Keby som mal vymenovať len všetky druhy hmyzu, ktoré s nami môžu žiť v špajzových zákutiach, nasledujúce riadky by sa zmenili na čosi veľmi podobné telefónnemu zoznamu. V záujme trvalo udržateľného rozvoja duševného zdravia čitateľov budem teda stručnejší ako zvyčajne.
.chrobač špajzová
Zanedbané špajze sú vysnívaným rajom napríklad pre červotoča kuchynského (Stegobium paniceum). Vždy ho neuveriteľne poteší, keď medzi skrutkovačmi, chuchvalcami prachu, formičkami na pečenie, pílkou na železo a množstvom balíčkov prášku do pečiva nájde čo len drobučkú omrvinku chleba. Jeho larvy sú však vyberavejšie. Priam sa trasú od rozkoše, keď naďabia na kus čokolády či sladkého vianočného pečiva. V čase núdze sa červotoč kuchynský dokáže veľmi rýchlo preorientovať. Napochoduje do knižnice a kŕmi sa chrbtami kníh alebo ochutnáva afganské koberce a iné veci. Keď dočista vyžerie všetko požívateľné, vzlietne a s ľahkým srdcom opúšťa miesto hostiny. Konkurenciou červotoča kuchynského je vŕtavec zlodejský (Ptinus fur). Meria len štyri až päť milimetrov a s obľubou vŕta v rozličných drevených predmetoch. Jedálny lístok si spestruje múkou, koreninami a zvyškami potravín. Tento druh chrobákov si môžete zblízka poobzerať, ak sa podrobnejšie zahľadíte na steny špajze. To malé tmavohnedé s dlhými nohami a tykadlami by mohlo byť ono. Pohľad cez lupu a do atlasu záhadu vyrieši. Múčiar obyčajný (Tenebrio molitor) je približne dvojcentimetrový podlhovastý čierny chrobák. Môžete naň naďabiť v múke, ale aj v iných potravinách. Z jeho vajíčok sa liahnu približne dvaapolcentimetrové žltohnedé larvy alias múčne červy, ktoré sa chovajú ako krmivo pre hmyzožravé druhy zvierat. Ďalším z partie múkožrútov je múčiar ničivý (Tenebrio destructor). Meria päť až šesť milimetrov a je mimoriadne žravý. Nielenže sa drzo hostí na našich zásobách, on ich dokonca znehodnocuje svojím prenikavým karbolovým zápachom. Do našich končín zavítal z Ázie. Hranice prekročil po druhej svetovej vojne spolu s dovážanými potravinami. Ak máte doma suchý hrach, poprezerajte ho. Možno v ňom objavíte zimujúceho zrnokaza hrachového (Bruchus pisorum). Dostal sa tam ešte v čase, keď zrnká boli čerstvé. Poznávacím znamením zrnokaza je svetlý pásik v tvare písmena V na každej krovke. Len čo nastane jar, konkrétne máj, vylezie zo skrýše a poberie sa rovno do polí. Najskôr osídli iné rastliny, v čase kvitnutia hrachu ho to však zláka práve tam. Usadí sa v kvetoch rastliny, vyžiera ich peľ. Keď sa objavia mladé struky, samička na ne nakladie vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré sa prevŕtavajú k zrnku a zakuklia sa. Určite ste si už viackrát zanadávali nad fazuľou, z ktorej vyliezali nechutné chrobáky. Boli to istotne zrnokazy fazuľové (Acanthoscelides obtectus). Poznáte ich podľa toho, že krovky nekryjú posledný, oranžový článok zadočka. Tomuto škodcovi chutia aj suché fazuľové semená. Okrem toho nepohrdne ani hrachom, šošovicou, bôbom či lupinou. Od ľudských obydlí sa takmer nepohne zrniar čierny (Sitophilus granarius). Tento malý, takmer polcentimetrový nosáčik je charakteristický lomenými tykadlami. Svoj vývoj si odbavuje v obilkách pšenice, raže, jačmeňa, ovsa, pohánky, prosa, zriedkavejšie v gaštanoch i žaluďoch. V posledných desaťročiach si obľúbil aj cestoviny, takže vedci, túžiaci po Ig Nobelovej cene, majú šancu skúmať, či preferuje farfalle, penne alebo bucatini. Samička zrniara vyhryzne do zrna drobný otvor a vloží doň vajíčko, otvor potom zalepí špeciálnym lepivým sekrétom, takže navonok nikto nič netuší. Ibaže v skutočnosti to vnútri speje k vyliahnutiu nenápadnej bielej a beznohej larvičky, ktorá potichučky vyžiera vnútornú škrobovitú časť. Keď sa vypasie, zakuklí sa priamo v zrne, ktoré opustí až po vyliahnutí. Samička nakladie za život 200 až 300 vajíčok, tak si predstavte tú pohromu v skladoch s obilím. V ryži a cestovinách často operuje aj nosáčik ryžový (Sitophilus oryzae), v šošovici si zas hovie zrniar šošovicový (Bruchus lentis), ktorý sa nápadne podobá na vyššie menovaného zrnokaza hrachového.
.špajzové motýle
Motýle ako éterické bytosti uchvacujú nejedného romantika. Ale len dovtedy, kým sa mu nenasťahujú do bytu. Okrem zopár uletených motýľkarov som v podstate nezažil, že by sa niekto rozplýval nad nežnou krásou molí. Patrí medzi ne aj zavíjač múčny (Ephestia kuehniella). Pochádza z Ázie, skadiaľ sa najskôr dostala do Indie a potom do Severnej Ameriky. Tam si počkala až na koniec devätnásteho storočia a preplavila sa na lodiach do Európy. Nenápadný, sivastý, zaprášený zavíjač je pliagou najmä pre skladiská s múkou, jeho larvy však požierajú aj iné potraviny a znečisťujú ich chuchvalcami vatovitých zámotkov. Podobným nečistým činnostiam sa venujú aj zavíjač domáci (Pyralis farinalis), zavíjač paprikový (Plodia interpunctella), moľa obilná (Tinea granella), makadlovka škrobová (Endrosis sarcitella), makadlovka obilná (Sitotroga cerealella) a niekoľko ďalších motýľov. Ich larvy si zásoby živín dopĺňajú tiež zo sušeného ovocia a korenín.
A to už by hádam na dnešné dobrodružné safari po špajze aj stačilo, čakajú nás aj ďalšie exotické končiny bytu.
Autor je zoológ.
.chrobač špajzová
Zanedbané špajze sú vysnívaným rajom napríklad pre červotoča kuchynského (Stegobium paniceum). Vždy ho neuveriteľne poteší, keď medzi skrutkovačmi, chuchvalcami prachu, formičkami na pečenie, pílkou na železo a množstvom balíčkov prášku do pečiva nájde čo len drobučkú omrvinku chleba. Jeho larvy sú však vyberavejšie. Priam sa trasú od rozkoše, keď naďabia na kus čokolády či sladkého vianočného pečiva. V čase núdze sa červotoč kuchynský dokáže veľmi rýchlo preorientovať. Napochoduje do knižnice a kŕmi sa chrbtami kníh alebo ochutnáva afganské koberce a iné veci. Keď dočista vyžerie všetko požívateľné, vzlietne a s ľahkým srdcom opúšťa miesto hostiny. Konkurenciou červotoča kuchynského je vŕtavec zlodejský (Ptinus fur). Meria len štyri až päť milimetrov a s obľubou vŕta v rozličných drevených predmetoch. Jedálny lístok si spestruje múkou, koreninami a zvyškami potravín. Tento druh chrobákov si môžete zblízka poobzerať, ak sa podrobnejšie zahľadíte na steny špajze. To malé tmavohnedé s dlhými nohami a tykadlami by mohlo byť ono. Pohľad cez lupu a do atlasu záhadu vyrieši. Múčiar obyčajný (Tenebrio molitor) je približne dvojcentimetrový podlhovastý čierny chrobák. Môžete naň naďabiť v múke, ale aj v iných potravinách. Z jeho vajíčok sa liahnu približne dvaapolcentimetrové žltohnedé larvy alias múčne červy, ktoré sa chovajú ako krmivo pre hmyzožravé druhy zvierat. Ďalším z partie múkožrútov je múčiar ničivý (Tenebrio destructor). Meria päť až šesť milimetrov a je mimoriadne žravý. Nielenže sa drzo hostí na našich zásobách, on ich dokonca znehodnocuje svojím prenikavým karbolovým zápachom. Do našich končín zavítal z Ázie. Hranice prekročil po druhej svetovej vojne spolu s dovážanými potravinami. Ak máte doma suchý hrach, poprezerajte ho. Možno v ňom objavíte zimujúceho zrnokaza hrachového (Bruchus pisorum). Dostal sa tam ešte v čase, keď zrnká boli čerstvé. Poznávacím znamením zrnokaza je svetlý pásik v tvare písmena V na každej krovke. Len čo nastane jar, konkrétne máj, vylezie zo skrýše a poberie sa rovno do polí. Najskôr osídli iné rastliny, v čase kvitnutia hrachu ho to však zláka práve tam. Usadí sa v kvetoch rastliny, vyžiera ich peľ. Keď sa objavia mladé struky, samička na ne nakladie vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré sa prevŕtavajú k zrnku a zakuklia sa. Určite ste si už viackrát zanadávali nad fazuľou, z ktorej vyliezali nechutné chrobáky. Boli to istotne zrnokazy fazuľové (Acanthoscelides obtectus). Poznáte ich podľa toho, že krovky nekryjú posledný, oranžový článok zadočka. Tomuto škodcovi chutia aj suché fazuľové semená. Okrem toho nepohrdne ani hrachom, šošovicou, bôbom či lupinou. Od ľudských obydlí sa takmer nepohne zrniar čierny (Sitophilus granarius). Tento malý, takmer polcentimetrový nosáčik je charakteristický lomenými tykadlami. Svoj vývoj si odbavuje v obilkách pšenice, raže, jačmeňa, ovsa, pohánky, prosa, zriedkavejšie v gaštanoch i žaluďoch. V posledných desaťročiach si obľúbil aj cestoviny, takže vedci, túžiaci po Ig Nobelovej cene, majú šancu skúmať, či preferuje farfalle, penne alebo bucatini. Samička zrniara vyhryzne do zrna drobný otvor a vloží doň vajíčko, otvor potom zalepí špeciálnym lepivým sekrétom, takže navonok nikto nič netuší. Ibaže v skutočnosti to vnútri speje k vyliahnutiu nenápadnej bielej a beznohej larvičky, ktorá potichučky vyžiera vnútornú škrobovitú časť. Keď sa vypasie, zakuklí sa priamo v zrne, ktoré opustí až po vyliahnutí. Samička nakladie za život 200 až 300 vajíčok, tak si predstavte tú pohromu v skladoch s obilím. V ryži a cestovinách často operuje aj nosáčik ryžový (Sitophilus oryzae), v šošovici si zas hovie zrniar šošovicový (Bruchus lentis), ktorý sa nápadne podobá na vyššie menovaného zrnokaza hrachového.
.špajzové motýle
Motýle ako éterické bytosti uchvacujú nejedného romantika. Ale len dovtedy, kým sa mu nenasťahujú do bytu. Okrem zopár uletených motýľkarov som v podstate nezažil, že by sa niekto rozplýval nad nežnou krásou molí. Patrí medzi ne aj zavíjač múčny (Ephestia kuehniella). Pochádza z Ázie, skadiaľ sa najskôr dostala do Indie a potom do Severnej Ameriky. Tam si počkala až na koniec devätnásteho storočia a preplavila sa na lodiach do Európy. Nenápadný, sivastý, zaprášený zavíjač je pliagou najmä pre skladiská s múkou, jeho larvy však požierajú aj iné potraviny a znečisťujú ich chuchvalcami vatovitých zámotkov. Podobným nečistým činnostiam sa venujú aj zavíjač domáci (Pyralis farinalis), zavíjač paprikový (Plodia interpunctella), moľa obilná (Tinea granella), makadlovka škrobová (Endrosis sarcitella), makadlovka obilná (Sitotroga cerealella) a niekoľko ďalších motýľov. Ich larvy si zásoby živín dopĺňajú tiež zo sušeného ovocia a korenín.
A to už by hádam na dnešné dobrodružné safari po špajze aj stačilo, čakajú nás aj ďalšie exotické končiny bytu.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.