Škandál prepukol začiatkom tohto roka. Jeho kľúčovou postavou je Luis Bárcenas, bývalý pokladník dnes vládnej strany Partido popular (Ľudová strana), a kľúčovou „rekvizitou“ je tajný stranícky fond. Do fondu prispievali subjekty zo súkromného sektora, predovšetkým veľké stavebné firmy. Ich finančné dary neboli oficiálne zaregistrované ani zdanené. Istý typ účtovných záznamov – neoficiálny – si o týchto peniazoch viedol spomínaný Luis Bárcenas. Vďaka jeho výpovedi sa dnes dá určiť, ktorým vysokopostaveným členom Ľudovej strany plynuli do vrecka nezdanené príjmy. K týmto „šťastlivcom“ patril, ak máme veriť Bárcenasovi, aj premiér Mariano Rajoy.
Keď sa ukázalo, že Bárcenas má vo Švajčiarsku tajné konto asi s 22 miliónmi eur, Mariano Rajoy ešte v januári nariadil, aby boli preskúmané účty Ľudovej strany. Vzápätí boli zverejnené údajné expokladníkove záznamy o tajnom fonde strany. V nich figuroval aj Rajoy – ako príjemca peňazí. Bárcenas čelí stíhaniu a v posledných júlových dňoch vypovedal, že ľudovci už dve desaťročia porušujú zákony o financovaní politických strán. Bárcenas vysvetľuje, že strana to robí preto, lebo od svojich členov nedokáže vybrať dosť peňazí. A tak prijíma finančné dary pokútnym spôsobom. Človek by tých úbohých napoly vyhladovaných politikov až poľutoval.
.buďte k nemu ústretoví
Bárcenas pre španielsky denník El Mundo podrobne opísal spôsob, akým odovzdávanie peňazí do straníckych vreciek prebiehalo. Zástupcovia súkromných firiem prichádzali do sídla Ľudovej strany v Madride. Peniaze prinášali v hotovosti, v taškách, aktovkách, v kufríkoch (chýbajú už len tie klasické stredoeurópske igelitky). Podľa Bárcenasa potom vopred určený člen strany zapísal sumu, ktorú dostali, na rub firemnej navštívenky. Bárcenas si sumu zároveň zaznamenal do svojho tajného účtovníctva. A keďže darcovia prichádzali nielen s peniazmi, ale aj s konkrétnymi žiadosťami, toto ešte nebolo všetko.
O niekoľko dní, tvrdí Luis Bárcenas, nasledoval telefonát z Ľudovej strany konkrétnemu ministrovi, štátnemu tajomníkovi, prípadne starostovi, ktorý rozhodoval o nejakej zákazke či iných záležitostiach, v ktorých sponzor „potreboval pomoc“. Podľa Bárcenasa tieto telefonáty vykonával za Ľudovú stranu Álvaro Lapuerta, ktorý bol na poste pokladníka strany ešte pred Bárcenasom. Lapuerta zvyčajne len oznámil človeku na druhom konci linky, že má očakávať návštevu takého a takého človeka, má si s ním vypiť kávu a byť k nemu ústretový. Je dôvodné podozrenie, že takto si firmy dohadovali mnohé výhodné štátne zákazky a úľavy.
Nemožno nevidieť, že v Bárcenasových výpovediach je dosť rozporov. A tiež je v nich jasne čitateľná stratégia. Bárcenas sa usiluje preniesť čo najviac viny na ostatných, pretože vie, že strana ho už hodila cez palubu, a usiluje sa so sebou stiahnuť čo najviac ďalších. Navyše, keď obviňuje Álvara Lapuertu, môže si byť pomerne istý, že jeho slová sa budú ťažko overovať. Lapuerta má 85 rokov a vážne podlomené zdravie. Istý čas bol dokonca v kóme. Tohto starca Španieli sotva tak skoro uvidia pred súdom, a keby aj, z dôvodov veku a zdravotných problémov mu nehrozí iný ako symbolický trest.
.rozhadzovanie štátnych peňazí
Nie div, že sa Španieli hnevajú. Samozrejme, dráždia ich úplatky, ktorými si ľudia z Partida popular vylepšovali súkromný rozpočet. Dráždi ich to tým väčšmi, že Mariana Rajoya si v roku 2011 zvolili, lebo pôsobil ako čistý politik. Dnes mu hrozí, že odíde zo scény s prívlastkom ladrón – zlodej.
Premiér opakuje, že Bárcenas si obvinenia vymyslel, že jeho takzvané tajné účtovníctvo je podvrh a najmä že on sám úplatky nebral a neberie. Zároveň však priznal, ešte vo februári, že niečo pravdy na Bárcenasových slovách predsa len je. Nešpecifikoval, čo presne má tú pravdu predstavovať, a tak zostalo priveľa priestoru na špekulácie.
Rozčúlenie vyvoláva aj skutočnosť, že úplatných politikov podporovali práve veľké firmy zo stavebného biznisu. Občania nemusia vedieť počítať v obrovských číslach, aby odhadli, že za peniaze zo súkromného sektora musela strana poskytovať protislužby. „Aké boli?“ To sa pýta nielen španielska ľavica, ktorá teraz dôrazne žiada, aby pravicová vláda Ľudovej strany odstúpila. „A prečo máme toľko diaľnic, ktoré sa takmer nevyužívajú, či letísk, ktoré zívajú prázdnotou?“ Infraštruktúru, aká je nad potreby aj nad pomery Španielska, vybudovali veľké stavebné firmy na objednávku štátu. Výhodné to bolo akurát pre ne. Druhou stránkou úplatkov pre politikov sú rozhádzané štátne peniaze, ktoré chýbajú inde. K tomu všetkému vie zatiaľ Mariano Rajoy povedať len toľkoto: „Urobil som chybu, keď som vložil dôveru do človeka, o ktorom teraz vieme, že si ju nezaslúžil. Bol som podvedený.“
.hra o Gibraltár
Mariano Rajoy má pred sebou reálnu hrozbu, že bude musieť podať demisiu. Preto je vďačný za každú drobnosť, ktorá odvedie pozornosť od Bárcenasa a škandálu s ním spojeného. Súčasný spor s Veľkou Britániou o Gibraltár mu prišiel vhod. (Španielski rybári protestujú proti vytváraniu umelého útesu, ktorý vzniká pri Gibraltári. Gibraltár, územie patriace Veľkej Británii, im odkazuje, že stavať útes má právo. Madrid odpovedá uvalením 50-eurového „vstupného poplatku“, ktoré musí zaplatiť každé vozidlo, čo prekračuje hranice zo španielskej strany do Gibraltáru.) Napínanie svalov pri takýchto medzinárodných kvázikonfliktoch má na verejnú mienku zabrať.
Verejnosť by však skôr než reality šou s pracovným názvom Hra o Gibraltár privítala skôr dobré novinky o ekonomike. Tú totiž poplatky vybraté od Gibraltárčanov nezachránia. Správa banky BBVA trochu radosti priniesla, keď minulý týždeň v utorok hovorila o tom, že španielska ekonomika rastie v treťom štvrťroku tempom 0,1 percenta a „zlepšujúci sa trend ukazovateľov ekonomickej aktivity zrejme poukazuje na konsolidáciu“. Vyzerá to, že španielska ekonomika sa tento rok dotkla dna a pomaly sa z neho začína dvíhať. Podľa BBVA sa nezamestnanosť zníži – z hodnoty 27,16 percenta v prvom štvrťroku tohto roka na 26,2 percenta koncom roku. V roku 2014 sa očakáva pokles na 25,4 percenta. Mariano Rajoy tieto zvesti interpretuje ako výsledok svojich reforiem pracovného trhu, vďaka ktorým je dnes v Španielsku menej komplikované zamestnávať a prepúšťať zamestnancov. Medzinárodný menový fond však opatrnejšie pripomína, že ešte najmenej päť rokov bude v Španielsku pretrvávať nezamestnanosť nad 25 percent. A že Rajoyova vláda potrebuje urobiť oveľa dôkladnejšie reformy, ak má byť ozdravovanie hospodárstva skutočné.
Žiaľ, presne v tom je najväčší problém Španielska. Jeho vláda má na hlave priveľa masla, no aspoň je schopná pokračovať v nevyhnutných reformách. Socialistická opozícia nie je o oveľa morálnejšia a s nepopulárnymi reformami by mala kvôli vlastným voličom oveľa väčší problém. Nezávideniahodná dilema pre občanov. Tí totiž väčšinou žiadne tajné fondy vo Švajčiarsku nemajú.
Keď sa ukázalo, že Bárcenas má vo Švajčiarsku tajné konto asi s 22 miliónmi eur, Mariano Rajoy ešte v januári nariadil, aby boli preskúmané účty Ľudovej strany. Vzápätí boli zverejnené údajné expokladníkove záznamy o tajnom fonde strany. V nich figuroval aj Rajoy – ako príjemca peňazí. Bárcenas čelí stíhaniu a v posledných júlových dňoch vypovedal, že ľudovci už dve desaťročia porušujú zákony o financovaní politických strán. Bárcenas vysvetľuje, že strana to robí preto, lebo od svojich členov nedokáže vybrať dosť peňazí. A tak prijíma finančné dary pokútnym spôsobom. Človek by tých úbohých napoly vyhladovaných politikov až poľutoval.
.buďte k nemu ústretoví
Bárcenas pre španielsky denník El Mundo podrobne opísal spôsob, akým odovzdávanie peňazí do straníckych vreciek prebiehalo. Zástupcovia súkromných firiem prichádzali do sídla Ľudovej strany v Madride. Peniaze prinášali v hotovosti, v taškách, aktovkách, v kufríkoch (chýbajú už len tie klasické stredoeurópske igelitky). Podľa Bárcenasa potom vopred určený člen strany zapísal sumu, ktorú dostali, na rub firemnej navštívenky. Bárcenas si sumu zároveň zaznamenal do svojho tajného účtovníctva. A keďže darcovia prichádzali nielen s peniazmi, ale aj s konkrétnymi žiadosťami, toto ešte nebolo všetko.
O niekoľko dní, tvrdí Luis Bárcenas, nasledoval telefonát z Ľudovej strany konkrétnemu ministrovi, štátnemu tajomníkovi, prípadne starostovi, ktorý rozhodoval o nejakej zákazke či iných záležitostiach, v ktorých sponzor „potreboval pomoc“. Podľa Bárcenasa tieto telefonáty vykonával za Ľudovú stranu Álvaro Lapuerta, ktorý bol na poste pokladníka strany ešte pred Bárcenasom. Lapuerta zvyčajne len oznámil človeku na druhom konci linky, že má očakávať návštevu takého a takého človeka, má si s ním vypiť kávu a byť k nemu ústretový. Je dôvodné podozrenie, že takto si firmy dohadovali mnohé výhodné štátne zákazky a úľavy.
Nemožno nevidieť, že v Bárcenasových výpovediach je dosť rozporov. A tiež je v nich jasne čitateľná stratégia. Bárcenas sa usiluje preniesť čo najviac viny na ostatných, pretože vie, že strana ho už hodila cez palubu, a usiluje sa so sebou stiahnuť čo najviac ďalších. Navyše, keď obviňuje Álvara Lapuertu, môže si byť pomerne istý, že jeho slová sa budú ťažko overovať. Lapuerta má 85 rokov a vážne podlomené zdravie. Istý čas bol dokonca v kóme. Tohto starca Španieli sotva tak skoro uvidia pred súdom, a keby aj, z dôvodov veku a zdravotných problémov mu nehrozí iný ako symbolický trest.
.rozhadzovanie štátnych peňazí
Nie div, že sa Španieli hnevajú. Samozrejme, dráždia ich úplatky, ktorými si ľudia z Partida popular vylepšovali súkromný rozpočet. Dráždi ich to tým väčšmi, že Mariana Rajoya si v roku 2011 zvolili, lebo pôsobil ako čistý politik. Dnes mu hrozí, že odíde zo scény s prívlastkom ladrón – zlodej.
Premiér opakuje, že Bárcenas si obvinenia vymyslel, že jeho takzvané tajné účtovníctvo je podvrh a najmä že on sám úplatky nebral a neberie. Zároveň však priznal, ešte vo februári, že niečo pravdy na Bárcenasových slovách predsa len je. Nešpecifikoval, čo presne má tú pravdu predstavovať, a tak zostalo priveľa priestoru na špekulácie.
Rozčúlenie vyvoláva aj skutočnosť, že úplatných politikov podporovali práve veľké firmy zo stavebného biznisu. Občania nemusia vedieť počítať v obrovských číslach, aby odhadli, že za peniaze zo súkromného sektora musela strana poskytovať protislužby. „Aké boli?“ To sa pýta nielen španielska ľavica, ktorá teraz dôrazne žiada, aby pravicová vláda Ľudovej strany odstúpila. „A prečo máme toľko diaľnic, ktoré sa takmer nevyužívajú, či letísk, ktoré zívajú prázdnotou?“ Infraštruktúru, aká je nad potreby aj nad pomery Španielska, vybudovali veľké stavebné firmy na objednávku štátu. Výhodné to bolo akurát pre ne. Druhou stránkou úplatkov pre politikov sú rozhádzané štátne peniaze, ktoré chýbajú inde. K tomu všetkému vie zatiaľ Mariano Rajoy povedať len toľkoto: „Urobil som chybu, keď som vložil dôveru do človeka, o ktorom teraz vieme, že si ju nezaslúžil. Bol som podvedený.“
.hra o Gibraltár
Mariano Rajoy má pred sebou reálnu hrozbu, že bude musieť podať demisiu. Preto je vďačný za každú drobnosť, ktorá odvedie pozornosť od Bárcenasa a škandálu s ním spojeného. Súčasný spor s Veľkou Britániou o Gibraltár mu prišiel vhod. (Španielski rybári protestujú proti vytváraniu umelého útesu, ktorý vzniká pri Gibraltári. Gibraltár, územie patriace Veľkej Británii, im odkazuje, že stavať útes má právo. Madrid odpovedá uvalením 50-eurového „vstupného poplatku“, ktoré musí zaplatiť každé vozidlo, čo prekračuje hranice zo španielskej strany do Gibraltáru.) Napínanie svalov pri takýchto medzinárodných kvázikonfliktoch má na verejnú mienku zabrať.
Verejnosť by však skôr než reality šou s pracovným názvom Hra o Gibraltár privítala skôr dobré novinky o ekonomike. Tú totiž poplatky vybraté od Gibraltárčanov nezachránia. Správa banky BBVA trochu radosti priniesla, keď minulý týždeň v utorok hovorila o tom, že španielska ekonomika rastie v treťom štvrťroku tempom 0,1 percenta a „zlepšujúci sa trend ukazovateľov ekonomickej aktivity zrejme poukazuje na konsolidáciu“. Vyzerá to, že španielska ekonomika sa tento rok dotkla dna a pomaly sa z neho začína dvíhať. Podľa BBVA sa nezamestnanosť zníži – z hodnoty 27,16 percenta v prvom štvrťroku tohto roka na 26,2 percenta koncom roku. V roku 2014 sa očakáva pokles na 25,4 percenta. Mariano Rajoy tieto zvesti interpretuje ako výsledok svojich reforiem pracovného trhu, vďaka ktorým je dnes v Španielsku menej komplikované zamestnávať a prepúšťať zamestnancov. Medzinárodný menový fond však opatrnejšie pripomína, že ešte najmenej päť rokov bude v Španielsku pretrvávať nezamestnanosť nad 25 percent. A že Rajoyova vláda potrebuje urobiť oveľa dôkladnejšie reformy, ak má byť ozdravovanie hospodárstva skutočné.
Žiaľ, presne v tom je najväčší problém Španielska. Jeho vláda má na hlave priveľa masla, no aspoň je schopná pokračovať v nevyhnutných reformách. Socialistická opozícia nie je o oveľa morálnejšia a s nepopulárnymi reformami by mala kvôli vlastným voličom oveľa väčší problém. Nezávideniahodná dilema pre občanov. Tí totiž väčšinou žiadne tajné fondy vo Švajčiarsku nemajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.