v teórii je to všetko o bezpečnosti a konsenze. Dospelí ľudia – muži i ženy – uzavrú dohodu, odvedú si svoju prácu a dostanú za ňu zaplatené. Potom môžu ísť domov, venovať sa rodine či koníčkom. Pravidelné lekárske prehliadky majú zaručiť bezpečnosť pred pohlavnými chorobami. Vo fantáziách niektorých dospievajúcich chlapcov to môže dokonca vyzerať ako najúžasnejšia práca na svete, lebo „robíš, čo ťa baví a ešte zato dostávaš zaplatené“ – aj keď zúčastnení priznávajú, že je to namáhavá makačka. Skoro ako pracovať v bani alebo vo fabrike. Veď továreň a pásovú výrobu evokuje už to slovné spojenie: pornografický priemysel.
.odvrátená strana porna
Prvá vec, ktorá človeku udrie do očí, keď trochu študuje zákulisie tohto odvetvia, ktorého celosvetový obrat sa odhaduje približne na 100 miliárd dolárov, je dlhý zástup porno účinkujúcich, ktorí zomreli relatívne skorou a neprirodzenou smrťou. Ťažisko kritiky pornografie zľava (od feministiek) i sprava (z konzervatívnych kruhov) sa nesie spravidla v znamení efektov na konzumentov, verejnú morálku či spoločenský obraz ženy. No pôsobenie v pornobiznise na strane výroby nie je vždy práve predpokladom na to, aby človek zomrel spokojne v deväťdesiatke na smrteľnej posteli, nasýtený životom a obklopený širokou rodinou. Samovraždy v dôsledku psychických problémov, AIDS, predávkovanie drogami či dopravné nehody v dôsledku jazdy pod vplyvom alkoholu a drog. A niekedy aj vraždy, tak ako v prípade 23-ročnej Taylor Summers, ktorú v roku 2004 zavraždil fotograf po tom, ako sa pohádali pre peniaze za fotenie. Aj keď polícia špekulovala, či priebeh vraždy v skutočnosti nenafilmoval ako takzvaný snuff – teda snímku, ktorá ukazuje nesimulovanú smrť človeka.
Bývalá americká pornoherečka Shelley Lubben tvrdí, že ani s dobrovoľnosťou a lekárskymi prehliadkami sa to v pornobiznise neberie príliš puntičkársky. Často tu má dochádzať k excesom, ktoré hraničia so zákonom. Lekárske prehliadky niekedy podľa nej vykonávajú pochybní lekári a opakovane, napriek snahám o prevenciu, tu dochádza aj k nákazám hercov pohlavnými chorobami. Lubben, dnes 45-ročná aktivistka proti pornografii a znovuzrodená kresťanka minulý rok navštívila Slovensko s prednáškou pre kresťanské mládežnícke spoločenstvo eXit.
Pre .týždeň vtedy povedala, že mnohé ženy sú v porno priemysle rôznymi trikmi nútené k podstupovaniu praktík, ktoré by inak nevykonávali: „Porno sa natáča v nejakej prenajatej súkromnej rezidencii a na pľaci je povedzme 18-ročné dievča, jej herecký partner či partneri a spravidla čisto mužský štáb. A všetci do nej striedavo hučia, striedavo ju chlácholia, že musí nakrútiť napríklad análnu scénu alebo gangbang s desiatimi chlapmi, lebo inak nedostane zaplatené, aj keď predtým sa na tom výslovne nedohodli. Čiže k súhlasu ju doslova dotlačia na mieste, lebo v porno priemysle nepôsobia práve vzdelaní ľudia. To mladé dievča nemá právne povedomie, je vystrašené, ak je to cudzinka, nemusí ani vedieť dobre po anglicky, a myslí si, že je to vlastne takto normálne. A keď stoná, že ju to bolí, tak tie dievčatá nadopujú liekmi, drogami či alkoholom, aby ich cez tú scénu nejako dostali s úsmevom na tvári.“
.politické ťaženie
Pre objektivitu je nutné dodať, že Lubbenovej ťaženie proti pornografii nie je ani v Spojených štátoch vnímané nekriticky. Zástupcovia pornografického priemyslu tvrdia, že ich biznis je bezpečný a ona buď zveličuje, zovšeobecňuje vlastné negatívne skúsenosti, robí z ojedinelých excesov pravidlo alebo priamo klame s cieľom upútavať takto na seba pozornosť. Kritizujú ju aj niektorí kresťania, lebo jej misijné nadšenie je vraj viac egocentrické ako kristocentrické. Bývalí spolupracovníci ju obviňujú, že jej ide len o publicitu a peniaze. Na kontroverziách, ktoré Lubben spôsobuje, sa nepochybne podieľa aj jej mimoriadne vášnivý, až melodramatický prejav.
V každom prípade, kritici pornografie sa nájdu aj na opačnej strane svetonázorového spektra. Napríklad feministka Naomi Wolf píše o frustrovaných bežných ženách, ktoré v očiach mužov už nedokážu konkurovať bezchybným dievčenským telám z internetového porna a filmovým situáciám, dokonale saturujúcim mužskú predstavivosť. Namiesto obavy, že porno spraví z mužov nadržaných, sexom posadnutých maniakov, ich libido skôr utlmilo a viedlo k tomu, že zabudli, ako mať so ženami normálne vzťahy. Wolfovej slovami: „Väčšinu ľudských dejín boli erotické obrázky len oslavnými odrazmi či náhradami za skutočnú nahú ženu. Prvý raz v dejinách vábivá sila obrazov nahradila nahú ženu z mäsa a kostí. Dnes je takáto žena len zlé porno.“ Ľavicová feministka dochádza k paradoxnému záveru, keď oceňuje tradičné „starozákonné“ kultúry, lebo ich nevôľa voči verejnej nahote nie je ani tak dôsledkom prudérie, ako sa často podsúva, ale snahou o udržanie zdravého a trvalého erotického napätia medzi mužom a ženou...
Ťažko povedať, kde David Cameron načerpal inšpiráciu pre snahu obmedziť prístup k internetovej pornografii v Spojenom kráľovstve. Sám argumentoval úsilím „chrániť naše deti a ich nevinnosť“ či bojom proti detskej pornografii. Zo slovenského pohľadu pôsobí britská Konzervatívna strana čoraz nevyspytateľnejšie. V jednej chvíli pretláča manželstvá homosexuálov, na čo si u nás netrúfa ani ľavicový Smer. V druhej chvíli zavádza celoštátne filtre na internetovú pornografiu, čo na Slovensku zatiaľ nezišlo na um ani len poslancom OĽaNO. Nad iniciatívou Branislava Škripeka, zakázať nahotinky v bulvárnej dennej tlači, mnohí ľudia reagovali s počudovaním aj preto, že cez internet je možné bez problémov dostať sa aj k tomu najradikálnejšiemu pornografickému obsahu. Prístup k porno stránkam obmedzil minulý rok Egypt, predtým Čína a Saudská Arábia. Na Islande sa o tom diskutuje. Budú Briti ďalší?
.„nudge“ – riešenie
Prirodzene, Londýn nechce zakázať internetovú pornografiu ako takú. Fígeľ spočíva v tom, aby poskytovatelia internetových služieb v krajine automaticky blokovali prístup k porno stránkam, leda že jednotliví používatelia priamo požiadajú o to, aby v ich prípade boli filtre vypnuté.
V ekonómii sa takémuto prístupu vlády hovorí „nudge“ – riešenie. V angličtine slovo „nudge“ znamená „postrčiť“ a ide aj o názov populárnej knihy z roku 2008, ktorú napísal behaviorálny ekonóm Richard Thaler a ústavný právnik Cass Sunstein. Autori obhajujú prístup, ktorý nazývajú libertariánskym paternalizmom. Ide v ňom o to, aby zákonodarca nenápadne naviedol občana na voľbu, ktorá je pre neho či pre spoločnosť najlepšia z expertného hľadiska, ale súčasne mu ponechal možnosť slobodne sa rozhodnúť pre inú možnosť, ak tak vyslovene chce. Napríklad sa zákon postaví tak, že každý, kto sa stane obeťou nehody, je automaticky považovaný za darcu orgánov, pokiaľ explicitne nevyhlásil, že svoje orgány po smrti darovať nechce. Ľudia sú pohodlní a väčšina z nich nevyvinie úsilie, aby aktívne zmenili prednastavenie, určené zákonodarcom.
Cameronova iniciatíva chce občanov postrčiť k tomu, aby internetovú pornografiu nepozerali, no dáva im možnosť explicitne vyhlásiť, že porno pozerajú a prístup k nemu chcú aj naďalej. A v tom je, samozrejme, háčik. Podľa jedného prieskumu si raz začas pozrie porno necelá polovica britských internetových používateľov. Zaznievajú teda uštipačné otázky, či sa vláda nechystá spisovať zoznamy konzumentov porna a ako prípadne zabráni, aby takýto menoslov neskončil na verejnosti. Ďalší problém je, že do médií presiakol zoznam tém, ktoré majú byť automaticky prednastavené ako blokované spolu s pornografiou. Odfiltrované majú byť aj stránky s obsahom násilia, terorizmu, anorexie, samovrážd, ezoteriky, alkoholu, cigariet, internetové diskusné fóra a najlepšie nakoniec: stránky, ponúkajúce návody, ako obísť blokovanie internetových stránok. To všetko pre dobro britských detí.
.sú porno a ochrana detí len zámienka?
Zoznam plánovaných blokovaných tém nastoľuje ďalšie otázky: Keď napríklad slobodomyseľný človek aktívne vyhlási, že z princípu nechce mať blokovanú žiadnu zo zmienených tém, začnú sa o neho zaujímať tajné služby ako o potenciálneho teroristu (keďže terorizmus je tiež na zozname)? Čo všetko filter zaradí napríklad pod „stránky s tematikou alkoholu“? Pretože typickým problémom tohto druhu softvéru je, že nie vždy zablokuje všetko, čo by blokovať mal a inokedy znemožní prístup k neškodnej stránke. Závan Orwella cítiť aj zo skutočnosti, že internetový filter, preferovaný Cameronom, podľa BBC spravuje čínska firma, ktorá bola v Spojených štátoch i Spojenom kráľovstve v minulosti skloňovaná v súvislosti s obavami, že v jej systémoch by mohli byť zabudované prístupy, zneužiteľné čínskou armádou. Ak sú aj tieto obavy neodôvodnené, už letmá spojitosť Cameronovho plánu s Čínou vyvoláva nepríjemné asociácie. Vláda v Pekingu totiž blokuje politicky nevhodný obsah na internete pre svojich občanov.
Prirodzene, obavy rodičov o to, čo ich ratolesti robia na internete, sú legitímne. No prečo zavádzať celoštátny filter, keď na trhu sú dostupné komerčné programy, ktoré si ktokoľvek môže zakúpiť a dosahujú to isté? Dokonca je možné takto regulovať čas, ktorý dieťa strávi za počítačom či blokovať počítačové hry.
Niekedy sa hovorí, že internet prispel k masívnemu rozšíreniu pornografie. Kým dnes s ňou vyrastá celá generácia počítačovo gramotnej mládeže ako so samozrejmosťou, kedysi bola vyhradená pre časopisy a videokazety. No existuje aj názor, že to umocňovanie bolo obojstranné. Inými slovami: dopyt po pornografii v skutočnosti napomohol rozšírenie internetu. A pornografia poháňala aj niektoré internetové technologické inovácie. Jednou z priekopníckych oblastí bolo platenie za služby on-line. Dnes je práve toto Achillova päta celého internetového porno priemyslu. Vonku je totiž tak veľa dospelého obsahu zadarmo, že výrobcovia majú problém nájsť ešte zákazníkov, ochotných platiť. Navyše, veľa ľudí sa po vzore celebrít filmuje doma pri milovaní, a potom tieto videá unikajú na internet.
Odhaduje sa, že 90 percent konzumentov internetovej pornografie pozerá len nespoplatnený obsah. Celosvetové príjmy pornografického priemyslu padli od roku 2007 približne o polovicu. Toto odvetvie je v kríze aj bez Camerona a stalo sa obeťou svojho vlastného úspechu.
.odvrátená strana porna
Prvá vec, ktorá človeku udrie do očí, keď trochu študuje zákulisie tohto odvetvia, ktorého celosvetový obrat sa odhaduje približne na 100 miliárd dolárov, je dlhý zástup porno účinkujúcich, ktorí zomreli relatívne skorou a neprirodzenou smrťou. Ťažisko kritiky pornografie zľava (od feministiek) i sprava (z konzervatívnych kruhov) sa nesie spravidla v znamení efektov na konzumentov, verejnú morálku či spoločenský obraz ženy. No pôsobenie v pornobiznise na strane výroby nie je vždy práve predpokladom na to, aby človek zomrel spokojne v deväťdesiatke na smrteľnej posteli, nasýtený životom a obklopený širokou rodinou. Samovraždy v dôsledku psychických problémov, AIDS, predávkovanie drogami či dopravné nehody v dôsledku jazdy pod vplyvom alkoholu a drog. A niekedy aj vraždy, tak ako v prípade 23-ročnej Taylor Summers, ktorú v roku 2004 zavraždil fotograf po tom, ako sa pohádali pre peniaze za fotenie. Aj keď polícia špekulovala, či priebeh vraždy v skutočnosti nenafilmoval ako takzvaný snuff – teda snímku, ktorá ukazuje nesimulovanú smrť človeka.
Bývalá americká pornoherečka Shelley Lubben tvrdí, že ani s dobrovoľnosťou a lekárskymi prehliadkami sa to v pornobiznise neberie príliš puntičkársky. Často tu má dochádzať k excesom, ktoré hraničia so zákonom. Lekárske prehliadky niekedy podľa nej vykonávajú pochybní lekári a opakovane, napriek snahám o prevenciu, tu dochádza aj k nákazám hercov pohlavnými chorobami. Lubben, dnes 45-ročná aktivistka proti pornografii a znovuzrodená kresťanka minulý rok navštívila Slovensko s prednáškou pre kresťanské mládežnícke spoločenstvo eXit.
Pre .týždeň vtedy povedala, že mnohé ženy sú v porno priemysle rôznymi trikmi nútené k podstupovaniu praktík, ktoré by inak nevykonávali: „Porno sa natáča v nejakej prenajatej súkromnej rezidencii a na pľaci je povedzme 18-ročné dievča, jej herecký partner či partneri a spravidla čisto mužský štáb. A všetci do nej striedavo hučia, striedavo ju chlácholia, že musí nakrútiť napríklad análnu scénu alebo gangbang s desiatimi chlapmi, lebo inak nedostane zaplatené, aj keď predtým sa na tom výslovne nedohodli. Čiže k súhlasu ju doslova dotlačia na mieste, lebo v porno priemysle nepôsobia práve vzdelaní ľudia. To mladé dievča nemá právne povedomie, je vystrašené, ak je to cudzinka, nemusí ani vedieť dobre po anglicky, a myslí si, že je to vlastne takto normálne. A keď stoná, že ju to bolí, tak tie dievčatá nadopujú liekmi, drogami či alkoholom, aby ich cez tú scénu nejako dostali s úsmevom na tvári.“
.politické ťaženie
Pre objektivitu je nutné dodať, že Lubbenovej ťaženie proti pornografii nie je ani v Spojených štátoch vnímané nekriticky. Zástupcovia pornografického priemyslu tvrdia, že ich biznis je bezpečný a ona buď zveličuje, zovšeobecňuje vlastné negatívne skúsenosti, robí z ojedinelých excesov pravidlo alebo priamo klame s cieľom upútavať takto na seba pozornosť. Kritizujú ju aj niektorí kresťania, lebo jej misijné nadšenie je vraj viac egocentrické ako kristocentrické. Bývalí spolupracovníci ju obviňujú, že jej ide len o publicitu a peniaze. Na kontroverziách, ktoré Lubben spôsobuje, sa nepochybne podieľa aj jej mimoriadne vášnivý, až melodramatický prejav.
V každom prípade, kritici pornografie sa nájdu aj na opačnej strane svetonázorového spektra. Napríklad feministka Naomi Wolf píše o frustrovaných bežných ženách, ktoré v očiach mužov už nedokážu konkurovať bezchybným dievčenským telám z internetového porna a filmovým situáciám, dokonale saturujúcim mužskú predstavivosť. Namiesto obavy, že porno spraví z mužov nadržaných, sexom posadnutých maniakov, ich libido skôr utlmilo a viedlo k tomu, že zabudli, ako mať so ženami normálne vzťahy. Wolfovej slovami: „Väčšinu ľudských dejín boli erotické obrázky len oslavnými odrazmi či náhradami za skutočnú nahú ženu. Prvý raz v dejinách vábivá sila obrazov nahradila nahú ženu z mäsa a kostí. Dnes je takáto žena len zlé porno.“ Ľavicová feministka dochádza k paradoxnému záveru, keď oceňuje tradičné „starozákonné“ kultúry, lebo ich nevôľa voči verejnej nahote nie je ani tak dôsledkom prudérie, ako sa často podsúva, ale snahou o udržanie zdravého a trvalého erotického napätia medzi mužom a ženou...
Ťažko povedať, kde David Cameron načerpal inšpiráciu pre snahu obmedziť prístup k internetovej pornografii v Spojenom kráľovstve. Sám argumentoval úsilím „chrániť naše deti a ich nevinnosť“ či bojom proti detskej pornografii. Zo slovenského pohľadu pôsobí britská Konzervatívna strana čoraz nevyspytateľnejšie. V jednej chvíli pretláča manželstvá homosexuálov, na čo si u nás netrúfa ani ľavicový Smer. V druhej chvíli zavádza celoštátne filtre na internetovú pornografiu, čo na Slovensku zatiaľ nezišlo na um ani len poslancom OĽaNO. Nad iniciatívou Branislava Škripeka, zakázať nahotinky v bulvárnej dennej tlači, mnohí ľudia reagovali s počudovaním aj preto, že cez internet je možné bez problémov dostať sa aj k tomu najradikálnejšiemu pornografickému obsahu. Prístup k porno stránkam obmedzil minulý rok Egypt, predtým Čína a Saudská Arábia. Na Islande sa o tom diskutuje. Budú Briti ďalší?
.„nudge“ – riešenie
Prirodzene, Londýn nechce zakázať internetovú pornografiu ako takú. Fígeľ spočíva v tom, aby poskytovatelia internetových služieb v krajine automaticky blokovali prístup k porno stránkam, leda že jednotliví používatelia priamo požiadajú o to, aby v ich prípade boli filtre vypnuté.
V ekonómii sa takémuto prístupu vlády hovorí „nudge“ – riešenie. V angličtine slovo „nudge“ znamená „postrčiť“ a ide aj o názov populárnej knihy z roku 2008, ktorú napísal behaviorálny ekonóm Richard Thaler a ústavný právnik Cass Sunstein. Autori obhajujú prístup, ktorý nazývajú libertariánskym paternalizmom. Ide v ňom o to, aby zákonodarca nenápadne naviedol občana na voľbu, ktorá je pre neho či pre spoločnosť najlepšia z expertného hľadiska, ale súčasne mu ponechal možnosť slobodne sa rozhodnúť pre inú možnosť, ak tak vyslovene chce. Napríklad sa zákon postaví tak, že každý, kto sa stane obeťou nehody, je automaticky považovaný za darcu orgánov, pokiaľ explicitne nevyhlásil, že svoje orgány po smrti darovať nechce. Ľudia sú pohodlní a väčšina z nich nevyvinie úsilie, aby aktívne zmenili prednastavenie, určené zákonodarcom.
Cameronova iniciatíva chce občanov postrčiť k tomu, aby internetovú pornografiu nepozerali, no dáva im možnosť explicitne vyhlásiť, že porno pozerajú a prístup k nemu chcú aj naďalej. A v tom je, samozrejme, háčik. Podľa jedného prieskumu si raz začas pozrie porno necelá polovica britských internetových používateľov. Zaznievajú teda uštipačné otázky, či sa vláda nechystá spisovať zoznamy konzumentov porna a ako prípadne zabráni, aby takýto menoslov neskončil na verejnosti. Ďalší problém je, že do médií presiakol zoznam tém, ktoré majú byť automaticky prednastavené ako blokované spolu s pornografiou. Odfiltrované majú byť aj stránky s obsahom násilia, terorizmu, anorexie, samovrážd, ezoteriky, alkoholu, cigariet, internetové diskusné fóra a najlepšie nakoniec: stránky, ponúkajúce návody, ako obísť blokovanie internetových stránok. To všetko pre dobro britských detí.
.sú porno a ochrana detí len zámienka?
Zoznam plánovaných blokovaných tém nastoľuje ďalšie otázky: Keď napríklad slobodomyseľný človek aktívne vyhlási, že z princípu nechce mať blokovanú žiadnu zo zmienených tém, začnú sa o neho zaujímať tajné služby ako o potenciálneho teroristu (keďže terorizmus je tiež na zozname)? Čo všetko filter zaradí napríklad pod „stránky s tematikou alkoholu“? Pretože typickým problémom tohto druhu softvéru je, že nie vždy zablokuje všetko, čo by blokovať mal a inokedy znemožní prístup k neškodnej stránke. Závan Orwella cítiť aj zo skutočnosti, že internetový filter, preferovaný Cameronom, podľa BBC spravuje čínska firma, ktorá bola v Spojených štátoch i Spojenom kráľovstve v minulosti skloňovaná v súvislosti s obavami, že v jej systémoch by mohli byť zabudované prístupy, zneužiteľné čínskou armádou. Ak sú aj tieto obavy neodôvodnené, už letmá spojitosť Cameronovho plánu s Čínou vyvoláva nepríjemné asociácie. Vláda v Pekingu totiž blokuje politicky nevhodný obsah na internete pre svojich občanov.
Prirodzene, obavy rodičov o to, čo ich ratolesti robia na internete, sú legitímne. No prečo zavádzať celoštátny filter, keď na trhu sú dostupné komerčné programy, ktoré si ktokoľvek môže zakúpiť a dosahujú to isté? Dokonca je možné takto regulovať čas, ktorý dieťa strávi za počítačom či blokovať počítačové hry.
Niekedy sa hovorí, že internet prispel k masívnemu rozšíreniu pornografie. Kým dnes s ňou vyrastá celá generácia počítačovo gramotnej mládeže ako so samozrejmosťou, kedysi bola vyhradená pre časopisy a videokazety. No existuje aj názor, že to umocňovanie bolo obojstranné. Inými slovami: dopyt po pornografii v skutočnosti napomohol rozšírenie internetu. A pornografia poháňala aj niektoré internetové technologické inovácie. Jednou z priekopníckych oblastí bolo platenie za služby on-line. Dnes je práve toto Achillova päta celého internetového porno priemyslu. Vonku je totiž tak veľa dospelého obsahu zadarmo, že výrobcovia majú problém nájsť ešte zákazníkov, ochotných platiť. Navyše, veľa ľudí sa po vzore celebrít filmuje doma pri milovaní, a potom tieto videá unikajú na internet.
Odhaduje sa, že 90 percent konzumentov internetovej pornografie pozerá len nespoplatnený obsah. Celosvetové príjmy pornografického priemyslu padli od roku 2007 približne o polovicu. Toto odvetvie je v kríze aj bez Camerona a stalo sa obeťou svojho vlastného úspechu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.