Blíži sa koniec

Moja kamarátka, ktorá už mala 50, sa počas niekoľkých hodín nedokázala odlepiť zo stoličky. Na záver povedala vetu, ktorá mi dodáva silu: „Zažila som to, bola som na mnohých z tých miest. Ale vtedy som netušila, že prebieha nejaká transformácia.“
Možno sa niečo podobné odohráva aj u nás, na Kube. Zažívame zmenu, niečo na tomto ostrove je na pokraji nevyhnutného zániku, ale my to nevidíme, sme totiž utopení v trápeniach každodenného života. Neskôr prídu dokumentaristi a v tridsiatich minútach dajú zmysel všetkému, čo sa odohrávalo celé roky. Analytici spoja jednotlivé udalosti, ktoré sa okolo nás odohrávali a vznikne z nich história. Kubanológovia budú hovoriť, že znaky nadchádzajúceho pádu boli už nejaký čas zjavné a vyberú jeden dátum v kalendári, ktorým označia koniec.  Filmári budú celí natešení rekonštruovať bod nula a všetci, ktorí boli vtedy na svete, si budú ten deň pamätať.
Ale tá najdôležitejšia zmena nebude spočívať v pokojnej smrti jedného starca, na ktorom Kubáncom už dnes záleží čoraz menej, ani v legalizácii nejakej politickej sily, ktorá bude súťažiť s Komunistickou stranou Kuby. Najdôležitejšia zmena začala už pred duším časom  pôsobiť vnútri našich myslí. Je to síce pomalá, nesmelá a ustrašená metamorfóza, ale je to vývoj. Nevratný proces, keď za sebou nechávame veci, ktoré nám kedysi pripadali večné. Jedného dňa budeme sedieť pred televíziou, budeme sa pozerať na dokument o našej dobe, vnuci sa nás budú všeličo pýtať a my budeme mať plno reflexií, niektorí budú prekvapení, iní sebaisto dodajú, že všetko tušili.