Problémom sa aktívne zaoberá slovenská pracovná skupina medzinárodnej organizácie DOCOMOMO, ktorej poslaním je výskum, dokumentácia, propagácia a ochrana pamiatok modernej architektúry. V roku 2006 ohlásila spoločnosť Lordship, ktorá je vlastníkom Hotela Kyjev, búranie jestvujúcich budov na Kamennom námestí a ich nahradenie novým komerčným objektom. Ako priamu reakciu na toto vyhlásenie zvolalo DOCOMOMO Slovakia v decembri 2006 verejné zasadnutie, kde prezentovalo odmietavé stanovisko k tomuto necitlivému zámeru a vytvorilo platformu pre otvorené diskutovanie problému. Členovia Slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO komplex preskúmali, zdokumentovali a zaradili ho do medzinárodného registra DOCOMOMO. V decembri 2011 podali podnet na Pamiatkový úrad SR na zapísanie budov obchodného domu a hotela do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Nedávne aktivity vlastníka Hotela Kyjev a nové urbanistické návrhy na riešenie Kamenného námestia opätovne naznačili možnosť likvidácie budov, preto Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO s podporou iniciatívy Bratislava otvorene (BAO) vyhlásila vo februári 2012 petíciu za zachovanie a obnovenie obchodno-spoločenského komplexu na Kamennom námestí v Bratislave „Stop búraniu Bratislavy!“ a v apríli 2012 zvolala ďalšie verejné zasadnutie k aktuálnej situácii. Z diskusie vzišli dve zásadné stanoviská. Starostka mestskej časti Staré Mesto Tatiana Rosová apelovala na rešpektovanie aktuálne platného územného plánu zóny, ktorý je vyjadrením verejného záujmu a na hľadanie reálnych príčin vyľudňovania centra mesta. Hlavná architektka Ingrid Konrad navrhla riešiť problémy Kamenného námestia formou odbornej diskusie, ktorú by predstavovala súťaž. Výsledkom odbornej diskusie by však mali byť podmienky zadania súťaže a vlastné výsledky súťaže by boli jej dôsledkom.
.chráňme si svoje dedičstvo
Objekty obchodného domu a hotela sa stali súčasťou histórie slovenskej architektúry, boli publikované v domácej i zahraničnej literatúre. No akú má táto skutočnosť odozvu v našom prostredí a ako ju prijímame? Stavebné dedičstvo obdobia socializmu je ešte stále prevažne odmietané, pretože v ňom vidíme materiálnu reprezentáciu tohto obdobia a negatívnych asociácií, ktoré s ním spájame. Pozrime sa však na tieto konkrétne objekty a výhrady, ktoré sa voči nim objavujú, vecne.
Budovy hotela a obchodného domu sú vsadené do kompaktnej štruktúry mesta, pričom nahradili predošlú historickú blokovú zástavbu, podľa niektorých interpretácií ju „zlikvidovali“. Tento zásah je dôsledkom dobového názoru na kultiváciu a zásadnú premenu tohto ťažiskového mestského priestoru, ktorá mala priniesť „zmenu provinčného mesta na metropolu“ (Emil Belluš). Realizácia stavby ako solitéru priniesla do územia nové vzťahy a situácie. Tento moderný koncept však nie je ojedinelý u nás, ale je integrálnou súčasťou princípov modernej architektúry a urbanizmu 20. storočia.
Pamiatkový úrad je zatiaľ s prijímaním architektúry druhej polovice 20. storočia medzi štátom chránené pamiatky opatrný. Argumentuje nedostatočným časovým odstupom od doby ich vzniku, ktorý by potvrdil ich hodnoty, ich „mladosťou“, ktorá nie je v súlade s chápaním pamiatky ako „starobylého“ predmetu a aj ich nedostatočne definovanými pamiatkovými hodnotami. O týchto problémoch sa hovorilo už na konferencii „Hodnoty a perspektívy ochrany architektúry a urbanistických štruktúr päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia“ na jeseň 2008 v Nitre. Ak by sme ďalej čakali, ktoré diela „prežijú“ súčasné stavebné aktivity, iba málo riadené verejným záujmom, a výber ponechali na preverenie hodnôt časom, tak ako to bolo pri historických stavbách, mohlo by sa stať, že napríklad z dedičstva priemyselnej architektúry nám neostane nič a z diel architektúry druhej polovice 20. storočia nám ostanú tie menej kvalitné, okrajové, ktoré nie sú atraktívne ani pre investorov.
.šanca pre Kamenné námestie
Pamiatková ochrana je však iba jedným z mnohých problémov Kamenného námestia. Spúšťacím motorom kauzy bol finančný záujem privátnej spoločnosti a hybnou silou v pozadí diania na Kamennom námestí a úsilia mesta definovať si tu svoje požiadavky je tlak investora. Bolo by to možno v poriadku v kultúrne zrelej spoločnosti, ktorá má už vyjasnené svoje priority a vytvorené účinné mechanizmy na ochranu verejného záujmu. Nám však dáva Kamenné námestie príležitosť k tomuto stavu aspoň smerovať. Aká je teda aktuálna situácia? Podoba súčasného námestia je z konca sedemdesiatych rokov, keď bol dokončený komplex budov obchodného domu a hotela. Máme tu teda hodnotné architektonické dielo, ktoré prinieslo nové funkčné a priestorové vzťahy do centrálnej oblasti mesta a cenný verejný priestor z obdobia druhej polovice 20. storočia. Vlastníkmi objektov i pozemkov sú súkromné spoločnosti a mesto. Podľa informácií z prostredia mestského zastupiteľstva plánuje mesto svoju časť pozemkov predať, čím sa však vzdáva priameho vplyvu na svoj rozvoj i možnosti majetok a prostredie mesta dlhodobo zhodnocovať vo svoj (verejný) prospech. Narastajúce problémy Kamenného námestia, ktoré následne súvisia so širšou centrálnou oblasťou mesta, je potrebné riešiť rozvojovým plánom – ako výsledkom odborného konsenzu. Základom k nemu sú platné regulatívy, naznačujúce podstatu verejného záujmu: územie sa nachádza v pamiatkovej zóne Bratislava – Centrálna mestská oblasť, ktorá zaisťuje územnú ochranu komplexu budov a projektovanie v území sa riadi Územným plánom zóny Dunajská, ktorý požaduje kultivovane a citlivo začleniť jestvujúce solitérne objekty do novej situácie. Ďalej sú tu aktivity občianskych i profesijných združení. Toto všetko je „matéria“, ktorú má mesto k dispozícii aby vytvorilo zmysluplný rozvojový koncept.
Hmotné prostredie mesta nesie v sebe významy, ktoré môžeme spätne „čítať“ a rôznym spôsobom interpretovať. Vypovedá o spoločnosti, ktorá ho vytvárala a obývala. Zároveň sa vždy nájde ktosi, kto chce „naprávať chyby minulosti“ a ponúka nové zámery. Dôležité však je, na akých hodnotách svoje počiny staviame a čo teda budú o nás „čítať“ naši potomkovia. Stále je tu šanca počínať si kultúrne.
Autorka je historička architektúry.
Nedávne aktivity vlastníka Hotela Kyjev a nové urbanistické návrhy na riešenie Kamenného námestia opätovne naznačili možnosť likvidácie budov, preto Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO s podporou iniciatívy Bratislava otvorene (BAO) vyhlásila vo februári 2012 petíciu za zachovanie a obnovenie obchodno-spoločenského komplexu na Kamennom námestí v Bratislave „Stop búraniu Bratislavy!“ a v apríli 2012 zvolala ďalšie verejné zasadnutie k aktuálnej situácii. Z diskusie vzišli dve zásadné stanoviská. Starostka mestskej časti Staré Mesto Tatiana Rosová apelovala na rešpektovanie aktuálne platného územného plánu zóny, ktorý je vyjadrením verejného záujmu a na hľadanie reálnych príčin vyľudňovania centra mesta. Hlavná architektka Ingrid Konrad navrhla riešiť problémy Kamenného námestia formou odbornej diskusie, ktorú by predstavovala súťaž. Výsledkom odbornej diskusie by však mali byť podmienky zadania súťaže a vlastné výsledky súťaže by boli jej dôsledkom.
.chráňme si svoje dedičstvo
Objekty obchodného domu a hotela sa stali súčasťou histórie slovenskej architektúry, boli publikované v domácej i zahraničnej literatúre. No akú má táto skutočnosť odozvu v našom prostredí a ako ju prijímame? Stavebné dedičstvo obdobia socializmu je ešte stále prevažne odmietané, pretože v ňom vidíme materiálnu reprezentáciu tohto obdobia a negatívnych asociácií, ktoré s ním spájame. Pozrime sa však na tieto konkrétne objekty a výhrady, ktoré sa voči nim objavujú, vecne.
Budovy hotela a obchodného domu sú vsadené do kompaktnej štruktúry mesta, pričom nahradili predošlú historickú blokovú zástavbu, podľa niektorých interpretácií ju „zlikvidovali“. Tento zásah je dôsledkom dobového názoru na kultiváciu a zásadnú premenu tohto ťažiskového mestského priestoru, ktorá mala priniesť „zmenu provinčného mesta na metropolu“ (Emil Belluš). Realizácia stavby ako solitéru priniesla do územia nové vzťahy a situácie. Tento moderný koncept však nie je ojedinelý u nás, ale je integrálnou súčasťou princípov modernej architektúry a urbanizmu 20. storočia.
Pamiatkový úrad je zatiaľ s prijímaním architektúry druhej polovice 20. storočia medzi štátom chránené pamiatky opatrný. Argumentuje nedostatočným časovým odstupom od doby ich vzniku, ktorý by potvrdil ich hodnoty, ich „mladosťou“, ktorá nie je v súlade s chápaním pamiatky ako „starobylého“ predmetu a aj ich nedostatočne definovanými pamiatkovými hodnotami. O týchto problémoch sa hovorilo už na konferencii „Hodnoty a perspektívy ochrany architektúry a urbanistických štruktúr päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia“ na jeseň 2008 v Nitre. Ak by sme ďalej čakali, ktoré diela „prežijú“ súčasné stavebné aktivity, iba málo riadené verejným záujmom, a výber ponechali na preverenie hodnôt časom, tak ako to bolo pri historických stavbách, mohlo by sa stať, že napríklad z dedičstva priemyselnej architektúry nám neostane nič a z diel architektúry druhej polovice 20. storočia nám ostanú tie menej kvalitné, okrajové, ktoré nie sú atraktívne ani pre investorov.
.šanca pre Kamenné námestie
Pamiatková ochrana je však iba jedným z mnohých problémov Kamenného námestia. Spúšťacím motorom kauzy bol finančný záujem privátnej spoločnosti a hybnou silou v pozadí diania na Kamennom námestí a úsilia mesta definovať si tu svoje požiadavky je tlak investora. Bolo by to možno v poriadku v kultúrne zrelej spoločnosti, ktorá má už vyjasnené svoje priority a vytvorené účinné mechanizmy na ochranu verejného záujmu. Nám však dáva Kamenné námestie príležitosť k tomuto stavu aspoň smerovať. Aká je teda aktuálna situácia? Podoba súčasného námestia je z konca sedemdesiatych rokov, keď bol dokončený komplex budov obchodného domu a hotela. Máme tu teda hodnotné architektonické dielo, ktoré prinieslo nové funkčné a priestorové vzťahy do centrálnej oblasti mesta a cenný verejný priestor z obdobia druhej polovice 20. storočia. Vlastníkmi objektov i pozemkov sú súkromné spoločnosti a mesto. Podľa informácií z prostredia mestského zastupiteľstva plánuje mesto svoju časť pozemkov predať, čím sa však vzdáva priameho vplyvu na svoj rozvoj i možnosti majetok a prostredie mesta dlhodobo zhodnocovať vo svoj (verejný) prospech. Narastajúce problémy Kamenného námestia, ktoré následne súvisia so širšou centrálnou oblasťou mesta, je potrebné riešiť rozvojovým plánom – ako výsledkom odborného konsenzu. Základom k nemu sú platné regulatívy, naznačujúce podstatu verejného záujmu: územie sa nachádza v pamiatkovej zóne Bratislava – Centrálna mestská oblasť, ktorá zaisťuje územnú ochranu komplexu budov a projektovanie v území sa riadi Územným plánom zóny Dunajská, ktorý požaduje kultivovane a citlivo začleniť jestvujúce solitérne objekty do novej situácie. Ďalej sú tu aktivity občianskych i profesijných združení. Toto všetko je „matéria“, ktorú má mesto k dispozícii aby vytvorilo zmysluplný rozvojový koncept.
Hmotné prostredie mesta nesie v sebe významy, ktoré môžeme spätne „čítať“ a rôznym spôsobom interpretovať. Vypovedá o spoločnosti, ktorá ho vytvárala a obývala. Zároveň sa vždy nájde ktosi, kto chce „naprávať chyby minulosti“ a ponúka nové zámery. Dôležité však je, na akých hodnotách svoje počiny staviame a čo teda budú o nás „čítať“ naši potomkovia. Stále je tu šanca počínať si kultúrne.
Autorka je historička architektúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.