Hoci to nikde v štatúte Man Booker Prize, najprestížnejšej literárnej ceny na svete, nie je napísané, len zriedka býva udelená dvakrát tomu istému autorovi. Ian McEwan, Julian Barnes, Salman Rushdie, Margaret Atwoodová či Kazuo Ishiguro – tí všetci si cenu za najlepšiu prózu napísanú po anglicky občanom či občiankou krajín Britského Commonwealthu, Írskej republiky a Zimbabwe (ktoré bolo kvôli prezidentovi Mugabemu z Commonwealthu vylúčené) odniesli iba raz. Len Juhoafričanovi J. M. Coetzeemu, Austrálčanovi Petrovi Careymu a minulý rok aj Angličanke Hilary Mantelovej sa to podarilo dvakrát.
Ešte viac však prekvapí, že pani Mantelová dostala Bookera za dve po sebe idúce časti historickej trilógie (tretia časť s názvom Zrkadlo a lampa ešte nevyšla).Keď si v roku 2009 preberala cenu za Wolf Hall, hovorilo sa, že prečo nie? Veď aj historický román môže z času na čas disponovať aj literárnou kvalitou. Aby bolo jasné, ako často sa to stáva, spomínal sa Tolstoj či Robert Graves (autor románu Ja, Claudius z roku 1934). No a neprešli ani tri roky, Hilary Mantelová dopísala druhý diel historickej trilógie, bookerovskí porotcovia si ho prečítali a nemohli ho neoceniť.
Kniha má v českom preklade Michaly Markovej názov Předveďte mrtvé, jej ústrednou postavou je kráľ Henrich VIII. (nechápem, prečo z neho musia Česi robiť Jindřicha, ktorého starí priatelia – slovutní aristokrati v 16. storočí (!) – oslovujú familiárne „Jindro”). Hlavným hrdinom, jedinou postavou, do ktorej vidíme, s ktorou cítime, je však jeho kancelár Thomas Cromwell. Kým Wolf Hall bol historickou panorámou, v ktorej sa pred našimi očami dejú veľké dejiny, Předveďte mrtvé je intímny portrét. Henrichov vzťah s Annou Boleynovou chladne, na scénu prichádza mladá, krehká, bledá a nevýrazná Jane Seymourová. Manželstvo, kvôli ktorému vznikla anglikánska cirkev, neprináša kráľovi vytúženého syna a tým preňho stráca zmysel. Anna, z ktorej sa stala sebavedomá kráľovná a jej rodina, ktorá pohotovo obsadila kľúčové miesta na Henrichovom dvore, smerujú do Toweru. Seymourovci trpezlivo čakajú na svoju príležitosť.
Portrétovaným však nie je kráľ ani kráľovná, ale Cromwell. Mimoriadne talentovaný muž, ktorý vzišiel z chudobnej rodiny násilníckeho kováča, vstúpil do francúzskej armády, neskôr sa dal do služieb florentských bankárov, stal sa scestovaným, všetkými európskymi jazykmi hovoriacim diplomatom, aby sa ako účtovník a právnik kardinála Wolseyho vrátil do Londýna a stal sa pravou rukou kráľa. Hilary Mantelová ho necháva riešiť komplikované situácie, v ktorých sa často prekrýva medzinárodná politika, teológia (sme v dobe Reformácie) a intrigy na kráľovskom dvore s osobnými radosťami a strasťami kráľovho kancelára. Cromwell je krutý a zákerný (opis niekoľkých výsluchov pripomína Orwelov román 1984), no zároveň citlivý a múdry. Dokáže poslať na smrť tých, čo urazili a znevážili jeho priateľa (jedna línia rozprávania je opisom osobnej vendety voči štyrom mládencom, ktorí sa previnili proti popravenému kardinálovi Wolseymu), vie majstrovsky manipulovať a vydierať, no zároveň sa nezištne stará o chudobných a cíti s trpiacimi. Hoci pani Mantelová neprenáša na svojich hrdinov ťažoby a komplikovanosti 21. storočia, sú to postavy, ktoré (a v ktorých sa) spoznávame. Píše hladko plynúce vety, ktorých čítanie je neobyčajným pôžitkom. Předveďte mrtvé zachytáva Cromwella počas jedného roku. Jane Seymourová prichádza, Anna Boleynová odchádza, Katarína Aragónska (prvá Henrichova manželka) zomiera v domácom väzení na hrade Kimbolton. Thomas Cromwell je na vrchole svojej moci, každým dňom rastie jeho majetok aj vplyv. No zároveň tuší, že to všetko sú len podoby márnosti. To podstatné poznajú len mŕtvi. „Mohu se snažit jak budu chtít, pomyslí si, ale jednoho dne odejdu, a podle pravidel tohoto světa to nemusí trvat dlouho; co na tom, že jsem člověk houževnatý a rázný – štěstěna je vrtkavá a dostanou mě buď mí nepřátelé, nebo přátelé.”
V druhom diele cromwellovskej trilógie sa Hilary Mantelová nesústredila na dejiny, ale na jedného človeka, ktorých ich tvorí, no zároveň je nimi tvorený. Podarilo sa jej to bravúrne.
Hilary Mantelová: Předveďte mrtvé. Preklad Michala Marková, Argo 2013.
Ešte viac však prekvapí, že pani Mantelová dostala Bookera za dve po sebe idúce časti historickej trilógie (tretia časť s názvom Zrkadlo a lampa ešte nevyšla).Keď si v roku 2009 preberala cenu za Wolf Hall, hovorilo sa, že prečo nie? Veď aj historický román môže z času na čas disponovať aj literárnou kvalitou. Aby bolo jasné, ako často sa to stáva, spomínal sa Tolstoj či Robert Graves (autor románu Ja, Claudius z roku 1934). No a neprešli ani tri roky, Hilary Mantelová dopísala druhý diel historickej trilógie, bookerovskí porotcovia si ho prečítali a nemohli ho neoceniť.
Kniha má v českom preklade Michaly Markovej názov Předveďte mrtvé, jej ústrednou postavou je kráľ Henrich VIII. (nechápem, prečo z neho musia Česi robiť Jindřicha, ktorého starí priatelia – slovutní aristokrati v 16. storočí (!) – oslovujú familiárne „Jindro”). Hlavným hrdinom, jedinou postavou, do ktorej vidíme, s ktorou cítime, je však jeho kancelár Thomas Cromwell. Kým Wolf Hall bol historickou panorámou, v ktorej sa pred našimi očami dejú veľké dejiny, Předveďte mrtvé je intímny portrét. Henrichov vzťah s Annou Boleynovou chladne, na scénu prichádza mladá, krehká, bledá a nevýrazná Jane Seymourová. Manželstvo, kvôli ktorému vznikla anglikánska cirkev, neprináša kráľovi vytúženého syna a tým preňho stráca zmysel. Anna, z ktorej sa stala sebavedomá kráľovná a jej rodina, ktorá pohotovo obsadila kľúčové miesta na Henrichovom dvore, smerujú do Toweru. Seymourovci trpezlivo čakajú na svoju príležitosť.
Portrétovaným však nie je kráľ ani kráľovná, ale Cromwell. Mimoriadne talentovaný muž, ktorý vzišiel z chudobnej rodiny násilníckeho kováča, vstúpil do francúzskej armády, neskôr sa dal do služieb florentských bankárov, stal sa scestovaným, všetkými európskymi jazykmi hovoriacim diplomatom, aby sa ako účtovník a právnik kardinála Wolseyho vrátil do Londýna a stal sa pravou rukou kráľa. Hilary Mantelová ho necháva riešiť komplikované situácie, v ktorých sa často prekrýva medzinárodná politika, teológia (sme v dobe Reformácie) a intrigy na kráľovskom dvore s osobnými radosťami a strasťami kráľovho kancelára. Cromwell je krutý a zákerný (opis niekoľkých výsluchov pripomína Orwelov román 1984), no zároveň citlivý a múdry. Dokáže poslať na smrť tých, čo urazili a znevážili jeho priateľa (jedna línia rozprávania je opisom osobnej vendety voči štyrom mládencom, ktorí sa previnili proti popravenému kardinálovi Wolseymu), vie majstrovsky manipulovať a vydierať, no zároveň sa nezištne stará o chudobných a cíti s trpiacimi. Hoci pani Mantelová neprenáša na svojich hrdinov ťažoby a komplikovanosti 21. storočia, sú to postavy, ktoré (a v ktorých sa) spoznávame. Píše hladko plynúce vety, ktorých čítanie je neobyčajným pôžitkom. Předveďte mrtvé zachytáva Cromwella počas jedného roku. Jane Seymourová prichádza, Anna Boleynová odchádza, Katarína Aragónska (prvá Henrichova manželka) zomiera v domácom väzení na hrade Kimbolton. Thomas Cromwell je na vrchole svojej moci, každým dňom rastie jeho majetok aj vplyv. No zároveň tuší, že to všetko sú len podoby márnosti. To podstatné poznajú len mŕtvi. „Mohu se snažit jak budu chtít, pomyslí si, ale jednoho dne odejdu, a podle pravidel tohoto světa to nemusí trvat dlouho; co na tom, že jsem člověk houževnatý a rázný – štěstěna je vrtkavá a dostanou mě buď mí nepřátelé, nebo přátelé.”
V druhom diele cromwellovskej trilógie sa Hilary Mantelová nesústredila na dejiny, ale na jedného človeka, ktorých ich tvorí, no zároveň je nimi tvorený. Podarilo sa jej to bravúrne.
Hilary Mantelová: Předveďte mrtvé. Preklad Michala Marková, Argo 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.