Netrvalo dlho a na naše dvere v Petržalke na Osuského ulici zazvonil podomový obchodník. Predával maličký synťák, asi dvojoktávový, s klávesami veľkými akurát pre novorodeniatko. Ale na ošúpanej škatuli bola fotka Michaela Jacksona. To mi vtedy bola záruka kvality. „Mami, kúpme to, také má aj Majkl Džeksn!”. A tak padol ťažko zarobený liter asi na najhorší hudobný nástroj na svete. To všetko kvôli podomovému obchodníkovi. Atraktívne zamestnanie, ktorému žiadna obeť neodolá. Ani chudobná babička s deduškom, ktorí sí kúpia za úspory, čo nechávali vnúčatám ako dedičstvo, 80-tisícový vysávač. Podomový obchodník všetko dopodrobna vysvetlí, povysáva, z gauča zmiznú 20-ročné škvrny, a úspory sú het. Môj strýko také vysávače predával. Mali sme vtedy veľmi čisto. Celá rozvetvená rodina. Ale odkedy ich nepredáva, zase máme špinu. Pred vysávačmi predával aj Herbalife. Nosil na kabáte odznak s nápisom „spýtajte sa ma, ako schudnúť”. Prišlo mi to vtedy strašne cool. Odvtedy som však s podomovým obchodníkom do styku neprišla. Až teraz v Moskve. Tu podomoví obchodníci zazvonia dole na zvonček. Na všetky zvončeky, niekto už hádam len otvorí. A potom zvonia na byty. Na všetky byty. A zatiaľ nepredávali vysávače, Herbalife ani synťáky s Majklom Džeksnom. Predávajú napríklad zeleninu. Rajčiny. Ovocie. Topánky. Svetre. Dečky. Deky. Úplne obyčajné potreby do domácnosti a jedlo. A lacno. Potom sú aj takí, čo chodia a oblepujú ľuďom dvere reklamami na donášku jedla. Každý týždeň máme na dverách inú pizzu alebo sushi. Je to úžasné. Jediný problém je…že mám zakázané otvárať podomovým obchodníkom. Môj zodpovedný partner sa o mňa bojí, keď je v práci, a ja sťažka odolávam, nalepená na priezor na dverách, pozerajúc sa, čo dotyčný predáva, či sa neoplatí porušiť zákaz. A márne čakám na podomovú obchodníčku. Tej potom otvorím, aj keby predávala hrdzavé súčiastky na žiguláka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.