Ten prvý postoj zahrňoval v sebe ospravedlnenie všetkých ďalších zlyhaní a kolaborácie dotyčného. Ten druhý bol tak trochu slovenský: Prežiť! Pritom dotyčný vykonal v tichosti mnoho zaujímavého a dobrého. A ten tretí, juklovský postoj znamenal 20 rokov práce na hranici osobného rizika, z ktorej potom vyrástli generácie, ktoré boli nositeľmi slobody.
Potom prišiel rok 1989. V dobách takýchto revolučných premien sa vidia veci skôr v kontrastoch. Boli tu disidenti a tí, ktorí boli perzekvovaní, a na druhej strane boli komunisti a kolaboranti. Najväčší problém však mali sami so sebou ľudia z takzvanej šedej zóny. Nevedeli sa celkom zaradiť, pričom vo zväčša to boli slušní a statoční ľudia, ktorí pracovali a dávali svojim deťom to najlepšie, čo mohli.
Prečo to píšem?
Doba, ktorú teraz žijeme, mi v niečom pripomína atmosféru začiatku normalizácie. Je tu spoločenská únava, strata dôvery v politických i duchovných predstaviteľov, chýba optimistická perspektíva. A znovu sa mi zdá, že sú možné len tri prístupy. Neodvážim sa posudzovať okrem toho prvého. Žiť v šedej zóne a postarať sa o seba a svojich blízkych môže byť dnes omnoho ťažšie a statočnejšie, ako byť v prvej línii otvoreného zápasu o hodnoty. Človek je teda znovu odkázaný na seba a svoje osobné rozhodnutie.
Beda však krajine, ktorá nemá aj ľudí s juklovským postojom!
Potom prišiel rok 1989. V dobách takýchto revolučných premien sa vidia veci skôr v kontrastoch. Boli tu disidenti a tí, ktorí boli perzekvovaní, a na druhej strane boli komunisti a kolaboranti. Najväčší problém však mali sami so sebou ľudia z takzvanej šedej zóny. Nevedeli sa celkom zaradiť, pričom vo zväčša to boli slušní a statoční ľudia, ktorí pracovali a dávali svojim deťom to najlepšie, čo mohli.
Prečo to píšem?
Doba, ktorú teraz žijeme, mi v niečom pripomína atmosféru začiatku normalizácie. Je tu spoločenská únava, strata dôvery v politických i duchovných predstaviteľov, chýba optimistická perspektíva. A znovu sa mi zdá, že sú možné len tri prístupy. Neodvážim sa posudzovať okrem toho prvého. Žiť v šedej zóne a postarať sa o seba a svojich blízkych môže byť dnes omnoho ťažšie a statočnejšie, ako byť v prvej línii otvoreného zápasu o hodnoty. Človek je teda znovu odkázaný na seba a svoje osobné rozhodnutie.
Beda však krajine, ktorá nemá aj ľudí s juklovským postojom!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.