Sledujem
Nie som pravicový ekonóm. Nepreferujem rozdeľovanie na pravicu a ľavicu. Keď sa pozriete, čo všetko sa tým u nás či vo svete označuje, nemôžem sa s tým stotožniť. Skôr sledujem fungovanie slobodného trhu, spontánny poriadok, slobodné rozhodovanie ľudí, či navrhované riešenie nemá väčšie náklady a bolesti ako pôvodný stav či iná alternatíva.
Strácam krok
Čítanie mám v popise práce, ale čítam aj doma, dobrovoľne. Mal som rád fantasy, sci-fi, pár poviedok s relatívnym úspechom na cene Fantázie a Istroconu som aj sám napísal. Na čítanie kníh mám zázrak techniky, kindle, ale s technológiami už trošku strácam krok. Bol som na tom dobre na začiatku desktopov a internetu, ale smartfóny mi utekajú, tablet nemám vôbec. Fascinujú ma vychytávky, rád si o tom prečítam, ale nemám potrebu všetko si hneď vyskúšať.
Reťazím
Občas si po príchode z práce pustím na desať minút nejakú hru, ale nie je to nič, s čím by som nevedel prestať. Skôr trpím typickým problémom mojej generácie – internetom. Viem sa zreťaziť, hľadám niečo, nájdem tam odkaz na niečo iné a skončí sa to 45-minútovým preklikávaním odkazov a dvadsiatimi otvorenými tabmi. Keď si kliknem na záložky, vyroluje sa mi sedem metrov odkazov.
Spím dlho
Keď môžem. A potom si to vyčítam. Musím si aj na víkend dohodnúť nejakú povinnosť, ktorá sa nedá odložiť, napríklad holiča, výlet s priateľmi alebo niečo urobiť doma. Boli časy, že som mal tri budíky, rádioalarm, telefón a ešte jeden poriadny rinčiaci budík v odstupoch nastavené tak, aby som to nestíhal vypínať. Viem, že stačí prejsť do kúpeľne a ostriekať sa vodou, aby ma to už nelákalo vrátiť sa do postele. Ale tých desať metrov, to je niekedy nekonečná vzdialenosť.
Pokladníčky chápem
V rámci školského brigádovania som robil aj za pokladňou. Po dva a pol dni som si povedal, že nikdy viac! Nervózni ľudia, nezaplatená zodpovednosť, na konci dňa dúfať, či som nikde neurobil chybu a nedal niekomu tisícku namiesto päťstovky. Keď teraz stojím v dlhom rade a pokladníčke niečo nejde, vždy zostanem pokojný a chápem ju. Neviem, či je to len môj pocit, nerobil som si výskum, ale problémy za pokladňou majú častejšie muži. Vyberám si preto vždy ženu, to je najväčšie istota.
Som nespoločenský typ
Na výške v rámci psychológie sme si robili krížový test, kto je aká povaha, a mne na stupnici introvertnosti od 0-18, kde je na deviatke neutrál a odtiaľ hore extrovert, vyšla nula. Dokonalý introvert. Môj najväčší problém je small-talk, tie úvodné reči, nerád s niekým dvadsať minút točím o počasí. Ak rýchlo nenájdem styčný bod, som schopný aj relatívne dlho mlčať. Nemám rád masové akcie, radšej si posedím s dobrými priateľmi. Ešte na škole sme sa každú nedeľu večer stretávali so spolubývajúcimi pred Srdcovými záležitosťami Jara Bučeka. Nedávno sme si celá partia na počesť nášho hrdinu kúpili tričká (pozri foto). Dodnes som veľkým fanúšikom zoznamovacích šou, aj keď nemám televíziu, tak toto si pozriem na webe.
Neodfajkávam
Človek nikdy nevie, koľko talentu a koľko šťastia mali ľudia, čo niečo dosiahli. Takže, ak im niečo závidím, tak cieľavedomosť. Drive. Arnold Schwarzenegger, napríklad, dávno predtým, než bol slávny herec, si každý rok napísal na kartičky, čo v tom roku dosiahne, pracoval na tom a v tridsiatke bol milionárom nie vďaka športu alebo filmom, ale podnikaniu. Nebol ani extra vzdelaný, ani extra bystrý, ale mal ciele a veril si. Ciele si dávam, ale odfajkávam si ich pomenej.
Nie som pravicový ekonóm. Nepreferujem rozdeľovanie na pravicu a ľavicu. Keď sa pozriete, čo všetko sa tým u nás či vo svete označuje, nemôžem sa s tým stotožniť. Skôr sledujem fungovanie slobodného trhu, spontánny poriadok, slobodné rozhodovanie ľudí, či navrhované riešenie nemá väčšie náklady a bolesti ako pôvodný stav či iná alternatíva.
Strácam krok
Čítanie mám v popise práce, ale čítam aj doma, dobrovoľne. Mal som rád fantasy, sci-fi, pár poviedok s relatívnym úspechom na cene Fantázie a Istroconu som aj sám napísal. Na čítanie kníh mám zázrak techniky, kindle, ale s technológiami už trošku strácam krok. Bol som na tom dobre na začiatku desktopov a internetu, ale smartfóny mi utekajú, tablet nemám vôbec. Fascinujú ma vychytávky, rád si o tom prečítam, ale nemám potrebu všetko si hneď vyskúšať.
Reťazím
Občas si po príchode z práce pustím na desať minút nejakú hru, ale nie je to nič, s čím by som nevedel prestať. Skôr trpím typickým problémom mojej generácie – internetom. Viem sa zreťaziť, hľadám niečo, nájdem tam odkaz na niečo iné a skončí sa to 45-minútovým preklikávaním odkazov a dvadsiatimi otvorenými tabmi. Keď si kliknem na záložky, vyroluje sa mi sedem metrov odkazov.
Spím dlho
Keď môžem. A potom si to vyčítam. Musím si aj na víkend dohodnúť nejakú povinnosť, ktorá sa nedá odložiť, napríklad holiča, výlet s priateľmi alebo niečo urobiť doma. Boli časy, že som mal tri budíky, rádioalarm, telefón a ešte jeden poriadny rinčiaci budík v odstupoch nastavené tak, aby som to nestíhal vypínať. Viem, že stačí prejsť do kúpeľne a ostriekať sa vodou, aby ma to už nelákalo vrátiť sa do postele. Ale tých desať metrov, to je niekedy nekonečná vzdialenosť.
Pokladníčky chápem
V rámci školského brigádovania som robil aj za pokladňou. Po dva a pol dni som si povedal, že nikdy viac! Nervózni ľudia, nezaplatená zodpovednosť, na konci dňa dúfať, či som nikde neurobil chybu a nedal niekomu tisícku namiesto päťstovky. Keď teraz stojím v dlhom rade a pokladníčke niečo nejde, vždy zostanem pokojný a chápem ju. Neviem, či je to len môj pocit, nerobil som si výskum, ale problémy za pokladňou majú častejšie muži. Vyberám si preto vždy ženu, to je najväčšie istota.
Som nespoločenský typ
Na výške v rámci psychológie sme si robili krížový test, kto je aká povaha, a mne na stupnici introvertnosti od 0-18, kde je na deviatke neutrál a odtiaľ hore extrovert, vyšla nula. Dokonalý introvert. Môj najväčší problém je small-talk, tie úvodné reči, nerád s niekým dvadsať minút točím o počasí. Ak rýchlo nenájdem styčný bod, som schopný aj relatívne dlho mlčať. Nemám rád masové akcie, radšej si posedím s dobrými priateľmi. Ešte na škole sme sa každú nedeľu večer stretávali so spolubývajúcimi pred Srdcovými záležitosťami Jara Bučeka. Nedávno sme si celá partia na počesť nášho hrdinu kúpili tričká (pozri foto). Dodnes som veľkým fanúšikom zoznamovacích šou, aj keď nemám televíziu, tak toto si pozriem na webe.
Neodfajkávam
Človek nikdy nevie, koľko talentu a koľko šťastia mali ľudia, čo niečo dosiahli. Takže, ak im niečo závidím, tak cieľavedomosť. Drive. Arnold Schwarzenegger, napríklad, dávno predtým, než bol slávny herec, si každý rok napísal na kartičky, čo v tom roku dosiahne, pracoval na tom a v tridsiatke bol milionárom nie vďaka športu alebo filmom, ale podnikaniu. Nebol ani extra vzdelaný, ani extra bystrý, ale mal ciele a veril si. Ciele si dávam, ale odfajkávam si ich pomenej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.