.som introvertnejší
Hnevá ma, že sa neviem ukázniť v tom, ako trávim voľný čas, a donútiť sa k častejšiemu čítaniu a sebavzdelávaniu. Párkrát za týždeň ideme von, ale som asi introvertnejší, tak ma to unavuje. Práve teraz máme v Cato seminár pre 120 ľudí, sú s tým spojené večere, budem potom potrebovať dva dni v tmavej miestnosti, keď sa to skončí.
.varím rád
Neviem, ako ľudia varili pred internetom, odkiaľ mali recepty a ako sa naučili technike varenia. Od mamy? Moja pani matka veľa nevarí, od útleho veku som sa motal v kuchyni sám. Čím som starší, tým radšej varím pre kamarátov. Naša známa Megan McArdle, ktorá okrem ekonomiky píše aj o varení, odporúča tri veci do kuchyne. Sous vide stroj, ktorý pri konštantnej teplote uvarí vákuované jedlo vo vodnom kúpeli. Potom Thermomix, ktorý je však mimoriadne drahý a nedá sa nikde kúpiť, údajne len v Kanade, vie zohrievať, variť, urobiť majonézu aj hollandaise. Veci náročné na sekanie či presné teploty sa dajú delegovať stroju. Tretia vec je slowcooker, to mala kedysi aj moja stará matka, volalo sa to remoska.
.nešoférujem
Chodím veľa pešo, to je jediná vec, ktorá ma udržuje od nadváhy. Mám vodičské preukazy, americký aj slovenský, ale tá predstava, sadnúť si za volant, mať zodpovednosť za stroj, ktorý môže zabiť, ma desí. K ostatným technológiám odpor nemám, skôr naopak, uvádza ma len do rozpakov, keď niekto chytá moje počítače, tablety a telefóny vrátane mojej pani manželky. Niežeby som tam skrýval hlboké tajomstvá, ale mám to rád všetko pod kontrolou. Možno je to tým, že som bol jedináčik.
.nakupujem
Topánky a oblečenie mám rád, ale naozaj kvalitné veci sú strašne drahé, musím improvizovať, nakupovať cez e-bay, outlety alebo využiť krajčírov v miestach ako Singapur, Hongkong alebo Bangkok. Ľudí, čo majú podobné záujmy, je pomerne veľa, na rôznych internetových fórach si navzájom chvália alebo kritizujú obleky. Akúkoľvek obskúrnu otázku o mužskom odievaní by ste mali, na internete už ju určite niekto položil a dôsledne rozpitval, stačí pohľadať.
.vybavujem rýchlo
Z lenivosti sa snažím robiť veci rýchlo, zvlášť tie, ktoré ma príliš nenadchýnajú, tie sa snažím rýchlo dostať zo stola. Lenivosť je v istom zmysle motorom produktivity. Čo sa mi nechce, tak to hneď vybavím. Keď sa mi chce, tiež pracujem rýchlo, ibaže s nadšením.
.som agnostik
Moji rodičia ma pokrstili, keď som mal tri roky, dokonca si pamätám samotný akt krstu. V 80. rokoch to bolo cool, protikomunistické gesto, chodiť do kostola. Ale neboli sme veriaci, nikdy som sa nedostal z fázy agnostika. Estetika západných náboženstiev mi imponuje, rád si o tom čítam, časť môjho akademického výskumu sa venuje ekonómii náboženstva, ale nikdy som si nevypestoval vnútornú spiritualitu, som nábožensky nemuzikálny.
.sťažujem sa
Zlých vlastností mám veľa, po otcovi som napríklad zdedil hlúpu formu hrdosti, ktorá mi znemožňuje spýtať sa na cestu alebo uplatniť zľavový kupón. Moju manželku asi irituje, že sa často sťažujem. Pritom sa považujem za extrémne spokojného človeka. Sťažujem sa na počasie, jedlo, hmyz, hlučných ľudí. Keď človek príde do Ameriky, tak ho to zvádza sťažovať sa a udržiavať mýtus vlastnej kultúrnej nadradenosti. Stačí sa pozrieť na Američanov v šľapkách, hlučne telefonujúcich či držiacich vidličku v pravej ruke.V šľapkách ja nikdy chodiť nebudem, my sme civilizovaní ľudia!
Hnevá ma, že sa neviem ukázniť v tom, ako trávim voľný čas, a donútiť sa k častejšiemu čítaniu a sebavzdelávaniu. Párkrát za týždeň ideme von, ale som asi introvertnejší, tak ma to unavuje. Práve teraz máme v Cato seminár pre 120 ľudí, sú s tým spojené večere, budem potom potrebovať dva dni v tmavej miestnosti, keď sa to skončí.
.varím rád
Neviem, ako ľudia varili pred internetom, odkiaľ mali recepty a ako sa naučili technike varenia. Od mamy? Moja pani matka veľa nevarí, od útleho veku som sa motal v kuchyni sám. Čím som starší, tým radšej varím pre kamarátov. Naša známa Megan McArdle, ktorá okrem ekonomiky píše aj o varení, odporúča tri veci do kuchyne. Sous vide stroj, ktorý pri konštantnej teplote uvarí vákuované jedlo vo vodnom kúpeli. Potom Thermomix, ktorý je však mimoriadne drahý a nedá sa nikde kúpiť, údajne len v Kanade, vie zohrievať, variť, urobiť majonézu aj hollandaise. Veci náročné na sekanie či presné teploty sa dajú delegovať stroju. Tretia vec je slowcooker, to mala kedysi aj moja stará matka, volalo sa to remoska.
.nešoférujem
Chodím veľa pešo, to je jediná vec, ktorá ma udržuje od nadváhy. Mám vodičské preukazy, americký aj slovenský, ale tá predstava, sadnúť si za volant, mať zodpovednosť za stroj, ktorý môže zabiť, ma desí. K ostatným technológiám odpor nemám, skôr naopak, uvádza ma len do rozpakov, keď niekto chytá moje počítače, tablety a telefóny vrátane mojej pani manželky. Niežeby som tam skrýval hlboké tajomstvá, ale mám to rád všetko pod kontrolou. Možno je to tým, že som bol jedináčik.
.nakupujem
Topánky a oblečenie mám rád, ale naozaj kvalitné veci sú strašne drahé, musím improvizovať, nakupovať cez e-bay, outlety alebo využiť krajčírov v miestach ako Singapur, Hongkong alebo Bangkok. Ľudí, čo majú podobné záujmy, je pomerne veľa, na rôznych internetových fórach si navzájom chvália alebo kritizujú obleky. Akúkoľvek obskúrnu otázku o mužskom odievaní by ste mali, na internete už ju určite niekto položil a dôsledne rozpitval, stačí pohľadať.
.vybavujem rýchlo
Z lenivosti sa snažím robiť veci rýchlo, zvlášť tie, ktoré ma príliš nenadchýnajú, tie sa snažím rýchlo dostať zo stola. Lenivosť je v istom zmysle motorom produktivity. Čo sa mi nechce, tak to hneď vybavím. Keď sa mi chce, tiež pracujem rýchlo, ibaže s nadšením.
.som agnostik
Moji rodičia ma pokrstili, keď som mal tri roky, dokonca si pamätám samotný akt krstu. V 80. rokoch to bolo cool, protikomunistické gesto, chodiť do kostola. Ale neboli sme veriaci, nikdy som sa nedostal z fázy agnostika. Estetika západných náboženstiev mi imponuje, rád si o tom čítam, časť môjho akademického výskumu sa venuje ekonómii náboženstva, ale nikdy som si nevypestoval vnútornú spiritualitu, som nábožensky nemuzikálny.
.sťažujem sa
Zlých vlastností mám veľa, po otcovi som napríklad zdedil hlúpu formu hrdosti, ktorá mi znemožňuje spýtať sa na cestu alebo uplatniť zľavový kupón. Moju manželku asi irituje, že sa často sťažujem. Pritom sa považujem za extrémne spokojného človeka. Sťažujem sa na počasie, jedlo, hmyz, hlučných ľudí. Keď človek príde do Ameriky, tak ho to zvádza sťažovať sa a udržiavať mýtus vlastnej kultúrnej nadradenosti. Stačí sa pozrieť na Američanov v šľapkách, hlučne telefonujúcich či držiacich vidličku v pravej ruke.V šľapkách ja nikdy chodiť nebudem, my sme civilizovaní ľudia!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.