Svet Petra Zajaca

Čo sme to vlastne oslavovali? Obnovenie slovenskej štátnosti? Slovanskú jednotu? Náš odveký príklon k Rusi? Most medzi Východom a Západom? Svätoplukovu zradu alebo predvídavosť? Vetu, že Brusel je rovnaký ako Moskva? Poslankyňa Tomanová si myslí, že Cyril a Metod prišli na naše územie v dvanástom storočí, Richard Sulík tipuje na niečo okolo roku 830, Ľudovít Kaník zase, že to bolo na pozvanie nejakého hodnostára. Robert Fico ide na to komplexne. Cyril a Metod túžili podľa neho obnoviť samostatnosť a uchopiť správu vecí verejných opäť do vlastných rúk, ako to bolo za Pribinu, kniežaťa Rastislava a kráľa Svätopluka. Zaviedli starejšinovskú demokraciu, Konštantín geniálne do života uviedol zázrak, že iba písmo dokáže zachytiť myšlienky, lebo inak by sa slová dali prekrútiť.
Je to všetko na nič hodný humbug, bullshit. Cyril a Metod pritom predbehli dobu a zaviedli liturgiu v jazyku, zrozumiteľnom domácemu obyvateľstvu. Prikladali veľkú váhu vzdelanosti, lebo „národy bez kníh sú nahé“. Politicky nás ukotvovali do západného civilizačného okruhu, do ktorého odvtedy patríme s výnimkou komunistickej vlády v rokoch 1948 – 1989. Preto nemôže byť Brusel nikdy rovnaký ako Moskva.
Historická pamäť je ako podkova. Spája oblúkom najbližšie s najvzdialenejším. Možno ju ohýbať podľa vlastných potrieb. Pre falošnú pamäť však platí erbová veta Jána Langoša o historickom nevedomí, vedúcom k opakovaniu toho najhoršieho v dejinách. Platí to rovnako tisícstopäťdesiat rokov od príchodu Cyrila a Metoda ako dvadsaťštyri rokov od novembra 1989.