„Bože, osláv svojho služobníka Jána Vojtaššáka, aby sme si ho mohli uctievať na oltároch celej Cirkvi,“ modlia sa pri každej omši veriaci Spišskej diecézy za blahorečenie svojho bývalého biskupa.
K 130. výročiu jeho narodenia spišský biskup František Tondra napísal pastiersky list, v ktorom vyhlásil Rok Jána Vojtaššáka. „Budeme sa ešte viac modliť, aby nám ho Cirkev blahorečením aj oficiálne dala za vzor kresťanského života,“ píše sa v závere listu.
Blahorečenie (beatifikácia) je cirkevný proces, ktorý predchádza vyhláseniu nejakej osoby za blahoslavenú. Neskôr sa môže blahoslavený vyhlásiť za svätorečeného, čím sa úcta k nemu rozširuje na celú cirkev. K beatifikácii Vojtaššáka vyzval pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995. Proces sa začal v nasledujúcom roku a očakávalo sa, že pápež Vojtaššáka blahorečí v roku 2003 počas ďalšej apoštolskej cesty na Slovensku. Diecézna fáza procesu blahorečenia sa skončila v roku 2000. Bolo vypočutých 71 svedkov, historici zhromaždili množstvo archívnych dokumentov z tajného vatikánskeho archívu, z archívov českého a slovenského ministerstva vnútra, z archívu justičnej a väzenskej stráže a z mnohých ďalších archívov. Komisia lekárov pripravila materiál o zdravotnom stave biskupa Vojtaššáka a teológovia skontrolovali pravovernosť jeho spisov.
Nazbieralo sa 16 zväzkov písomných materiálov. Za postulátora zodpovedného za proces blahorečenia určil biskup Tondra spišského kňaza a cirkevného právnika Jána Dudu.
„Urobili sme všetko preto, aby Svätá Stolica v dostatočnom časovom predstihu pred návštevou Svätého Otca na Slovensku mohla procedurálne kauzu beatifikácie otca biskupa uzavrieť a o jeho mučeníctve rozhodnúť,“ vysvetľuje Duda. Zhromaždené materiály následne posudzovala vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých. Prvá pracovná verzia spisu Informácia a dôkazy o mučeníctve biskupa Jána Vojtaššáka mala vyše 600 strán. „Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že s prijatím kauzy otca biskupa Vojtaššáka na kongregácii svätých neboli nijaké vážnejšie problémy,“ hovorí postulátor Duda. Vatikánsky štátny sekretariát však dal na vedomie kardinálovi Josému Saraivovi Martinsovi z Kongregácie pre kauzy svätých a biskupovi Tondrovi, že aj keď si váži utrpenie biskupa Vojtaššáka, nateraz nepovažuje za vhodné pristúpiť k aktu beatifikácie.
Hodnoverný zdroj z vyšších cirkevných kruhov potvrdil, že izraelský veľvyslanec vo Vatikáne sa intenzívne zaujímal o vývoj procesu. Zdá sa, že Vatikán sa v rámci dobrých vzťahov so židovským štátom rozhodol akt beatifikácie nateraz odložiť. „Pravdepodobne každý rímskokatolícky biskup žijúci počas vojnového slovenského štátu by mal problém s blahorečením už len pre holý fakt, že „privítal“ vznik slovenskej republiky. Som presvedčený, že tu existuje určitý druh „blokády“ zo strany istých kruhov, aby nijaký rímskokatolícky biskup minulej doby nebol povýšený k úcte oltára,“ domnieva sa Duda a dodáva: „Osobne nemám nijaké pochybnosti, že otec biskup Vojtaššák spĺňa všetky kritériá a je mučeníkom Cirkvi v presnom slova zmysle.“
Autor je publicista
K 130. výročiu jeho narodenia spišský biskup František Tondra napísal pastiersky list, v ktorom vyhlásil Rok Jána Vojtaššáka. „Budeme sa ešte viac modliť, aby nám ho Cirkev blahorečením aj oficiálne dala za vzor kresťanského života,“ píše sa v závere listu.
Blahorečenie (beatifikácia) je cirkevný proces, ktorý predchádza vyhláseniu nejakej osoby za blahoslavenú. Neskôr sa môže blahoslavený vyhlásiť za svätorečeného, čím sa úcta k nemu rozširuje na celú cirkev. K beatifikácii Vojtaššáka vyzval pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995. Proces sa začal v nasledujúcom roku a očakávalo sa, že pápež Vojtaššáka blahorečí v roku 2003 počas ďalšej apoštolskej cesty na Slovensku. Diecézna fáza procesu blahorečenia sa skončila v roku 2000. Bolo vypočutých 71 svedkov, historici zhromaždili množstvo archívnych dokumentov z tajného vatikánskeho archívu, z archívov českého a slovenského ministerstva vnútra, z archívu justičnej a väzenskej stráže a z mnohých ďalších archívov. Komisia lekárov pripravila materiál o zdravotnom stave biskupa Vojtaššáka a teológovia skontrolovali pravovernosť jeho spisov.
Nazbieralo sa 16 zväzkov písomných materiálov. Za postulátora zodpovedného za proces blahorečenia určil biskup Tondra spišského kňaza a cirkevného právnika Jána Dudu.
„Urobili sme všetko preto, aby Svätá Stolica v dostatočnom časovom predstihu pred návštevou Svätého Otca na Slovensku mohla procedurálne kauzu beatifikácie otca biskupa uzavrieť a o jeho mučeníctve rozhodnúť,“ vysvetľuje Duda. Zhromaždené materiály následne posudzovala vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých. Prvá pracovná verzia spisu Informácia a dôkazy o mučeníctve biskupa Jána Vojtaššáka mala vyše 600 strán. „Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že s prijatím kauzy otca biskupa Vojtaššáka na kongregácii svätých neboli nijaké vážnejšie problémy,“ hovorí postulátor Duda. Vatikánsky štátny sekretariát však dal na vedomie kardinálovi Josému Saraivovi Martinsovi z Kongregácie pre kauzy svätých a biskupovi Tondrovi, že aj keď si váži utrpenie biskupa Vojtaššáka, nateraz nepovažuje za vhodné pristúpiť k aktu beatifikácie.
Hodnoverný zdroj z vyšších cirkevných kruhov potvrdil, že izraelský veľvyslanec vo Vatikáne sa intenzívne zaujímal o vývoj procesu. Zdá sa, že Vatikán sa v rámci dobrých vzťahov so židovským štátom rozhodol akt beatifikácie nateraz odložiť. „Pravdepodobne každý rímskokatolícky biskup žijúci počas vojnového slovenského štátu by mal problém s blahorečením už len pre holý fakt, že „privítal“ vznik slovenskej republiky. Som presvedčený, že tu existuje určitý druh „blokády“ zo strany istých kruhov, aby nijaký rímskokatolícky biskup minulej doby nebol povýšený k úcte oltára,“ domnieva sa Duda a dodáva: „Osobne nemám nijaké pochybnosti, že otec biskup Vojtaššák spĺňa všetky kritériá a je mučeníkom Cirkvi v presnom slova zmysle.“
Autor je publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.