Nasledujúca situácia sa na zasadnutiach vedenia českej sociálnej demokracie odohrávala často. Objavil sa nejaký návrh (naposledy napríklad zaradenie povinnej rodičovskej dovolenky pre otcov ako programová priorita strany), ktorý Sobotka predstavil a opatrne podporil. Rozprúdila sa diskusia, v rámci ktorej medzi poslednými rečníkmi vystúpil prvý podpredseda strany Michal Hašek. A ten označil návrh za zlý a poškodzujúci ČSSD. Sobotka ho vzápätí stiahol s tým, že o ňom treba ešte viac diskutovať.
.prezidentova pasca
Teraz sa však šéf priamej konfrontácii s Michalom Haškom už viac nemôže vyhnúť. Hašek totiž vyhodnotil hru prezidenta Miloša Zemana s úradníckou vládou Jiřího Rusnoka ako životnú šancu, ktorá ho môže vyniesť do kresla šéfa najsilnejšej českej ľavicovej strany. Pre ČSSD nie je podpora Rusnokovej vlády vôbec výhodná. Veľká časť jej ministrov totiž pravdepodobne skončí na kandidátke Strany práv občanov – Zemanovci (SPOZ) , ktorá so sociálnymi demokratmi súperí o toho istého ľavicového voliča. Jednoducho, čím silnejšia bude vo voľbách SPOZ, tým horší bude výsledok ČSSD. Na druhej strane sa takáto vláda sociálnym demokratom aj ťažko odmieta, pretože jej alternatívou je návrat pravicovej koalície ODS a TOP 09. Predseda Sobotka sa preto poponáhľal označiť Rusnokovu vládu za „šidítko“ na ľavicových voličov. Vnútri strany však existuje početná skupina politikov, ktorí si myslia, že sociálna demokracia by nemala Zemana podraziť a Rusnokovej vláde by mala daťzelenú. A, samozrejme, juhomoravský hejtman Hašek je lídrom tejto skupiny. Zemana podporil už pred prezidentskými voľbami, v ktorých mala strana svojho vlastného kandidáta Jiřího Dienstbiera.
.snaživý doktor práv
Zemana s Haškom pritom takmer nič nespája – ani priateľstvo, ani intelektuálna blízkosť, ani spoločné politické spomienky, ani generačná spriaznenosť. V čase, keď sa Miloš Zeman stal predsedom ČSSD, bol dnes 37-ročný Hašek ešte len gymnazistom v Tišnově. Jeho politická kariéra bola až priamočiaro nudná, bez nejakých väčších dramatických zvratov. V tom sú si s Bohuslavom Sobotkom podobní. Ani jeden nepozná prácu mimo politiky a od svojich štúdií sa pohybovali iba v prostredí straníckych sekretariátov. Hašek sa začal v ČSSD angažovať už ako študent práva v Brne, kde skončil v roku 1999. O viac ako desať rokov zložil aj rigoróznu skúšku a získal ditul doktora práv. Zhodou okolností to bolo na súkromnej vysokej škole v Sládkovičove, ktorú vedie poslanec Smeru Mojmír Mamojka. Ten bol zároveň aj konzultantom jeho rigoróznej práce. Keď české média začali jeho titul spochybňovať, Hašek reagoval nervózne a pod tlakom sľúbil, že prácu spolu s posudkom zverejní. Doteraz tak neurobil.
Po straníckom rebríčku stúpal Hašek už od týchto študentských čias. Nie síce raketovým tempom, ale bezpečným krokom. Najskôr bol asistentom starostu obce Drásov, potom asistentom poslanca parlamentu. V roku 1998 si trúfol kandidovať v komunálnych voľbách a bol za ČSSD zvolený do zastupiteľstva v Drásove. V roku 2001 bol zvolený za starostu tejto obce a o rok neskôr sa stal poslancom parlamentu. V Prahe sa mladý príčinlivý poslanec postupne vypracoval na predsedu poslaneckého klubu strany. Nebol síce politicky zaujímavý, ale nikomu neprekážal a bol ústretový k médiám. Tešil sa z ich záujmu a len málokedy sa stalo, že by novinárom nezdvihol telefón či neodpovedal na textovú správu. Z mladého viedieckeho snaživca sa tak o niekoľko rokov stal pomerne známy politik. Keď ČSSD v roku 2008 hľadala lídra juhomoravskej kandidátky pre krajské voľby, Hašek bol prirodzenou voľbou. Jeho strana vyhrala a on sa stal hejtmanom a tento post obhájil aj naposledy v roku 2012. Kritici Haškovi vyčítajú, že kvôli veľkej politike zanedbáva prácu v kraji, čo potom kompenzuje nápadnými akciami, na ktoré sa snaží privábiť čo najväčšiu mediálnu pozornosť. Raz chce zachraňovať brnianske výstavisko, inokedy zase stavať v Brne národný futbalový štadión. Známy sa stal aj jeho spor s Radimom Jančurom, majiteľom spoločnosti Student Agency, ktorá prostredníctvom dcérskej spoločnosti RegioJet prevádzkuje železničnú dopravu na niektorých tratiach. Hašek spoločnosť obvinil, že jej ide iba o vyzobanie hrozienok v podobe niektorých lukratívnych tratí. Jančura ho v reakcii nazval hlupákom a jeho výroky zažaloval na súde.
.opäť do boja
V ČSSD po odchode Miloša Zemana fungujú dva ideové prúdy. Jeden, ku ktorému sa hlási aj predseda Sobotka, sa snaží, aby sa strana od Zemana emancipovala a tematicky čo najviac priblížila modernej západnej ľavici. Druhý prúd vidí ČSSD viac v politickom strede (Hašek napríklad kritizoval podiel strany na zadlžovaní štátu) s ľudovejším a zemitejším štýlom komunikácie. Podľa predstaviteľov tejto frakcie by sa strana nemala púšťať do alternatívnych ekologických avantúr a mala by udržiavať dobré vzťahy s kapitánmi priemyslu. A tiež by mala zachovávať lojalitu k Milošovi Zemanovi. Zásadnejší konflikt týchto dvoch prúdov sa odohral v roku 2011, keď Sobotka a Hašek súperili o predsednícke kreslo v ČSSD. Hašek v ňom tesne prehral po tvrdej kampani, keď sa obe strany obviňovali z kupovania delegátov. Teraz jumorovaský hejtman vytiahol do boja s novou energiou. Tentoraz pod šťastnejším slnkom: jeho vplyvný spojenec už totiž nie je len obyčajným dôchodcom z Vysočiny, ale prezidentom.
.prezidentova pasca
Teraz sa však šéf priamej konfrontácii s Michalom Haškom už viac nemôže vyhnúť. Hašek totiž vyhodnotil hru prezidenta Miloša Zemana s úradníckou vládou Jiřího Rusnoka ako životnú šancu, ktorá ho môže vyniesť do kresla šéfa najsilnejšej českej ľavicovej strany. Pre ČSSD nie je podpora Rusnokovej vlády vôbec výhodná. Veľká časť jej ministrov totiž pravdepodobne skončí na kandidátke Strany práv občanov – Zemanovci (SPOZ) , ktorá so sociálnymi demokratmi súperí o toho istého ľavicového voliča. Jednoducho, čím silnejšia bude vo voľbách SPOZ, tým horší bude výsledok ČSSD. Na druhej strane sa takáto vláda sociálnym demokratom aj ťažko odmieta, pretože jej alternatívou je návrat pravicovej koalície ODS a TOP 09. Predseda Sobotka sa preto poponáhľal označiť Rusnokovu vládu za „šidítko“ na ľavicových voličov. Vnútri strany však existuje početná skupina politikov, ktorí si myslia, že sociálna demokracia by nemala Zemana podraziť a Rusnokovej vláde by mala daťzelenú. A, samozrejme, juhomoravský hejtman Hašek je lídrom tejto skupiny. Zemana podporil už pred prezidentskými voľbami, v ktorých mala strana svojho vlastného kandidáta Jiřího Dienstbiera.
.snaživý doktor práv
Zemana s Haškom pritom takmer nič nespája – ani priateľstvo, ani intelektuálna blízkosť, ani spoločné politické spomienky, ani generačná spriaznenosť. V čase, keď sa Miloš Zeman stal predsedom ČSSD, bol dnes 37-ročný Hašek ešte len gymnazistom v Tišnově. Jeho politická kariéra bola až priamočiaro nudná, bez nejakých väčších dramatických zvratov. V tom sú si s Bohuslavom Sobotkom podobní. Ani jeden nepozná prácu mimo politiky a od svojich štúdií sa pohybovali iba v prostredí straníckych sekretariátov. Hašek sa začal v ČSSD angažovať už ako študent práva v Brne, kde skončil v roku 1999. O viac ako desať rokov zložil aj rigoróznu skúšku a získal ditul doktora práv. Zhodou okolností to bolo na súkromnej vysokej škole v Sládkovičove, ktorú vedie poslanec Smeru Mojmír Mamojka. Ten bol zároveň aj konzultantom jeho rigoróznej práce. Keď české média začali jeho titul spochybňovať, Hašek reagoval nervózne a pod tlakom sľúbil, že prácu spolu s posudkom zverejní. Doteraz tak neurobil.
Po straníckom rebríčku stúpal Hašek už od týchto študentských čias. Nie síce raketovým tempom, ale bezpečným krokom. Najskôr bol asistentom starostu obce Drásov, potom asistentom poslanca parlamentu. V roku 1998 si trúfol kandidovať v komunálnych voľbách a bol za ČSSD zvolený do zastupiteľstva v Drásove. V roku 2001 bol zvolený za starostu tejto obce a o rok neskôr sa stal poslancom parlamentu. V Prahe sa mladý príčinlivý poslanec postupne vypracoval na predsedu poslaneckého klubu strany. Nebol síce politicky zaujímavý, ale nikomu neprekážal a bol ústretový k médiám. Tešil sa z ich záujmu a len málokedy sa stalo, že by novinárom nezdvihol telefón či neodpovedal na textovú správu. Z mladého viedieckeho snaživca sa tak o niekoľko rokov stal pomerne známy politik. Keď ČSSD v roku 2008 hľadala lídra juhomoravskej kandidátky pre krajské voľby, Hašek bol prirodzenou voľbou. Jeho strana vyhrala a on sa stal hejtmanom a tento post obhájil aj naposledy v roku 2012. Kritici Haškovi vyčítajú, že kvôli veľkej politike zanedbáva prácu v kraji, čo potom kompenzuje nápadnými akciami, na ktoré sa snaží privábiť čo najväčšiu mediálnu pozornosť. Raz chce zachraňovať brnianske výstavisko, inokedy zase stavať v Brne národný futbalový štadión. Známy sa stal aj jeho spor s Radimom Jančurom, majiteľom spoločnosti Student Agency, ktorá prostredníctvom dcérskej spoločnosti RegioJet prevádzkuje železničnú dopravu na niektorých tratiach. Hašek spoločnosť obvinil, že jej ide iba o vyzobanie hrozienok v podobe niektorých lukratívnych tratí. Jančura ho v reakcii nazval hlupákom a jeho výroky zažaloval na súde.
.opäť do boja
V ČSSD po odchode Miloša Zemana fungujú dva ideové prúdy. Jeden, ku ktorému sa hlási aj predseda Sobotka, sa snaží, aby sa strana od Zemana emancipovala a tematicky čo najviac priblížila modernej západnej ľavici. Druhý prúd vidí ČSSD viac v politickom strede (Hašek napríklad kritizoval podiel strany na zadlžovaní štátu) s ľudovejším a zemitejším štýlom komunikácie. Podľa predstaviteľov tejto frakcie by sa strana nemala púšťať do alternatívnych ekologických avantúr a mala by udržiavať dobré vzťahy s kapitánmi priemyslu. A tiež by mala zachovávať lojalitu k Milošovi Zemanovi. Zásadnejší konflikt týchto dvoch prúdov sa odohral v roku 2011, keď Sobotka a Hašek súperili o predsednícke kreslo v ČSSD. Hašek v ňom tesne prehral po tvrdej kampani, keď sa obe strany obviňovali z kupovania delegátov. Teraz jumorovaský hejtman vytiahol do boja s novou energiou. Tentoraz pod šťastnejším slnkom: jeho vplyvný spojenec už totiž nie je len obyčajným dôchodcom z Vysočiny, ale prezidentom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.