Raz boli formy teroru, násilia a represie brutálne, inokedy miernejšie, ale platili celý čas od roku 1948 do roku 1989. Celkom triviálne to však nie je. V súčasnosti sme v českom intelektuálnom prostredí (u nás je za oknami tma) svedkami diskusie, či šlo o totalitný režim po celý čas, alebo len koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov, či šlo o totalitárny, diktátorský, alebo autoritársky režim a do akej miery povaha režimu zasahovala verejnú a súkromnú sféru. Diskusia využíva súčasnú krízu a otvára problém základov slobodnej, demokratickej spoločnosti. Milan Šútovec to vyjadril stručne a jadrne: „S tou totalitou je to tak, že mladí Česi metodologicky vybrali pred zátvorku mocensko-materiálny základ totalitného systému; ale práve starí Česi,marxisti šesťdesiatych rokov, by si mohli spomenúť na pojem monopolu a na mocensky vynútený monopol ako materiálny/faktický základ totality: monopol mocenský, informačný, monopol na združovanie sa, monopol kultúrny, estetický, ekonomický...môžeme pokračovať do aleluja. Monopol na všetko je totálny monopol a totálny monopol, skrátene povedané, je totalita. Nie je to veľmi zložité, ale dnes je tendencia všetko poskrúcať; vravia tomu vedecký prístup. Totalita nemá stupne: menšia, väčšia, slabšia, silnejšia; nemá parametrický, ale paradigmatický charakter.“ Odpoveď na otázku, k čomu takéto relativizujúce diskusie vedú, je vcelku jednoduchá: stierajú základný rozdiel medzi slobodou a neslobodou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.