho kydnúť aj ako malú prílohu k čomukoľvek. Jeho príprava je jednoduchá, potrebujete len veľký mažiar alebo mixér, dve hrste bazalky, tri strúčiky cesnaku, ten najkvalitnejší olivový olej, aký viete zohnať, parmezán a píniové oriešky. Bazalku, cesnak a píniové oriešky nasypeme do mixéra alebo mažiara a drvíme. Počas drvenia prilievame olej, aby vznikla riedka pasta, ktorú napokon zahustíme poriadnou hrsťou nastrúhaného parmezánu. Dokoreníme a dosolíme podľa chuti. Takto vytvorené pesto môžeme skladovať v chladničke aj dva týždne, zvyšok sa dá ľahko zamraziť. Pri príprave cestovín nezabudnite pesto jemne rozriediť v troche vody, v ktorej sa robili cestoviny. Iba tak pesto špagety či tagliatelle pekne obalí.
O tom, čo dalo tejto rastline meno, sa vedú spory dodnes. Jedni vravia, že bazalka sa volá podľa gréckeho pomenovania basilicon, druhí zasa, že súvisí so slovom basileus. A teraz si vyberte: jedno znamená bazilišok a druhé kráľ. Bazalka v starovekom Grécku totiž bola rastlinou boha vojny Áresa (v Ríme Marsa), ktorý vládol baziliškom. A práve ňou ste vraj vedeli proti týmto čudným tvorom, napoly jašterom – napoly drakom, bojovať. Keď vás taký bazilišok náhodou uhranul svojimi pichľavými očami, alebo ovanul smradľavým dychom či nebodaj hnusne uhryzol, mali ste si okamžite naordinovať bazalku. Ale pozor! Nie hocijakú. Bazalkine magické schopnosti boli tým účinnejšie, čím lepšie a šťavnatejšie vedel poľnohospodár kliať a nadávať pri jej sadení. Keď sa z polí a briežkov začali na jar ozývať ozaj hrubé nadávky, bohovanie a rúhanie, všetci na Agore vedeli, čo sa práve sadí. Kto nadávať nevedel alebo sa hanbil, vraj stačilo aj donebavolajúce chvastanie – to vie predsa každý. Keď potom bazalka aj nepomohla pri baziliškovi, aspoň odohnala škorpióny.
Čo však platilo v Grécku, neplatilo už v Ríme. Z bazalky sa stala bylinka, ktorá vraj škorpióny doslova privoláva! Človek by sa mal dokonca vyhýbať aj jej vôni, pretože práve z nej sa rodia škorpióny. A kto by už len chcel, aby sa mu tieto potvory s pichľavým chvostíkom rozliezli po mozgu? Ešte v stredoveku existovala povera, že keď strčíte zopár lístkov bazalky pod črepník, do dvoch dní sa sám nadvihne, lebo pod neho vlezú škorpióny. Bazalka sa teda stala rastlinou symbolizujúcou strach a nenávisť.
Do týchto príbehov však postupne preniká iná legenda, ktorá súvisí s raným kresťanstvom. Bazalka sa vraj volá podľa kráľa (basileus), pretože ju svätá Helena našla rásť pri kríži, na ktorom zahynul Kristus – kráľ. A tak ju začali volať kráľovská bylinka – basil. Dodnes sa v ortodoxnej cirkvi svätená voda parfémuje bazalkou a táto bylina má dokonca svoje stále miesto vyhradené pod oltárom. Jej prenikavá vôňa sa stala symbolom zármutku a trúchlenia. Balzamovalo sa ňou už v starovekom Egypte, no hojne sa v spojení so smrťou spomínala aj v stredoveku a renesancii. Dokonca aj taký roztopašný autor, ako bol sám Boccaccio, ju spomína v slávnom Dekamerone v dosť morbídnom príbehu o Lizabete. Vlastní bratia jej zavraždili životnú lásku. Milovaný partner sa jej zjavil v sne a ukázal jej miesto, kde ho bratia zahrabali. Ona ho vykopala, jeho hlavu si zasadila do kvetináča s bazalkou a každý deň ju polievala vlastnými slzami.
Bazalka to má teda veľmi ťažké. V jednom kúte sveta sa ňou vyznáva láska, a keď ju chlapec podaruje dievčaťu alebo naopak, považuje sa to za zasnúbenie a do roka sa čaká svadba. V druhom sa zas kladie mŕtvym do rúk alebo pod jazyk, aby sa im ľahšie otvorila nebeská brána a oni mohli pokojne a bez stresu vystúpiť na nebesia. Všade sa však s radosťou pridáva do šalátov a omáčok, aby nás svojou vôňou priviedla na krajšie myšlienky. Nehovoriac o tom, že spolu s cesnakom a paradajkami vytvára chuť, ktorá patrí medzi najbľúbenejšie na svete.
Autor je scenárista.
Urobme si pesto/
Bazalka má okrem nádhernej vône a pikantnej chuti aj jednu zásadnú vlastnosť, ktorú ocenia všetci tí s lenivým trávením. Preto sa tak rada snúbi s cesnakom, ktorý môže byť pre niekoho ťažký. Taliani sa s tým teda nemaznali a túto fantastickú kombináciu využili a vymysleli jednu z najchutnejších pást na svete. Nazvali ju pesto a podávajú ho predovšetkým k cestovinám. No nehanbia sa ho kydnúť aj ako malú prílohu k čomukoľvek. Jeho príprava je jednoduchá, potrebujete len veľký mažiar alebo mixér, dve hrste bazalky, tri strúčiky cesnaku, ten najkvalitnejší olivový olej, aký viete zohnať, parmezán a píniové oriešky. Bazalku, cesnak a píniové oriešky nasypeme do mixéra alebo mažiara a drvíme. Počas drvenia prilievame olej, aby vznikla riedka pasta, ktorú napokon zahustíme poriadnou hrsťou nastrúhaného parmezánu. Dokoreníme a dosolíme podľa chuti. Takto vytvorené pesto môžeme skladovať v chladničke aj dva týždne, zvyšok sa dá ľahko zamraziť. Pri príprave cestovín nezabudnite pesto jemne rozriediť v troche vody, v ktorej sa robili cestoviny. Iba tak pesto špagety či tagliatelle pekne obalí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.