Potom prišla ďalšia aplikácia, ktorá mi ráta týždne a každý deň mi vypisuje, čo je v brušku nové a čím moje dieťa prechádza. Aplikácia vie, kedy mu narástli vlasy, aj kedy začalo zívať. Ultrazvuk zistil, že to bude chlapec. 4D ultrazvuk mi dal môjho syna do zložky videá na mojom iPhone. Ďalšia aplikácia mi pomocou videolekcií vysvetľuje, ako budem rodiť. Pomocou 3D animácii vidím, čo sa vo mne a so mnou bude diať. Mám aj interaktívny plánovač pôrodu. Mám aplikáciu,ktorá mi pomôže so starostlivosťou v prvé dni, týždne aj mesiace. Povie mi, ako mám vymeniť jednorazovú plienku, zaviazať novorodenca do perinky, či ako presne mu strčiť prsník do úst. Je to šialené, ale vyzerá to tak, že moderná dievčina nepotrebuje ľudský faktor. V Moskve, v meste ľudského a architektonického chladu, bez priateľov, iných tehotných mamičiek, či aspoň doktorky či pôrodnej baby, s ktorou by sme sa vedeli dohovoriť. Len ja, moje pocity, a aplikácie. Keď Filipko kopne, ťuknem do aplikácie, ktorá počíta kopance a vyhodnocuje ich rast či nárast. Hranica medzi prirodzenou ženskou intuíciou a tehotenskou prvorodičskou paranojou je extrémne tenká, obzvlášť u jedinca ako ja, trpiaceho duševnými chorobami. Psychiater „on the phone”. Nemám vraj dojčiť, aby mi nešiblo, mám rodiť cisárom, aby som neochrnula vinou zlomenej platničky…Bože, niekedy by som najradšej ušla do lesa, nasťahovala sa k rozprávkovej babičke bylinkárke, u ktorej by som v chalúpke porodila obyčajné zdravé dieťa. Toto je digitálne tehotenstvo. Dúfam že moje dieťa bude čistý analóg!!!’
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.