Medzi šiestou a siedmou je Happy Hour. Dievčatá sú slušne nahodené, väčšina mladíkov má bielu alebo modrú košeľu. Jacek prišiel načas z práce, z akéhosi poštového úradu medzi európskymi inštitúciami. Teraz je pošty málo, Rada aj parlament majú voľno, len Komisia ďalej chrlí smernice. Osamelý Poliak Jacek – zvlášť Belgičanky ho nikdy nevypočuli – sa dostal na takú úroveň nenávisti voči tejto „nekrajine”, že ruší akýkoľvek druh obchodného vzťahu s Belgickom. Každý víkend lieta do Krakova a v Bruseli si na raňajky a večer pred spaním jedáva poľskú paštétu v črievku, ktorú si priniesol.
Eurokrati sú lakomí, a preto aj Jacek na začiatku Happy Hour zabezpečí rovno štyri krígle – sám pre seba. Jeden rakúsky úradník z Rady sa k nám pridáva. Roky na špici európskej politiky zdeformovali jeho jazyk. Také neškodné vyjadrenie ako „títo ľudia“ sa aj v súkromí zdráha použiť, mohlo by sa to chápať diskriminujúco. Úradník si založil rodinu so ženou z Konga. „Nie náhodou je Belgicko a Kongo také previazané,“ hovorí, „sú to oba umelé štáty, založené na močiaroch.“ To je pre Jaceka šlágvort. „Áno, to pre močiare je tu tak vlhko! A k tomu ten tlak vzduchu! Belgicko by sa malo evakuovať a oplotiť, ako zóna smrti v Černobyle.“
Úradník Rady sa zoznámil s Bartom de Weverom, najpopulárnejším politikom Flámska. V rozpore so svojimi verejnými vystúpeniami pôsobil tento flámsky vodca nacionalistov šarmantne a „hovoril po francúzsky ako Francúz“. Teda zase je Flám lepší Belgičan? Veľký protihráč flámskych separatistov, francúzsky hovoriaci socialista Elio di Rupo, hovorí po nizozemsky s chybami.
Počas dňa ležím v blízkom parku, v tieni duba. Čítam knihy o belgickej politike. Medzi inými aj životopis nového belgického kráľa. Philippov charakterový profil sa zdá taký nejednotný, že tento siedmy kráľ v poradí môže byť ľahko zároveň posledným v krajine, roztrhanej šiestimi vlnami federalizácie. Ani po tridsiatich rokoch prípravy na úrad sa Philippe nedokázal zbaviť svojich autistických čŕt, v spoločnosti zamŕza. Nečakané pohnutie sa ma zmocnilo pri životnom príbehu homosexuálneho Taliana, ktorý práve ako premiér riadi Belgicko – v Taliansku kedysi jeho rodina hladovala, krátko po vysťahovaní mu zomrel otec. Matka dala šesť starších detí do detského domova, len najmladšieho táto negramotná žena sama vychovávala. Elio Di Rupo, belgický sen.
Vo štvrtok večer uzavreli Námestie Lux pre dopravu, mäsiarsky trh dostáva veľký formát. Zoznámil som sa s jedným francúzskym euroúradníkom. Má tridsať, je elegantný, brilantný, zbehlý v histórii, plynule hovorí všetkými štyrmi veľkými európskymi jazykmi, chvastá sa však len svojím sexuálnym životom. Dosť ma iritovalo, keď pri každej zo svojich historiek o ženách pridával ich „cenu“: „Z mojich štyroch priateliek ma najlacnejšia vyjde Poľka, nechce chodiť do reštaurácií a varí pre nás pirohy.“
Neskôr pri jednom stole jeden a pol Rakúšana, tri a pol Poliaka. Keď sa už z Jaceka v močiaroch nekrajiny od nepiva len tak parí, postaví sa a zrazu hromovým hlasom začne bezchybne imitovať nemčinu Adolfa Hitlera: „Nariaďujem svojmu letectvu zbombardovať Belgicko!” Už sa aj odtiaľto pracem. Tieto belgické prázdne horúce dni zatemňujú rozum. Prídem zase, keď sa tu bude pracovať na Európe.
Eurokrati sú lakomí, a preto aj Jacek na začiatku Happy Hour zabezpečí rovno štyri krígle – sám pre seba. Jeden rakúsky úradník z Rady sa k nám pridáva. Roky na špici európskej politiky zdeformovali jeho jazyk. Také neškodné vyjadrenie ako „títo ľudia“ sa aj v súkromí zdráha použiť, mohlo by sa to chápať diskriminujúco. Úradník si založil rodinu so ženou z Konga. „Nie náhodou je Belgicko a Kongo také previazané,“ hovorí, „sú to oba umelé štáty, založené na močiaroch.“ To je pre Jaceka šlágvort. „Áno, to pre močiare je tu tak vlhko! A k tomu ten tlak vzduchu! Belgicko by sa malo evakuovať a oplotiť, ako zóna smrti v Černobyle.“
Úradník Rady sa zoznámil s Bartom de Weverom, najpopulárnejším politikom Flámska. V rozpore so svojimi verejnými vystúpeniami pôsobil tento flámsky vodca nacionalistov šarmantne a „hovoril po francúzsky ako Francúz“. Teda zase je Flám lepší Belgičan? Veľký protihráč flámskych separatistov, francúzsky hovoriaci socialista Elio di Rupo, hovorí po nizozemsky s chybami.
Počas dňa ležím v blízkom parku, v tieni duba. Čítam knihy o belgickej politike. Medzi inými aj životopis nového belgického kráľa. Philippov charakterový profil sa zdá taký nejednotný, že tento siedmy kráľ v poradí môže byť ľahko zároveň posledným v krajine, roztrhanej šiestimi vlnami federalizácie. Ani po tridsiatich rokoch prípravy na úrad sa Philippe nedokázal zbaviť svojich autistických čŕt, v spoločnosti zamŕza. Nečakané pohnutie sa ma zmocnilo pri životnom príbehu homosexuálneho Taliana, ktorý práve ako premiér riadi Belgicko – v Taliansku kedysi jeho rodina hladovala, krátko po vysťahovaní mu zomrel otec. Matka dala šesť starších detí do detského domova, len najmladšieho táto negramotná žena sama vychovávala. Elio Di Rupo, belgický sen.
Vo štvrtok večer uzavreli Námestie Lux pre dopravu, mäsiarsky trh dostáva veľký formát. Zoznámil som sa s jedným francúzskym euroúradníkom. Má tridsať, je elegantný, brilantný, zbehlý v histórii, plynule hovorí všetkými štyrmi veľkými európskymi jazykmi, chvastá sa však len svojím sexuálnym životom. Dosť ma iritovalo, keď pri každej zo svojich historiek o ženách pridával ich „cenu“: „Z mojich štyroch priateliek ma najlacnejšia vyjde Poľka, nechce chodiť do reštaurácií a varí pre nás pirohy.“
Neskôr pri jednom stole jeden a pol Rakúšana, tri a pol Poliaka. Keď sa už z Jaceka v močiaroch nekrajiny od nepiva len tak parí, postaví sa a zrazu hromovým hlasom začne bezchybne imitovať nemčinu Adolfa Hitlera: „Nariaďujem svojmu letectvu zbombardovať Belgicko!” Už sa aj odtiaľto pracem. Tieto belgické prázdne horúce dni zatemňujú rozum. Prídem zase, keď sa tu bude pracovať na Európe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.