Petra Oficerova, hlavného podozrivého z trestného činu rozkrádania dreva v závode Kirovles, odsúdil podmienečne. Druhého, jeho kľúčového právneho poradcu, na päť rokov nepodmienečne. Tým druhým je Alexej Navaľnyj, registrovaný kandidát v septembrových voľbách na primátora Moskvy. To on pred časom vyhlásil: mojím cieľom je získať poslanecké kreslo a v roku 2018 kandidovať na úrad prezidenta Ruskej federácie.
Po odsúdení nastal neuveriteľný zvrat: v priebehu 24 hodín ten istý prokurátor požiadal o dočasné prepustenie oboch na slobodu, čo ruský trestný zákonník nielenže nepredpokladá, ale právoplatne odsúdeným ani neumožňuje. Dočasné prepustenie otvorilo možnosti – hoci v moskovskom lete nečinnosti – pokračovať Navaľnému a jeho štábu v predvolebnej kampani v primátorských voľbách.
Od roku 1986, keď prepustili sovietskym režimom nasilu držaného Andreja Sacharova, nečakalo na železničnej stanici v Moskve toľko ľudí, ako keď sa teraz zjavil dočasne prepustený právnik a podnikateľ Alexej Navaľnyj. Je to mnohovrstevný príbeh – Navaľnyj sa stihol dômyselne legitímne zaregistrovať predtým, ako bol súdený. Primátor Moskvy, to je dôležitý úrad: ide o šéfa administratívy 11-miliónovej metropoly, ktorá je mocenským, ale aj finančným centrom federácie, ňou preteká okolo 80 percent všetkých peňazí Ruska.
.výrazný líder
Dnes nemá nikto nijaké šance poraziť úradujúceho primátora Sergeja Sobjanina. Do úradu ho po odvolaní kedysi všemocného Jurija Lužkova, dnes dôchodcu na svojom majetku v rakúskych Alpách, dosadili priamo z Kremľa. Ale pre občianskeho aktivistu, ktorý sa v priebehu niekoľkých rokov stal vedúcou postavou opozície a jeho vyhláseným cieľom je stať sa prezidentom, má kampaň, ako aj akýkoľvek možný výsledok, význam. Podľa všetkého je to priveľmi dynamický kandidát, aby slúžil iba na legitimizáciu volieb terajšieho primátora. Na Navaľného sa treba pozerať ruskými očami, očami obrovskej masy účastníkov dovedna desiatich veľkých protivládnych demonštrácií. Navaľnyj nie je obohratou tvárou či politickou postavou ako prakticky všetci, ktorí vystupovali na tribúnach protestov. Nie je z rodu tých opozičníkov, ktorí po dve desaťročia boli proti, ale nikdy sa medzi sebou nevedeli dohovoriť a šli od jedného neúspechu k druhému, ešte väčšiemu. Navaľnyj síce ide do volieb, kde je zrejmé, že sa hrá s poznačenými kartami, ale necúvol pred nimi. Navaľnyj nie je nijakou tvárou liberála, ktorý sa dal nadlho či na čas dokopy s mocou v domnení, že získa nejaký priestor – taký bol napríklad predseda federálnej vlády Kasjanov alebo minister financií Kudrin či napokon aj sám Dmitrij Medvedev.
.nie je to vzbura miliardára
Na rozdiel od ruských miliardárov, ktorí v októbri 2003 pri zatknutí Michaila Chodorkovského „stiahli chvost“, predali majetky štátu, aby si trebárs kúpili futbalovú Chelsea alebo za 120 miliónov vykúpili v New Yorku pamätné cárske vzácnosti, aby ich darovali ruským múzeám v Moskve, či teraz štedro prispievajú na ZOH v Soči, je Navaľnyj len dobre zaopatrený. Jeho priatelia z liberálnych strán – Marija Gajdar, ako aj Nikita Bjelych – sa stali gubernátormi, Bjelych v Kirove, kde Navaľnyj poskytoval rady a kde ho aj súdili a odsúdili.
Kremeľ pri procesoch s Chodorkovským a Lebedevom robil mnohé, aby ukázal, že súkromné vlastníctvo tých ostatných miliardárov bude nedotknuteľné. Lenže Chodorkovskij povedal Putinovi priamo do očí, aby si urobil poriadky so svojou skorumpovanou byrokraciou priamo v Kremli na jar roku 2003, keď sa Putin a jeho „komanda“ len usádzala. Navaľnyj to hovorí pred stotisíchlavou masou už vyše dvoch rokov. Jeho heslo „Jednotné Rusko je strana podvodníkov a zlodejov“ vzniklo v priamom rozhlasovom vysielaní. Priamo a na súde napadol štátnu spoločnosť za korupčné praktiky pri výstavbe ropovodu k Tichému oceánu – žiadal vydanie dokumentov a súd mu vyhovel. Pre návrh zákona, aby štátni činitelia v podnikoch so štátnou účasťou nemali drahé autá, získal počas niekoľkých týždňov potrebných stotisíc podpisov ešte prv, ako ho v Kirove súdili. Kým v apríli 2011 vedelo o tom, kto je Alexej Navaľnyj, iba 6 percent opýtaných, dnes to vie 37 percent. Lenže Navaľnyj má za sebou aj vylúčenie z občianskych a liberálnych strán a hnutí za to, že „trvalo poškodzoval ich povesť účasťou na nacionalistických pochodoch hnutia Narod či Ruskij marš“. Kto videl tieto pochody, hajlujúcu mlaď, ich podiel na mohutných demonštráciách, tomu je zrejmé nielen vylúčenie, ale aj obava z prílišnej nacionalizácie protestných hnutí či politiky v Rusku.
.ročník 1976
Navaľnyj je ročník 1976 – nie je to tuctová pripomienka nejakej novej generácie či generačnej výmeny, alebo nebodaj podobnej politickej intrigy Kremľa, ako keď kedysi medzi obohratú stranícku brežnevovskú elitu pripustili „mladého“ päťdesiatnika M. Gorbačova. Jednoducho Navaľnyj, právnik, podnikateľ, aktivista, vedúca postava najväčších opozičných akcií od rozpadu ZSSR, stelesňuje skúsenosť generácie, ktorá žije v spoločnosti, riadenej za každú cenu, aj nasilu vertikálne z jedného centra, zatiaľ čo globalizácia umožňuje mase žiť a komunikovať horizontálne. Je to nová realita Ruska. Globalizácia priniesla obyvateľstvu Ruskej federácie nielen obrovský výber možností, ale aj predstavu o dôstojnom živote. Práve to dalo vzniknúť veľkým ruskojazyčným „kolóniám“ kdekade v Európskej únii a vo svete.
.aká dlhá dočasnosť?
V Európe zrejme asi jediný „dočasne prepustený“ kandidát Alexej Navaľnyj má pozoruhodný životopis. Predstavuje hotový prepletenec záujmov, právneho poradenstva, práce v štruktúrach liberálnych politických strán a ich volebných štáboch, podnikania a výraznej práce občianskeho aktivistu, ako aj účastníka nacionalistických skupín až po spoluorganizátora masových protestov. Navaľnyj bol a je bojovníkom za slobodu ruských médií. Z absolventa práva v Rusku a právneho kurzu na univerzite v Yale, podnikateľa, burziána, akcionára a člena dozornej rady Aeroflotu sa stal dlhoročným spolupracovníkom Mariny Gajdar, politicky aktívnej dcéry svojho otca Jegora, teda tiež otca ruských ekonomických reforiem, privatizácie a tvrdého kritika ruskej ekonomickej politiky, založenej na výlučnej závislosti od vývozu surovín.
Dnes chce ísť Navaľnyj ešte ďalej. Pred Leninským okresným súdom v Kirove povedal svoje krédo: „V súčasnosti nikto nemá právo stáť bokom, byť neutrálny. Kto to robí, pomáha odpornému feudálnemu systému, ktorý sedí ako pavúk v Kremli a spriada pavučinu moci sto rodín.“
Lenže bič plieska na konci: ak sa nezmení rozsudok nad Navaľným, on nebude môcť legitímne kandidovať do parlamentu, do ruskej Dumy a ani v prezidentských voľbách v roku 2018, keď bude mať terajší prezident 68 rokov. Dúfajme, že nám udalosti dovtedy umožnia pochopiť Rusko rozumom.
Autorka je šéfdramaturgička Rádia Slovakia International
Po odsúdení nastal neuveriteľný zvrat: v priebehu 24 hodín ten istý prokurátor požiadal o dočasné prepustenie oboch na slobodu, čo ruský trestný zákonník nielenže nepredpokladá, ale právoplatne odsúdeným ani neumožňuje. Dočasné prepustenie otvorilo možnosti – hoci v moskovskom lete nečinnosti – pokračovať Navaľnému a jeho štábu v predvolebnej kampani v primátorských voľbách.
Od roku 1986, keď prepustili sovietskym režimom nasilu držaného Andreja Sacharova, nečakalo na železničnej stanici v Moskve toľko ľudí, ako keď sa teraz zjavil dočasne prepustený právnik a podnikateľ Alexej Navaľnyj. Je to mnohovrstevný príbeh – Navaľnyj sa stihol dômyselne legitímne zaregistrovať predtým, ako bol súdený. Primátor Moskvy, to je dôležitý úrad: ide o šéfa administratívy 11-miliónovej metropoly, ktorá je mocenským, ale aj finančným centrom federácie, ňou preteká okolo 80 percent všetkých peňazí Ruska.
.výrazný líder
Dnes nemá nikto nijaké šance poraziť úradujúceho primátora Sergeja Sobjanina. Do úradu ho po odvolaní kedysi všemocného Jurija Lužkova, dnes dôchodcu na svojom majetku v rakúskych Alpách, dosadili priamo z Kremľa. Ale pre občianskeho aktivistu, ktorý sa v priebehu niekoľkých rokov stal vedúcou postavou opozície a jeho vyhláseným cieľom je stať sa prezidentom, má kampaň, ako aj akýkoľvek možný výsledok, význam. Podľa všetkého je to priveľmi dynamický kandidát, aby slúžil iba na legitimizáciu volieb terajšieho primátora. Na Navaľného sa treba pozerať ruskými očami, očami obrovskej masy účastníkov dovedna desiatich veľkých protivládnych demonštrácií. Navaľnyj nie je obohratou tvárou či politickou postavou ako prakticky všetci, ktorí vystupovali na tribúnach protestov. Nie je z rodu tých opozičníkov, ktorí po dve desaťročia boli proti, ale nikdy sa medzi sebou nevedeli dohovoriť a šli od jedného neúspechu k druhému, ešte väčšiemu. Navaľnyj síce ide do volieb, kde je zrejmé, že sa hrá s poznačenými kartami, ale necúvol pred nimi. Navaľnyj nie je nijakou tvárou liberála, ktorý sa dal nadlho či na čas dokopy s mocou v domnení, že získa nejaký priestor – taký bol napríklad predseda federálnej vlády Kasjanov alebo minister financií Kudrin či napokon aj sám Dmitrij Medvedev.
.nie je to vzbura miliardára
Na rozdiel od ruských miliardárov, ktorí v októbri 2003 pri zatknutí Michaila Chodorkovského „stiahli chvost“, predali majetky štátu, aby si trebárs kúpili futbalovú Chelsea alebo za 120 miliónov vykúpili v New Yorku pamätné cárske vzácnosti, aby ich darovali ruským múzeám v Moskve, či teraz štedro prispievajú na ZOH v Soči, je Navaľnyj len dobre zaopatrený. Jeho priatelia z liberálnych strán – Marija Gajdar, ako aj Nikita Bjelych – sa stali gubernátormi, Bjelych v Kirove, kde Navaľnyj poskytoval rady a kde ho aj súdili a odsúdili.
Kremeľ pri procesoch s Chodorkovským a Lebedevom robil mnohé, aby ukázal, že súkromné vlastníctvo tých ostatných miliardárov bude nedotknuteľné. Lenže Chodorkovskij povedal Putinovi priamo do očí, aby si urobil poriadky so svojou skorumpovanou byrokraciou priamo v Kremli na jar roku 2003, keď sa Putin a jeho „komanda“ len usádzala. Navaľnyj to hovorí pred stotisíchlavou masou už vyše dvoch rokov. Jeho heslo „Jednotné Rusko je strana podvodníkov a zlodejov“ vzniklo v priamom rozhlasovom vysielaní. Priamo a na súde napadol štátnu spoločnosť za korupčné praktiky pri výstavbe ropovodu k Tichému oceánu – žiadal vydanie dokumentov a súd mu vyhovel. Pre návrh zákona, aby štátni činitelia v podnikoch so štátnou účasťou nemali drahé autá, získal počas niekoľkých týždňov potrebných stotisíc podpisov ešte prv, ako ho v Kirove súdili. Kým v apríli 2011 vedelo o tom, kto je Alexej Navaľnyj, iba 6 percent opýtaných, dnes to vie 37 percent. Lenže Navaľnyj má za sebou aj vylúčenie z občianskych a liberálnych strán a hnutí za to, že „trvalo poškodzoval ich povesť účasťou na nacionalistických pochodoch hnutia Narod či Ruskij marš“. Kto videl tieto pochody, hajlujúcu mlaď, ich podiel na mohutných demonštráciách, tomu je zrejmé nielen vylúčenie, ale aj obava z prílišnej nacionalizácie protestných hnutí či politiky v Rusku.
.ročník 1976
Navaľnyj je ročník 1976 – nie je to tuctová pripomienka nejakej novej generácie či generačnej výmeny, alebo nebodaj podobnej politickej intrigy Kremľa, ako keď kedysi medzi obohratú stranícku brežnevovskú elitu pripustili „mladého“ päťdesiatnika M. Gorbačova. Jednoducho Navaľnyj, právnik, podnikateľ, aktivista, vedúca postava najväčších opozičných akcií od rozpadu ZSSR, stelesňuje skúsenosť generácie, ktorá žije v spoločnosti, riadenej za každú cenu, aj nasilu vertikálne z jedného centra, zatiaľ čo globalizácia umožňuje mase žiť a komunikovať horizontálne. Je to nová realita Ruska. Globalizácia priniesla obyvateľstvu Ruskej federácie nielen obrovský výber možností, ale aj predstavu o dôstojnom živote. Práve to dalo vzniknúť veľkým ruskojazyčným „kolóniám“ kdekade v Európskej únii a vo svete.
.aká dlhá dočasnosť?
V Európe zrejme asi jediný „dočasne prepustený“ kandidát Alexej Navaľnyj má pozoruhodný životopis. Predstavuje hotový prepletenec záujmov, právneho poradenstva, práce v štruktúrach liberálnych politických strán a ich volebných štáboch, podnikania a výraznej práce občianskeho aktivistu, ako aj účastníka nacionalistických skupín až po spoluorganizátora masových protestov. Navaľnyj bol a je bojovníkom za slobodu ruských médií. Z absolventa práva v Rusku a právneho kurzu na univerzite v Yale, podnikateľa, burziána, akcionára a člena dozornej rady Aeroflotu sa stal dlhoročným spolupracovníkom Mariny Gajdar, politicky aktívnej dcéry svojho otca Jegora, teda tiež otca ruských ekonomických reforiem, privatizácie a tvrdého kritika ruskej ekonomickej politiky, založenej na výlučnej závislosti od vývozu surovín.
Dnes chce ísť Navaľnyj ešte ďalej. Pred Leninským okresným súdom v Kirove povedal svoje krédo: „V súčasnosti nikto nemá právo stáť bokom, byť neutrálny. Kto to robí, pomáha odpornému feudálnemu systému, ktorý sedí ako pavúk v Kremli a spriada pavučinu moci sto rodín.“
Lenže bič plieska na konci: ak sa nezmení rozsudok nad Navaľným, on nebude môcť legitímne kandidovať do parlamentu, do ruskej Dumy a ani v prezidentských voľbách v roku 2018, keď bude mať terajší prezident 68 rokov. Dúfajme, že nám udalosti dovtedy umožnia pochopiť Rusko rozumom.
Autorka je šéfdramaturgička Rádia Slovakia International
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.