Pristátie v Burgase, na mieste, kde pred rokom zabíjal židovských turistov najatý atentátnik, je tvrdé, ale bezpečné. Pohraničník za priečkou si ma skúmavo prezerá asi päť sekúnd. Som pripravený nepriznať svoje novinárske povolanie. Novinársky preukaz, zrolovaný do ruličky, ma tlačí v konečníku, ale viem, že nemôžem riskovať. Protivládne demonštrácie v Sofii, ktoré prebiehajú už tridsiaty siedmy deň, paralyzujú okolie parlamentu.
Nedeľa. Prší a v penzióne v Primorsku nám nejde televízia. Asi je prevrat, a tak prerušili vysielanie. Umelo spôsobený dážď má zrejme rozohnať demonštrácie. Večer prestáva pršať a chyžná nám ukazuje, ako sa zapína televízia. Demonštrácie v Sofii pokračujú ďalej. Miestna mena sa rúca, kurz eura sa v miestnych zmenárňach prudko zvýšil z 1,91 na 1,92 leva za jedno euro. Ak to takto pôjde ďalej, budeme na konci dovolenky boháči.
Slučka okolo parlamentu sa sťahuje. Dav uväzňuje povstalcov. Turisti sa snažia zúfalo utiecť z Primorska, „zájazd" do Istanbulu je beznádejne vypredaný. Skúšam podplatiť delegátku a ponúkam dvojitú cenu, ale odmieta a ponúka mi ďalší zájazd v piatok. V piatok však už môže byť po všetkom. Televízia hlási, že poslanci ani ministri nemôžu z budovy, v uliciach Sofie sú barikády. Pivo dostávam v otlčenom pollitri a na dne objavujem črepy. Asi pokus o likvidáciu od bulharskej tajnej služby. Čašník, už na pohľad agent, mi len vymieňa pivo. Odchádzam z reštaurácie a k jedlu si kupujem len balené potraviny. Pokúšam sa prehovoriť miestnych rybárov, aby nás previezli do Turecka. Krútia hlavou a tvrdia, že majú inú prácu. Jasné, potrebujú zachrániť najskôr svojej rodiny. V noci posielam mail do redakcie so správou o tunajšej situácii, keby bolo prerušené internetové a telefonické spojenie. V noci pred spaním rozkazujem deťom zabaliť sa a spať obuté a oblečené.
Úľava. Polícii sa nad ránom podarilo oslobodiť poslanca a ministrov z parlamentu. Prevrat sa nepodaril. Zatiaľ. Rozkazujem deťom zostať oblečené a obuté a zakazujem ísť na pláž. Zamknú ma v izbe a zavolajú záchranku.
V nemocnici v Primorsku konštatujú, že je to len úpal zo slniečka a horúčavy a nariaďujú mi pokoj na izbe, zákaz používania počítača, mobilu a sledovania televízie. Deti idú po dvoch dňoch veselo na pláž. Sused na lôžku v nemocnici mi však prezradí, že protivládne demonštrácie pokračujú ďalej. Moták so zásadnou informáciou odovzdávam staršiemu synovi. „Ale ocko, už sa konečne upokoj a odpočiň si," vraví mi chlácholivým hlasom, a potom niečo ticho hovorí ošetrujúcemu lekárovi ....
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín
Nedeľa. Prší a v penzióne v Primorsku nám nejde televízia. Asi je prevrat, a tak prerušili vysielanie. Umelo spôsobený dážď má zrejme rozohnať demonštrácie. Večer prestáva pršať a chyžná nám ukazuje, ako sa zapína televízia. Demonštrácie v Sofii pokračujú ďalej. Miestna mena sa rúca, kurz eura sa v miestnych zmenárňach prudko zvýšil z 1,91 na 1,92 leva za jedno euro. Ak to takto pôjde ďalej, budeme na konci dovolenky boháči.
Slučka okolo parlamentu sa sťahuje. Dav uväzňuje povstalcov. Turisti sa snažia zúfalo utiecť z Primorska, „zájazd" do Istanbulu je beznádejne vypredaný. Skúšam podplatiť delegátku a ponúkam dvojitú cenu, ale odmieta a ponúka mi ďalší zájazd v piatok. V piatok však už môže byť po všetkom. Televízia hlási, že poslanci ani ministri nemôžu z budovy, v uliciach Sofie sú barikády. Pivo dostávam v otlčenom pollitri a na dne objavujem črepy. Asi pokus o likvidáciu od bulharskej tajnej služby. Čašník, už na pohľad agent, mi len vymieňa pivo. Odchádzam z reštaurácie a k jedlu si kupujem len balené potraviny. Pokúšam sa prehovoriť miestnych rybárov, aby nás previezli do Turecka. Krútia hlavou a tvrdia, že majú inú prácu. Jasné, potrebujú zachrániť najskôr svojej rodiny. V noci posielam mail do redakcie so správou o tunajšej situácii, keby bolo prerušené internetové a telefonické spojenie. V noci pred spaním rozkazujem deťom zabaliť sa a spať obuté a oblečené.
Úľava. Polícii sa nad ránom podarilo oslobodiť poslanca a ministrov z parlamentu. Prevrat sa nepodaril. Zatiaľ. Rozkazujem deťom zostať oblečené a obuté a zakazujem ísť na pláž. Zamknú ma v izbe a zavolajú záchranku.
V nemocnici v Primorsku konštatujú, že je to len úpal zo slniečka a horúčavy a nariaďujú mi pokoj na izbe, zákaz používania počítača, mobilu a sledovania televízie. Deti idú po dvoch dňoch veselo na pláž. Sused na lôžku v nemocnici mi však prezradí, že protivládne demonštrácie pokračujú ďalej. Moták so zásadnou informáciou odovzdávam staršiemu synovi. „Ale ocko, už sa konečne upokoj a odpočiň si," vraví mi chlácholivým hlasom, a potom niečo ticho hovorí ošetrujúcemu lekárovi ....
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.