Mark Sandman sa narodil 24. septembra 1952 v meste Newton neďaleko Bostonu. Vyrastal s dvoma bratmi a sestrou, no rodinu zasiahla obrovská tragédia. V krátkom časovom slede zomreli obaja jeho bratia a ich smrť zanechala v Markovej duši obrovskú dieru, ktorú sa snažil vyplniť hudbou.
.grécky boh snov
Keď mal osemnásť rokov, rodičia som pýtali, či chce ísť pracovať, alebo študovať na vysokú školu, Mark sa sa rozhodol pre tretiu možnosť. Zbalil si veci a zmizol. Rodičia sa o jeho živote dozvedali len cez pohľadnice z rôznych kútov sveta. Sandman chcel byť profesionálnym hudobníkom, ale na živobytie si musel privyrábať ako taxikár, rybár alebo robotník. Keď sa vrátil do Bostonu, hral vo viacerých skupinách, ale šťastie mu začalo priať, až keď sa stretol s mladým nádejným saxofonistom Dana Colleym. Dana sa stretol s .týždňom krátko pred koncertom skupiny A.C.A.C.O.D., s ktorou odohral na Slovensku tri koncerty vrátane trenčianskej Pohody. „Marka som stretol v roku 1985 v bostonskom klube. Keď som ho počul, povedal som si, že sa s ním msím zoznámiť, jeho osobnosť a jeho hudba ma úplne dostali. Ešte v ten večer sme sa stali priateľmi. Bol som o desať rokov mladší ako on. Zobral ma pod svoje krídla, asi cítil, že niečo vo mne je,“ spomína Dana prvé stretnutie so Sandmanom.
Dvojica začala džemovať v Markovom apartmáne. Dana hral na barytónovom saxofóne, Mark na jednostrunnej basovej gitare, na ktorej hral so skleneným slidom. Časom k nej pridal ešte jednu strunu. Keď sa neskôr novinári pýtali, prečo má jeho basa len dve struny, povedal, že je to viac ako dosť. Spoločným hraním dvojica vytvorila špeciálny hlboký zvuk, ktorý pomenovali ako „low sound". Keď Mark povolal svojho bubeníckeho kamaráta Jerome Deupreeho, vznikla kapela Morphine, ktorej názov nemal nič spoločné s drogou, ale vychádzal z mena Morfeus gréckeho boha snov.
Na začiatku si kapela nebola istá tým, či sa im podarí preraziť s hudbou, ktorú hrá netradičné nástrojové zloženie – basa, bicie a saxofón, no po prvých koncertoch zistili, že ich „inakosť“ je vlastne ich najväčšou zbraňou. „Bolo to v časoch, keď v hudbe dominovali agresívne gitary. My sme boli iní, tichší. Aj my sme hrali punk aj rock, no úplne s iným nástrojovým obsadením. Cítil som, keď sme prišli na scénu, ako si ľudia pri našej hudbe konečne vydýchli,“ spomína Dana na začiatky Morphine. Kapela debutovala albumom Good (1992), na ktorý nadviazala skvelou platňou Cure For Pain (1993), vďaka ktorej sa Morphine stali malou senzáciou americkej alternatívnej hudby, no Mark neniesol nadobudnutú slávu príliš ľahko. Nemal rád, keď sa novinári pýtali na jeho minulosť, z ktorej sa vyplavovali spomienky na dvoch mŕtvych bratov. Na vlne úspechu skupina podpísala zmluvu s veľkým vydavateľstvom Dream Works, ktoré malo kapelu predstaviť oveľa širšiemu obecenstvu. Podľa Danu to však nebol najšťastnejší krok: „Keď sme s nimi podpísali zmluvu, asi sme si neuvedomili, do akej ťažkej situácie nás to dostane. Snažili sa Marka prehovoriť, aby nás opustil a aby začal spolupracovať s iným ľuďmi, napríklad s Beckom. Chceli, aby nahral sólový album, chceli ho mať pod kontrolou. Mark bol pod veľkým tlakom. Chcel byť úspešný, chcel uspokojiť label, ktorý nám dal veľa peňazí, ale stále cítil, že chce byť lojálny k nám a našej hudbe. Pre neho to bolo veľmi ťažké obdobie. “
.horúca noc v Palestrine
Krátko po dokončení piateho albumu The Night sa kapela vydala na ďalšie turné po Európe, v rámci ktorého sa 3. júla 1999 zastavili v malebnom historickom mestečku Palestrina neďaleko Ríma. Kapela tam mala odohrať koncert v rámci festivalu, ktorý tam už roky organizovali miestni nadšenci. Bol to koncert ako každý iný, no v ten deň bolo veľmi teplo. Mark vyšiel s kapelou na pódium, po siedmej pesničke sa zapotácal a spadol na zem. Keď ho sanitka odviezla do nemocnice, bol už mŕtvy. Príčinou smrti bol infarkt. Mark mal len 46 rokov.
„Nikdy na tento deň nezabudnem. Hovorili sme, že sme prišli asi na najkrajšie miesto na zemi, bohužiaľ bolo to aj miesto, kde zomrel. Trochu mi pripomínalo Banskú Štiavnicu, kde sme teraz hrali s A.C.A.C.O.D.-om.,“ spomína Dana na tento tragický deň, ktorý radikálne zmenil jeho život. „Niet dňa, keď si na to nespomeniem. Mark bol môj najlepší priateľ, niečo ako starší brat,“ opisuje svoje pocity hudobník, podľa ktorého Mark nemal žiadne zdravotné problémy. Priznáva, že jeho kamarát žil svoj život naplno, čo sa mohlo podpísať na jeho predčasnom odchode. „Často chodil spať ako posledný a boli dni, keď vôbec nespal, stále hral alebo nad niečím rozmýšľal. Vyzeralo to, že má v sebe nekonečnú energiu. Preto bolo pre nás šokom, že zrazu tu nebol.“
Po Sandmanovej smrti sa Dana Colley vrátil do Bostonu. Jeho sen o saxofonistovi, ktorý sa živí hudbou, sa rozplynul, a tak sa začal živiť ako stolár alebo stavbár, no keď mu to práca dovolí, odkaz Marka Sandmana šíri ďalej. Či už ako člen skupiny A.C.A.C.O.D., o ktorej hovorí ako o malom bastarďom dieťati Morphine, alebo aj ako člen revivalovej skupiny Members Of Morphine, ktorá sa každú stredu stretáva v miestom rockovom klube v Bostone, aby si zaspomínala na svojho najlepšieho kamaráta.
.grécky boh snov
Keď mal osemnásť rokov, rodičia som pýtali, či chce ísť pracovať, alebo študovať na vysokú školu, Mark sa sa rozhodol pre tretiu možnosť. Zbalil si veci a zmizol. Rodičia sa o jeho živote dozvedali len cez pohľadnice z rôznych kútov sveta. Sandman chcel byť profesionálnym hudobníkom, ale na živobytie si musel privyrábať ako taxikár, rybár alebo robotník. Keď sa vrátil do Bostonu, hral vo viacerých skupinách, ale šťastie mu začalo priať, až keď sa stretol s mladým nádejným saxofonistom Dana Colleym. Dana sa stretol s .týždňom krátko pred koncertom skupiny A.C.A.C.O.D., s ktorou odohral na Slovensku tri koncerty vrátane trenčianskej Pohody. „Marka som stretol v roku 1985 v bostonskom klube. Keď som ho počul, povedal som si, že sa s ním msím zoznámiť, jeho osobnosť a jeho hudba ma úplne dostali. Ešte v ten večer sme sa stali priateľmi. Bol som o desať rokov mladší ako on. Zobral ma pod svoje krídla, asi cítil, že niečo vo mne je,“ spomína Dana prvé stretnutie so Sandmanom.
Dvojica začala džemovať v Markovom apartmáne. Dana hral na barytónovom saxofóne, Mark na jednostrunnej basovej gitare, na ktorej hral so skleneným slidom. Časom k nej pridal ešte jednu strunu. Keď sa neskôr novinári pýtali, prečo má jeho basa len dve struny, povedal, že je to viac ako dosť. Spoločným hraním dvojica vytvorila špeciálny hlboký zvuk, ktorý pomenovali ako „low sound". Keď Mark povolal svojho bubeníckeho kamaráta Jerome Deupreeho, vznikla kapela Morphine, ktorej názov nemal nič spoločné s drogou, ale vychádzal z mena Morfeus gréckeho boha snov.
Na začiatku si kapela nebola istá tým, či sa im podarí preraziť s hudbou, ktorú hrá netradičné nástrojové zloženie – basa, bicie a saxofón, no po prvých koncertoch zistili, že ich „inakosť“ je vlastne ich najväčšou zbraňou. „Bolo to v časoch, keď v hudbe dominovali agresívne gitary. My sme boli iní, tichší. Aj my sme hrali punk aj rock, no úplne s iným nástrojovým obsadením. Cítil som, keď sme prišli na scénu, ako si ľudia pri našej hudbe konečne vydýchli,“ spomína Dana na začiatky Morphine. Kapela debutovala albumom Good (1992), na ktorý nadviazala skvelou platňou Cure For Pain (1993), vďaka ktorej sa Morphine stali malou senzáciou americkej alternatívnej hudby, no Mark neniesol nadobudnutú slávu príliš ľahko. Nemal rád, keď sa novinári pýtali na jeho minulosť, z ktorej sa vyplavovali spomienky na dvoch mŕtvych bratov. Na vlne úspechu skupina podpísala zmluvu s veľkým vydavateľstvom Dream Works, ktoré malo kapelu predstaviť oveľa širšiemu obecenstvu. Podľa Danu to však nebol najšťastnejší krok: „Keď sme s nimi podpísali zmluvu, asi sme si neuvedomili, do akej ťažkej situácie nás to dostane. Snažili sa Marka prehovoriť, aby nás opustil a aby začal spolupracovať s iným ľuďmi, napríklad s Beckom. Chceli, aby nahral sólový album, chceli ho mať pod kontrolou. Mark bol pod veľkým tlakom. Chcel byť úspešný, chcel uspokojiť label, ktorý nám dal veľa peňazí, ale stále cítil, že chce byť lojálny k nám a našej hudbe. Pre neho to bolo veľmi ťažké obdobie. “
.horúca noc v Palestrine
Krátko po dokončení piateho albumu The Night sa kapela vydala na ďalšie turné po Európe, v rámci ktorého sa 3. júla 1999 zastavili v malebnom historickom mestečku Palestrina neďaleko Ríma. Kapela tam mala odohrať koncert v rámci festivalu, ktorý tam už roky organizovali miestni nadšenci. Bol to koncert ako každý iný, no v ten deň bolo veľmi teplo. Mark vyšiel s kapelou na pódium, po siedmej pesničke sa zapotácal a spadol na zem. Keď ho sanitka odviezla do nemocnice, bol už mŕtvy. Príčinou smrti bol infarkt. Mark mal len 46 rokov.
„Nikdy na tento deň nezabudnem. Hovorili sme, že sme prišli asi na najkrajšie miesto na zemi, bohužiaľ bolo to aj miesto, kde zomrel. Trochu mi pripomínalo Banskú Štiavnicu, kde sme teraz hrali s A.C.A.C.O.D.-om.,“ spomína Dana na tento tragický deň, ktorý radikálne zmenil jeho život. „Niet dňa, keď si na to nespomeniem. Mark bol môj najlepší priateľ, niečo ako starší brat,“ opisuje svoje pocity hudobník, podľa ktorého Mark nemal žiadne zdravotné problémy. Priznáva, že jeho kamarát žil svoj život naplno, čo sa mohlo podpísať na jeho predčasnom odchode. „Často chodil spať ako posledný a boli dni, keď vôbec nespal, stále hral alebo nad niečím rozmýšľal. Vyzeralo to, že má v sebe nekonečnú energiu. Preto bolo pre nás šokom, že zrazu tu nebol.“
Po Sandmanovej smrti sa Dana Colley vrátil do Bostonu. Jeho sen o saxofonistovi, ktorý sa živí hudbou, sa rozplynul, a tak sa začal živiť ako stolár alebo stavbár, no keď mu to práca dovolí, odkaz Marka Sandmana šíri ďalej. Či už ako člen skupiny A.C.A.C.O.D., o ktorej hovorí ako o malom bastarďom dieťati Morphine, alebo aj ako člen revivalovej skupiny Members Of Morphine, ktorá sa každú stredu stretáva v miestom rockovom klube v Bostone, aby si zaspomínala na svojho najlepšieho kamaráta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.