Spolu s Felom Kutim je považovaný za otca afrobítu, s Damonom Albarnom (Blur) a Paulom Simononom (The Clash) vytvoril kapelu The Good, The Bad & The Queen, S basgitaristom Fleaom (Red Hot Chilli Peppers, Atoms For Peace) a s Damonom Albarnom tvoria projekt Rocket Juice & the Moon. Spolupracuje s Erykou Badu, Charlotte Gainsbourg a s mnohými ďalšími. Ľahučko plynúcu, čarovne grúvujúcu hudbu však hrá so svojimi vlastnými muzikantmi. S nimi odohral aj mimoriadne príjemný koncert na hlavnom stejdži Pohody. Krátko po jeho skončení nás spolu s Ninou Strenkovou s Rádia_FM prijal vo svojom stane.
„Nemal som dnes večer čas na to, aby som ľuďom veľa povedal,” povedal nám so širokým úsmevom po tom, ako sme sa zoznámili, no ešte predtým, než sme stihli položiť prvú otázku. „Ale na festivaloch to tak býva. Preto z nich mám niekedy strach.”
.naozaj?
Áno. Cestujem po celom svete, aby som niekde prišiel a zahral tam, pričom mojím jediným cieľom je potešiť publikum. A nikdy na to nemám dosť času. A to ma mrzí. Ale keď sa ľudia z našej hudby tešia a niečo si z tej radosti odnesú domov, tak som šťastný. Aj keď máme na koncert len jednu hodinu.
.bola to veľmi príjemná hodina.
Skutočne? Tak potom to malo zmysel. (Smiech.)
.ako by si zadefinoval afrobít?
Keď hovorím o afrobíte, nehovorím o iných afrických muzikantoch. Hovorím len o sebe: som bítom afrobítu. Čokoľvek robím – v minulosti alebo aj teraz – je toho súčasťou. Môžeš do toho dať rappera, soulového speváka, alebo hoci aj speváka salsy. Je to univerzálny bít. To preto, lebo ide o mix rôznych rytmov západnej Afriky, štýlu highlife, sú tam aj vplyvy hudby z Konga. A samozrejme z Ameriky, odkiaľ máme džez, ktorý je pre mňa asi najdôležitejší, lebo je vo všetkom, čo hrám. Keď hrám so spoluhráčmi, hráme na štyri doby. Každý sa ma pýta, kedy je v mojej hudbe prvá doba. Vždy, keď niekde hráme, niekto sa na to určite spýta: Ako si odpočítate začiatok skladby? Kde je prvá doba?
.ako na to odpovedáš?
Že je tam. (Smiech.) Vždy tam niekde je. Stačí počúvať. Takže afrobít je mixom rôznych beatov. To nám v živote chýba. Keď prídete do našej krajiny, každá etnická skupina má svoje rytmy. V Nigérii je viac než 100 oficiálnych dialektov. Ideš z jednej dediny do druhej a zistíš, že sa tam hovorí úplne iným jazykom. A s každým jazykom je zviazaná svojská kultúra. Vždy cez Vianoce všetci vyjdú na ulicu, kde sa hrá a spieva. A počujete tam množstvo rytmov, množstvo rytmických vzorcov. A ja sa medzi nimi pohybujem. Keby som chodil na konzervatórium a učil sa hrať určitým štýlom, dnes by som asi nehral na bicích. Nebavilo by ma to. Ja mám rád tú rôznosť.
.aké miesto má na tvojich koncertoch improvizácia?
Improvizácia je zo všetkého najzaujímavejšia. To som sa naučil od džezmenov. Ja a moji ľudia. Hráme spolu, improvizujeme spolu, hráme sóla. To nie je nič africké. To je džez. Art Blakey, Max Roach, to bola hudba, ktorú som počúval od detstva a stále ju mám rád.
.spolu s Fleaom a Damonom Albarnom ste vytvorili projekt Rocket Juice & the Moon, vydali ste výborný album, o ktorom sa však veľa nevie...
Ach jaj... Je to tragédia. Nahrali sme album, a teraz ho nevieme odpromovať.
.Prečo?
Preto, lebo všetci sme zaneprázdnení a robíme množsto iných vecí. Nevieme sa s Fleom a Damonom stretnúť. A to nehovorím o hosťoch, ako je Erykah Badu alebo M.anifest či Fatoumata Diawara. Nikto na to nemá čas.
.ale to je škoda, lebo to je veľmi zaujímavý projekt.
Úplne s tebou súhlasím. Presne to som pred hodinou hovoril Fleaovi. Sedel na tej stoličke, na ktorej sedíš ty a pýtal sa ma, prečo to tak je. Hovorím mu: Flea, počúvaj, obaja sme profesionáli, a tak sa nemusíme pýtať, prečo. Vieme prečo. Ak sa skutočne odovzdáš nejakému projektu, tak preň musíš aj niečo urobiť. Aj keď za iné projekty dostaneš viac peňazí. Nie je to predsa len o peniazoch, ide o našu reputáciu!
.čo na to povedal Flea?
Presne vedel, o čom hovorím. Vravel, že Damon je naňho naštvaný. Ja mu vravím, že bodaj by nebol. Dobre vieme, že ten album zostane zabudnutý, ak sa mu všetci traja nebudeme venovať. Ak budeme čakať, kým budeme mať všetci traja čas, tak sa to nikdy neudeje. Keď sme nahrali The Good The Bad & The Queen, tak sme sa dohodli, že naši agenti to budú spolu promovať. Tak sa to má robiť. A Flea to vie. Aj Damon.
.tvoj štýl hrania je nesmierne relaxovaný. Tak si hral od začiatku, alebo sa to sformovalo počas tvojej kariéry?
Od začiatku som tak hral. Videl som veľa bubeníkov, ktorí hrajú ináč. Neviem, prečo som sa od začiatku od nich líšil. Asi ma Boh takto stvoril. Stvoril ma takého, aký som, a dal mi moje vlastné nasmerovanie. Vždy keď robím master class, radím bubeníkom, aby boli relaxovaní. Myslím tým, že majú mať rytmus tu (ukazuje na zápästia) a nie tu (ukazuje na plecia). Ináč to je hrozne únavné. Bicie sú jediným nástrojom, pri ktorom hráte všetkými štyrmi končatinami. Ak máš hrať štyri hodiny, to je ako etapa Tour de France. Preto treba hrať s ľahkosťou a rozumne využívať energiu. Keby som hral silovo, neužíval by som si to. Ja totiž vnímam bicie ako orchester. Nechcem sa pri hraní nudiť – a ja sa začnem nudiť veľmi rýchlo. A ak sa začnem nudiť ja, tak čo potom tí, čo to počúvajú. Preto, len čo cítim prvé príznaky nudy, rýchlo niečo zmením, vymyslím niečo nové.
.máš nejaký nový projekt?
Nový projekt? Najprv musíme poriadne odpromovať Rocket Juice & the Moon. Až potom príde čas na nové veci. (Smiech.)
„Nemal som dnes večer čas na to, aby som ľuďom veľa povedal,” povedal nám so širokým úsmevom po tom, ako sme sa zoznámili, no ešte predtým, než sme stihli položiť prvú otázku. „Ale na festivaloch to tak býva. Preto z nich mám niekedy strach.”
.naozaj?
Áno. Cestujem po celom svete, aby som niekde prišiel a zahral tam, pričom mojím jediným cieľom je potešiť publikum. A nikdy na to nemám dosť času. A to ma mrzí. Ale keď sa ľudia z našej hudby tešia a niečo si z tej radosti odnesú domov, tak som šťastný. Aj keď máme na koncert len jednu hodinu.
.bola to veľmi príjemná hodina.
Skutočne? Tak potom to malo zmysel. (Smiech.)
.ako by si zadefinoval afrobít?
Keď hovorím o afrobíte, nehovorím o iných afrických muzikantoch. Hovorím len o sebe: som bítom afrobítu. Čokoľvek robím – v minulosti alebo aj teraz – je toho súčasťou. Môžeš do toho dať rappera, soulového speváka, alebo hoci aj speváka salsy. Je to univerzálny bít. To preto, lebo ide o mix rôznych rytmov západnej Afriky, štýlu highlife, sú tam aj vplyvy hudby z Konga. A samozrejme z Ameriky, odkiaľ máme džez, ktorý je pre mňa asi najdôležitejší, lebo je vo všetkom, čo hrám. Keď hrám so spoluhráčmi, hráme na štyri doby. Každý sa ma pýta, kedy je v mojej hudbe prvá doba. Vždy, keď niekde hráme, niekto sa na to určite spýta: Ako si odpočítate začiatok skladby? Kde je prvá doba?
.ako na to odpovedáš?
Že je tam. (Smiech.) Vždy tam niekde je. Stačí počúvať. Takže afrobít je mixom rôznych beatov. To nám v živote chýba. Keď prídete do našej krajiny, každá etnická skupina má svoje rytmy. V Nigérii je viac než 100 oficiálnych dialektov. Ideš z jednej dediny do druhej a zistíš, že sa tam hovorí úplne iným jazykom. A s každým jazykom je zviazaná svojská kultúra. Vždy cez Vianoce všetci vyjdú na ulicu, kde sa hrá a spieva. A počujete tam množstvo rytmov, množstvo rytmických vzorcov. A ja sa medzi nimi pohybujem. Keby som chodil na konzervatórium a učil sa hrať určitým štýlom, dnes by som asi nehral na bicích. Nebavilo by ma to. Ja mám rád tú rôznosť.
.aké miesto má na tvojich koncertoch improvizácia?
Improvizácia je zo všetkého najzaujímavejšia. To som sa naučil od džezmenov. Ja a moji ľudia. Hráme spolu, improvizujeme spolu, hráme sóla. To nie je nič africké. To je džez. Art Blakey, Max Roach, to bola hudba, ktorú som počúval od detstva a stále ju mám rád.
.spolu s Fleaom a Damonom Albarnom ste vytvorili projekt Rocket Juice & the Moon, vydali ste výborný album, o ktorom sa však veľa nevie...
Ach jaj... Je to tragédia. Nahrali sme album, a teraz ho nevieme odpromovať.
.Prečo?
Preto, lebo všetci sme zaneprázdnení a robíme množsto iných vecí. Nevieme sa s Fleom a Damonom stretnúť. A to nehovorím o hosťoch, ako je Erykah Badu alebo M.anifest či Fatoumata Diawara. Nikto na to nemá čas.
.ale to je škoda, lebo to je veľmi zaujímavý projekt.
Úplne s tebou súhlasím. Presne to som pred hodinou hovoril Fleaovi. Sedel na tej stoličke, na ktorej sedíš ty a pýtal sa ma, prečo to tak je. Hovorím mu: Flea, počúvaj, obaja sme profesionáli, a tak sa nemusíme pýtať, prečo. Vieme prečo. Ak sa skutočne odovzdáš nejakému projektu, tak preň musíš aj niečo urobiť. Aj keď za iné projekty dostaneš viac peňazí. Nie je to predsa len o peniazoch, ide o našu reputáciu!
.čo na to povedal Flea?
Presne vedel, o čom hovorím. Vravel, že Damon je naňho naštvaný. Ja mu vravím, že bodaj by nebol. Dobre vieme, že ten album zostane zabudnutý, ak sa mu všetci traja nebudeme venovať. Ak budeme čakať, kým budeme mať všetci traja čas, tak sa to nikdy neudeje. Keď sme nahrali The Good The Bad & The Queen, tak sme sa dohodli, že naši agenti to budú spolu promovať. Tak sa to má robiť. A Flea to vie. Aj Damon.
.tvoj štýl hrania je nesmierne relaxovaný. Tak si hral od začiatku, alebo sa to sformovalo počas tvojej kariéry?
Od začiatku som tak hral. Videl som veľa bubeníkov, ktorí hrajú ináč. Neviem, prečo som sa od začiatku od nich líšil. Asi ma Boh takto stvoril. Stvoril ma takého, aký som, a dal mi moje vlastné nasmerovanie. Vždy keď robím master class, radím bubeníkom, aby boli relaxovaní. Myslím tým, že majú mať rytmus tu (ukazuje na zápästia) a nie tu (ukazuje na plecia). Ináč to je hrozne únavné. Bicie sú jediným nástrojom, pri ktorom hráte všetkými štyrmi končatinami. Ak máš hrať štyri hodiny, to je ako etapa Tour de France. Preto treba hrať s ľahkosťou a rozumne využívať energiu. Keby som hral silovo, neužíval by som si to. Ja totiž vnímam bicie ako orchester. Nechcem sa pri hraní nudiť – a ja sa začnem nudiť veľmi rýchlo. A ak sa začnem nudiť ja, tak čo potom tí, čo to počúvajú. Preto, len čo cítim prvé príznaky nudy, rýchlo niečo zmením, vymyslím niečo nové.
.máš nejaký nový projekt?
Nový projekt? Najprv musíme poriadne odpromovať Rocket Juice & the Moon. Až potom príde čas na nové veci. (Smiech.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.