Naši noví susedia

Vpravo zase mexická família, ich domček by vzhľadom zapadol aj v takom Acapulcu. Starý pán však nevie po anglicky, hoci v Amerike žije roky. Na všetko povie „yes, yes!“ a na druhý deň jeho dcéra zaklope, že čo sme chceli. Oproti cez ulicu žije kaukazský pár, ktorý vedie búrlivý život, ktorého detaily sa dozvie ulica, ak v pravý čas otvorí okno. V bielom tielku občas podnapitý pán vykrikuje hlasne česky „fakt, jó!“ alebo tak nejako. Cez deň všetci zachovávame dekórum, večer si však vymieňame správy o svojom duševnom stave, prípadne o vývoji sveta. Je to také terapeutické. Snažíme sa však byť ku všetkým kamarátski, ale aj otvorení. Sused zbiera staré autá (=šroty), ktoré hyzdia ulicu, no on je presvedčený, že jeho vintage veterány majú nesmiernu cenu. Môže mať pravdu, ale len v prípade, ak cena zhrdzavenej 50-ročnej ocele enormne stúpne.  Zatiaľ sa snažíme odblokovať výhľad na jeho rachotiny zvýšením plota a výsadbou vysokých kríkov. Všetko s citom a diplomaticky, aby sme ho nenaštvali. Pouličná diplomacia je nesmierne dôležitá, nakoniec aj na nás, ako Eastern Europeans, sa možno dívajú s neistotou a neradi by sme potvrdzovali stereotypy, keďže mnohí si myslia, že sme zrejme Rusi. A pritom naši kamaráti sú aj Česi, Maďari a Židia, všetko de facto ďalší Východoeurópania, ktorí nás často navštevujú. Ako teda žiť? Zdá sa, že sa stačí správať ku každému rovnako slušne, s úsmevom a priateľsky, takpovediac nestereotypne, aby na ulici zavládol mier a pokoj.

Martin Vystavil (1965)/
Pochádza z Kežmarku, od roku 2000 žije s rodinou v Silicon Valley a pracuje v IT priemysle. Zaujíma sa o konzervatívne a progresívne videnie sveta, sociálne siete, aktuálne dianie a mechanické hodinky.