.vyšetrovateľ, prokurátor a sudca však pri svojich hypotézach nezmienili dokumenty, ktoré zásadne spochybňujú verziu o vine Nitranov. V prvom rade ide o svedectvá, uložené v policajných archívoch v Levoči, ktoré naše súdy systematicky ignorujú. Film Róberta Kirchhoffa – v Plus 7 dní označený ako kontroverzný – ukazuje tváre ľudí (manželia Bačovci, Ukrajinec Pavel Kozak), ktorí vypovedajú, že medička Ľudmila Cervanová v osudný deň 9. júla 1976 neodchádzala z diskotéky v Mlynskej doline z donútenia ani v sprievode Nitranov. Naopak, nastupovala do auta s neznámymi „mužmi tmavšej pleti“, a to dobrovoľne. V prípade serióznej justície by to boli argumenty v prospech obvinených Nitranov. Pretože v stave totálnej absencie iných dôkazov, svedčiacich o vine obžalovaných, sa 13-stranový rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2006 – v zložení senátu Michálik, Hatala a Kliment – opiera iba o sporné výpovede Nitranov, získané v prípravnom konaní. Prečo sporné? Obžalovaní, ale aj svedkovia viackrát po roku 1989, keď prípad nanovo otvoril federálny Najvyšší súd, tvrdili, že na nich vykonávali brutálny psychický aj fyzický nátlak – aby potvrdili vyšetrovateľmi skonštruovanú verziu skutku. Štyria z nich nátlaku postupne neodolali, no troch nikdy nezlomili. Sudcovia v roku 2006 pritom dospeli k jednoznačnému názoru, že tvrdenia obhajoby o získaní priznaní v prípravnom konaní nezákonným spôsobom, dokonca pod hrozbou trestu smrti, „nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní“ . Šokujúce je najmä ich zdôvodnenie, ako k takému zisteniu dospeli. Rozsudok uvádza, že „keby bol tlak na obžalovaných taký veľký a nezákonný, ako tvrdí obhajoba, zrejme by sa priznali všetci obžalovaní(...), no nestalo sa tak“. O ich vine má teda rozhodovať slovíčko „zrejme“?
Ale šokujúce je tu ešte čosi a týka sa to spochybňovania alibi Nitranov. Články v Plus 7 dní ignorujú fakt, že únos, znásilnenie a vražda Cervanovej sa udiali v júli 1976, no siedmi Nitrania sa na „scéne“ objavili ako podozriví až o dlhých päť rokov neskôr. Kto z nás, ak si nevedie presný denník, si presne pamätá, čo robil, povedzme, 9. júla 2008? A kto z nás by v situácii, keď mu hrozí trest smrti, nehľadal záchranu a alibi?
.sporné alibi?
Rozoberme si teraz údajne nedôveryhodné alibi Nitranov, za aké ho označujú naše súdy. „Ich alibi sa stále menilo a niektorí mali až štyri verzie, kde a s kým vlastne v osudný večer boli. Vždy to bolo tak, že obvinený vyhlásil, že bol tam a tam, to mu policajti jasne vyvrátili, tak prišiel s ďalšou verziou, a tak ďalej,“ hovorí pre Plus 7 dní sudca Juraj Kliment. A ako prvého „nedôveryhodného“ uvádza Pavla Beďača. Zabúda však, že je jedným z tých, ktorí sa k činu nikdy nepriznali. Kliment tvrdí, že Beďač postupne uvádzal ako svedkov jeho alibi rôznych ľudí, čo malo vyšetrovateľov presvedčiť, že klame.
„Nie je pravda, že som si vymýšľal stále nových svedkov,“ uvádza Beďač a pokračuje: „Od začiatku som tvrdil, že tento deň – 9. júl 1976 – bol pre mňa úplne všedný a nezapamätateľný. Ja som jednoducho nevedel po piatich rokoch povedať, kde som sa nachádzal. Vedel som iba jedno, že som nebol v Bratislave. Mal som pred sebou päť skúšok, na ktoré som sa učil doma v Nitre s kamarátkou. A opravoval som si auto. Pri výsluchoch od roku 1981 som žiadal od vyšetrovateľov kalendáre, chcel som vedieť, aké filmy sa v júli 1976 hrali v kinách, hľadal som čosi, čoho by som sa chytil. Strčili ma do basy a nespomínal som si ani na to, čo som mal pred piatimi rokmi oblečené. Napokon mi alibi poskytol Ivo Bis s manželkou, ktorí mi pomáhali s opravou auta. No súd to neuznal.“
Pozoruhodné je aj spochybnenie alibi druhého odsúdeného, Miloša Kocúra. Vtedajší prokurátor Milan Valášik si v rozhovore pre Plus 7 dní údajne pamätá, ako si Kocúr „vypracoval svoje alibi v cele a motákmi ho posielal svojej rodine, ktorá mu ho mala dosvedčiť, pričom papieriky s inštrukciami vynášal von lekár a advokát“. Kocúr to vidí inak: „Nie je to pravda. Bol som po výsluchoch v zúboženom stave. Napísal som jeden moták, nie viacero. Dôvod? Vyľakalo ma, že sa vyhrážali, že zavrú moju sestru, keď mi poskytne alibi a bude tvrdiť, že som 9. júla 1976 nebol v Bratislave. A moták bolo moje úsilie uchrániť ju pred tým.“ Dodajme, že v Kirchhoffom filme vystupujú viacerí svedkovia, ktorí dokladajú – aj podľa meteorologických záznamov z 9. júla 1976 – že Kocúr bol s nimi na rybačke na jednom jazierku pri Nitre a večer si tam opekali ryby. No súdy alibi, ktoré mu poskytli, podobne ako v prípade Beďača, neuznali.
.stanovisko obhajcu
Obhajca Nitranov Allan Böhm spomína prípad ďalšieho odsúdeného, Milana Andrášika. Ten podľa jeho vedomostí výpovede nemenil. Naopak, dva a pol mesiaca odmietal akúkoľvek možnosť účasti na akomkoľvek trestnom čine. Uviedol iba to, že bol na diskotéke v Mlynskej doline s Ferom Čermanom a dvoma Francúzkami, sestrami Cohenovými a po jej skončení spoločne odišli domov. Napriek tomu, že každý druhý deň bol Andrášik podrobovaný výsluchu, držal sa jednej a tej istej výpovede – s prípadom nemá nič spoločné. Výsluchy trvali pätnásť až dvadsať minút, pričom vyšetrovateľ mu vždy položil otázky typu: Kocúr vtedy a vtedy vypovedal, že ste vtedy a vtedy znásilnili na žúre Cervanovú. Vy ste boli organizátor, vy ste všetkých nútili, aby aj ostatní ju znásilňovali, vyjadrite sa k tomu. Andrášik vždy stroho povedal: „Kocúr trepe somariny.“
Lenže po dva a pol mesiaci Andrášika zlomili. Obhajca Böhm uvádza: „Predchádzal tomu pohovor s operatívcami, na ktorom sa zúčastnil aj vyšetrovateľ Lamačka, pričom nešlo o vyšetrovací úkon. Lamačka potom na súde účasť na takomto pohovore poprel s tým, že ak by taký pohovor bol, existoval by o tom záznam. A čuduj sa svete, tento záznam sa našiel v archíve. Inými slovami, Lamačka pred súdom nehovoril pravdu. A ja sa mám teraz vyjadrovať k jeho výpovediam pre bulvárny časopis?“
.denník sestier Cohenovych
Ako jeden z údajne korunných dôkazov falšovania alibi predložili Kliment, Lamačka a Valášik redaktorke Mihočkovej aj denník sestier Cohenových – s tým, že súd ho ako dôkaz neuznal, pretože „predmetný dátum 9. júla 1976 je v ňom dopísaný až dodatočne a svieti vedľa prečiarknutého dátumu 8. júla.“ Čitateľ Plus 7 dní tak nadobudol istotu, že ide o účelové falšovanie v prospech Nitranov.
Aká je skutočnosť? Obhajca Böhm poukazuje na dve podstatné veci. Po prvé, Silvia Cohenová hneď v júli 1976 – keď ešte Nitrania vôbec neboli obvinení – zistila, že v denníku preskočila jeden dátum a opravila to, čo aj jasne súdom (tie však ani tento dôkaz v prospech Nitranov neuznali) vysvetlila. A po druhé, je úplne irelevantné, či je v denníku prepísaný dátum, pretože obidva inkriminované dni, teda 8. aj 9. júla, boli sestry Cohenové podľa denníka nepretržite s Františkom Čermanom a Milanom Andrášikom, okrem iného aj na diskotéke v Mlynskej doline – no o deň skôr, 8. júla. Denník pritom nie je dôkaz o vine alebo o nevine, ale zdroj, z ktorého aj po čase čerpá človek, ktorý si ho píše, spomienky na to, čo prežil.
Ale šokujúce je tu ešte čosi a týka sa to spochybňovania alibi Nitranov. Články v Plus 7 dní ignorujú fakt, že únos, znásilnenie a vražda Cervanovej sa udiali v júli 1976, no siedmi Nitrania sa na „scéne“ objavili ako podozriví až o dlhých päť rokov neskôr. Kto z nás, ak si nevedie presný denník, si presne pamätá, čo robil, povedzme, 9. júla 2008? A kto z nás by v situácii, keď mu hrozí trest smrti, nehľadal záchranu a alibi?
.sporné alibi?
Rozoberme si teraz údajne nedôveryhodné alibi Nitranov, za aké ho označujú naše súdy. „Ich alibi sa stále menilo a niektorí mali až štyri verzie, kde a s kým vlastne v osudný večer boli. Vždy to bolo tak, že obvinený vyhlásil, že bol tam a tam, to mu policajti jasne vyvrátili, tak prišiel s ďalšou verziou, a tak ďalej,“ hovorí pre Plus 7 dní sudca Juraj Kliment. A ako prvého „nedôveryhodného“ uvádza Pavla Beďača. Zabúda však, že je jedným z tých, ktorí sa k činu nikdy nepriznali. Kliment tvrdí, že Beďač postupne uvádzal ako svedkov jeho alibi rôznych ľudí, čo malo vyšetrovateľov presvedčiť, že klame.
„Nie je pravda, že som si vymýšľal stále nových svedkov,“ uvádza Beďač a pokračuje: „Od začiatku som tvrdil, že tento deň – 9. júl 1976 – bol pre mňa úplne všedný a nezapamätateľný. Ja som jednoducho nevedel po piatich rokoch povedať, kde som sa nachádzal. Vedel som iba jedno, že som nebol v Bratislave. Mal som pred sebou päť skúšok, na ktoré som sa učil doma v Nitre s kamarátkou. A opravoval som si auto. Pri výsluchoch od roku 1981 som žiadal od vyšetrovateľov kalendáre, chcel som vedieť, aké filmy sa v júli 1976 hrali v kinách, hľadal som čosi, čoho by som sa chytil. Strčili ma do basy a nespomínal som si ani na to, čo som mal pred piatimi rokmi oblečené. Napokon mi alibi poskytol Ivo Bis s manželkou, ktorí mi pomáhali s opravou auta. No súd to neuznal.“
Pozoruhodné je aj spochybnenie alibi druhého odsúdeného, Miloša Kocúra. Vtedajší prokurátor Milan Valášik si v rozhovore pre Plus 7 dní údajne pamätá, ako si Kocúr „vypracoval svoje alibi v cele a motákmi ho posielal svojej rodine, ktorá mu ho mala dosvedčiť, pričom papieriky s inštrukciami vynášal von lekár a advokát“. Kocúr to vidí inak: „Nie je to pravda. Bol som po výsluchoch v zúboženom stave. Napísal som jeden moták, nie viacero. Dôvod? Vyľakalo ma, že sa vyhrážali, že zavrú moju sestru, keď mi poskytne alibi a bude tvrdiť, že som 9. júla 1976 nebol v Bratislave. A moták bolo moje úsilie uchrániť ju pred tým.“ Dodajme, že v Kirchhoffom filme vystupujú viacerí svedkovia, ktorí dokladajú – aj podľa meteorologických záznamov z 9. júla 1976 – že Kocúr bol s nimi na rybačke na jednom jazierku pri Nitre a večer si tam opekali ryby. No súdy alibi, ktoré mu poskytli, podobne ako v prípade Beďača, neuznali.
.stanovisko obhajcu
Obhajca Nitranov Allan Böhm spomína prípad ďalšieho odsúdeného, Milana Andrášika. Ten podľa jeho vedomostí výpovede nemenil. Naopak, dva a pol mesiaca odmietal akúkoľvek možnosť účasti na akomkoľvek trestnom čine. Uviedol iba to, že bol na diskotéke v Mlynskej doline s Ferom Čermanom a dvoma Francúzkami, sestrami Cohenovými a po jej skončení spoločne odišli domov. Napriek tomu, že každý druhý deň bol Andrášik podrobovaný výsluchu, držal sa jednej a tej istej výpovede – s prípadom nemá nič spoločné. Výsluchy trvali pätnásť až dvadsať minút, pričom vyšetrovateľ mu vždy položil otázky typu: Kocúr vtedy a vtedy vypovedal, že ste vtedy a vtedy znásilnili na žúre Cervanovú. Vy ste boli organizátor, vy ste všetkých nútili, aby aj ostatní ju znásilňovali, vyjadrite sa k tomu. Andrášik vždy stroho povedal: „Kocúr trepe somariny.“
Lenže po dva a pol mesiaci Andrášika zlomili. Obhajca Böhm uvádza: „Predchádzal tomu pohovor s operatívcami, na ktorom sa zúčastnil aj vyšetrovateľ Lamačka, pričom nešlo o vyšetrovací úkon. Lamačka potom na súde účasť na takomto pohovore poprel s tým, že ak by taký pohovor bol, existoval by o tom záznam. A čuduj sa svete, tento záznam sa našiel v archíve. Inými slovami, Lamačka pred súdom nehovoril pravdu. A ja sa mám teraz vyjadrovať k jeho výpovediam pre bulvárny časopis?“
.denník sestier Cohenovych
Ako jeden z údajne korunných dôkazov falšovania alibi predložili Kliment, Lamačka a Valášik redaktorke Mihočkovej aj denník sestier Cohenových – s tým, že súd ho ako dôkaz neuznal, pretože „predmetný dátum 9. júla 1976 je v ňom dopísaný až dodatočne a svieti vedľa prečiarknutého dátumu 8. júla.“ Čitateľ Plus 7 dní tak nadobudol istotu, že ide o účelové falšovanie v prospech Nitranov.
Aká je skutočnosť? Obhajca Böhm poukazuje na dve podstatné veci. Po prvé, Silvia Cohenová hneď v júli 1976 – keď ešte Nitrania vôbec neboli obvinení – zistila, že v denníku preskočila jeden dátum a opravila to, čo aj jasne súdom (tie však ani tento dôkaz v prospech Nitranov neuznali) vysvetlila. A po druhé, je úplne irelevantné, či je v denníku prepísaný dátum, pretože obidva inkriminované dni, teda 8. aj 9. júla, boli sestry Cohenové podľa denníka nepretržite s Františkom Čermanom a Milanom Andrášikom, okrem iného aj na diskotéke v Mlynskej doline – no o deň skôr, 8. júla. Denník pritom nie je dôkaz o vine alebo o nevine, ale zdroj, z ktorého aj po čase čerpá človek, ktorý si ho píše, spomienky na to, čo prežil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.