A naopak, všetci milovníci a obdivovatelia fauny povyskočia od radosti, lebo zistia, aký úzky kontakt s prírodou každodenne udržiavajú. Možno ani netušíte, že doma nevedomky chováte vzdialeného príbuzného tropických škorpiónov alias šťúrov. Šťúriky – takto sa tie drobné, maximálne polcentimetrové potvorky volajú, sú typickou faunou pracovne knihomoľa. Čím staršie knihy, tým lepšie. Medzi listami nie príliš často prevetrávaných kníh objavíte šťúrika obyčajného (Chelifer cancroides) alebo o niečo menšieho šťúrika knihového (Cheiridium museorum). Nie sú to žiadni introvertní intelektuáli, medzi listy kníh ich privádza celkom prozaická záležitosť: sú hladní. A práve tu sa im ponúka možnosť dosýta si zaloviť a napchať sa rôznou hmyzou drobotinou, najmä pavšami. Medzi vzácnejšie návštevy ľudských bytov patrí šťúrik muší (Lamprochernes nodosus). Dovalí sa bez ohlásenia, zato s veľkou pompou. Najskôr si však vyhliadne vhodný dopravný prostriedok, väčšinou muchu či komára. V prírode sa im prichytí na nohu a odvezie sa pohodlne a najmä rýchlo priamo do vášho bytu. Bytové šťúriky sú na rozdiel od roztočov a posteľných bzdôch neškodní spolubývajúci.
.s pavúkom v posteli
V posteli sa dá ukryť hocičo. Moja prababka schovávala pod vankúšom všetko, čo potrebovala mať po ruke. Ležal tam ruženec, mentolové cukríky, zubná protéza, hrebeň, chlebové kôrky, hrubé ponožky aj butilka s domácou pálenkou. Našťastie, do jej postele sa jej nikdy nenasťahoval pavúk šesťočka hrdzavá (Harpactea rubicunda). Ak by ju prastarká nebodaj priľahla, určite by ju tá potvora pohrýzla. Pravda, ak by to stihla. Jed tohto pavúka nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale bolesť ktorú uhryznutie vyvoláva, je vraj neznesiteľná. V teplých oblastiach Slovenska sa môže do bytu vzácne dostať pradiarka pestrá (Cheiracanthium punctorium). Je teplomilná, lebo pochádza zo Stredomoria, a spôsobila už niekoľko vážnejších otráv. Žiadna z nich sa však našťastie neskončila smrťou. Nie všetky pavúky v našich domácnostiach sa správajú bojovne. Trasavka koscovitá (Pholcus phalangoides) sa dokonca stará o našu pohodu. Jej siete sú dimenzované najmä na chytanie menšieho dvojkrídleho hmyzu, a tak v jej osídlach často uviaznu napríklad otravné komáre. Trasavka strávi väčšinu svojho života zavesená dolu hlavou vo svojej krehko pôsobiacej riedkej pavučine, ktorú dokáže pri podráždení roztriasť tak, že sa nám jej telo takmer stratí pred zrakom. Ak netrpíte arachnofóbiou, pavúky nezabíjajte – okrem toho, že budete mať sedem rokov nešťastia, nebude vám mať kto pomáhať s chytaním hmyzu. Napríklad taká vyššie menovaná trasavka je pomerne úspešný lovec komárov.
.roztoče
Niektorým alergikom stačí slovo roztoč len počuť a už sa rozkýchajú. Niet domácnosti, kde by tieto živočíchy chýbali. Nosíme ich na tele, vozia sa na našich domácich zveroch, sedia v taške, v ktorej nosíme nákup, do bytu sa dostávajú pri vetraní. O takzvaných prachových roztočoch sa toho popísalo dosť, takže spomeniem len niekoľko faktov: Gram prachu poskytuje zázemie až desiatim tisíckam roztočov. Najviac sa im páči v posteliach, kde majú ideálnu teplotu, vlhkosť (z potu) aj dostatok potravy. Živia sa totiž šupinkami pokožky, ktoré sa odlupujú z nášho tela. Počas dvadsiatich štyroch hodín stratí človek až jeden gram šupiniek, čo bohato nasýti asi jeden milión roztočov. V podstate by sme ich mohli brať ako dobre zorganizovanú upratovaciu čatu. Problém je v tom, že lôžko zároveň znečisťujú svojimi výkalmi, ktoré môžu u ľudí vyvolávať alergické reakcie. Podaktorí alergici reagujú astmatickým záchvatom alebo žihľavkou až vtedy, keď si svoju dávku roztočov šnupnú. Niektoré roztoče sú natoľko nevďačné, že hostiteľa bodajú a spôsobujú svrbiace vyrážky.
.ploštice v posteli
V zanedbaných a starých bytoch sa ukrýva necelý centimeter veľký červenohnedý upír bzdocha posteľná (Cimex lectularius), v disidentských kruhoch známa skôr ako ploštica. Pôvodom je to Ázijčanka, dnes je však rozšírená takmer po celom svete. Vo dne je zalezená v štrbinách, nábytku, posteliach, za obrazmi a v noci sa vydáva na lov. Vrhne sa na prvého spáča, ktorý jej príde do cesty a hostí sa na jeho odkrytých častiach tela. Na korisť sa niekedy spúšťa priamo z plafónu. Bzdochy sú majsterky hladoviek, bez jedla vydržia viac ako rok. Ich prítomnosť v miestnosti prezrádzajú hnedočervené škvrny trusu na stenách a na posteľnej bielizni. V prípade silného zamorenia je spoľahlivým indikátorom aj charakteristický zápach výlučku ich hrudných pachových žliaz. Dospelá bzdocha sa na jedno posedenie nasýti štyrmi až siedmimi miligramami krvi, pričom samica je väčší pijan ako samec. Za niektorých okolností sa stávajú prenášačmi baktérií antraxu, tularémie, moru, paratýfusu a iných pliag. K nákaze by mohlo teoreticky dôjsť buď pri rozpučení kontaminovanej bzdochy a votrení pôvodcu choroby do ranky alebo z jej trusu. V domácnostiach sa často vyskytuje až jedenapolcentimetrová zákernica domová (Reduvius personatus). Je to lovec hmyzu, do ruky ju však nechytajme, lebo vie veľmi bolestivo bodnúť. To by na dnes stačilo, nabudúce sa premiestnime do hlavných obývacích priestorov. Vopred upozorňujem, že to bude len pre silné žalúdky.
Autor je zoológ.
.s pavúkom v posteli
V posteli sa dá ukryť hocičo. Moja prababka schovávala pod vankúšom všetko, čo potrebovala mať po ruke. Ležal tam ruženec, mentolové cukríky, zubná protéza, hrebeň, chlebové kôrky, hrubé ponožky aj butilka s domácou pálenkou. Našťastie, do jej postele sa jej nikdy nenasťahoval pavúk šesťočka hrdzavá (Harpactea rubicunda). Ak by ju prastarká nebodaj priľahla, určite by ju tá potvora pohrýzla. Pravda, ak by to stihla. Jed tohto pavúka nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale bolesť ktorú uhryznutie vyvoláva, je vraj neznesiteľná. V teplých oblastiach Slovenska sa môže do bytu vzácne dostať pradiarka pestrá (Cheiracanthium punctorium). Je teplomilná, lebo pochádza zo Stredomoria, a spôsobila už niekoľko vážnejších otráv. Žiadna z nich sa však našťastie neskončila smrťou. Nie všetky pavúky v našich domácnostiach sa správajú bojovne. Trasavka koscovitá (Pholcus phalangoides) sa dokonca stará o našu pohodu. Jej siete sú dimenzované najmä na chytanie menšieho dvojkrídleho hmyzu, a tak v jej osídlach často uviaznu napríklad otravné komáre. Trasavka strávi väčšinu svojho života zavesená dolu hlavou vo svojej krehko pôsobiacej riedkej pavučine, ktorú dokáže pri podráždení roztriasť tak, že sa nám jej telo takmer stratí pred zrakom. Ak netrpíte arachnofóbiou, pavúky nezabíjajte – okrem toho, že budete mať sedem rokov nešťastia, nebude vám mať kto pomáhať s chytaním hmyzu. Napríklad taká vyššie menovaná trasavka je pomerne úspešný lovec komárov.
.roztoče
Niektorým alergikom stačí slovo roztoč len počuť a už sa rozkýchajú. Niet domácnosti, kde by tieto živočíchy chýbali. Nosíme ich na tele, vozia sa na našich domácich zveroch, sedia v taške, v ktorej nosíme nákup, do bytu sa dostávajú pri vetraní. O takzvaných prachových roztočoch sa toho popísalo dosť, takže spomeniem len niekoľko faktov: Gram prachu poskytuje zázemie až desiatim tisíckam roztočov. Najviac sa im páči v posteliach, kde majú ideálnu teplotu, vlhkosť (z potu) aj dostatok potravy. Živia sa totiž šupinkami pokožky, ktoré sa odlupujú z nášho tela. Počas dvadsiatich štyroch hodín stratí človek až jeden gram šupiniek, čo bohato nasýti asi jeden milión roztočov. V podstate by sme ich mohli brať ako dobre zorganizovanú upratovaciu čatu. Problém je v tom, že lôžko zároveň znečisťujú svojimi výkalmi, ktoré môžu u ľudí vyvolávať alergické reakcie. Podaktorí alergici reagujú astmatickým záchvatom alebo žihľavkou až vtedy, keď si svoju dávku roztočov šnupnú. Niektoré roztoče sú natoľko nevďačné, že hostiteľa bodajú a spôsobujú svrbiace vyrážky.
.ploštice v posteli
V zanedbaných a starých bytoch sa ukrýva necelý centimeter veľký červenohnedý upír bzdocha posteľná (Cimex lectularius), v disidentských kruhoch známa skôr ako ploštica. Pôvodom je to Ázijčanka, dnes je však rozšírená takmer po celom svete. Vo dne je zalezená v štrbinách, nábytku, posteliach, za obrazmi a v noci sa vydáva na lov. Vrhne sa na prvého spáča, ktorý jej príde do cesty a hostí sa na jeho odkrytých častiach tela. Na korisť sa niekedy spúšťa priamo z plafónu. Bzdochy sú majsterky hladoviek, bez jedla vydržia viac ako rok. Ich prítomnosť v miestnosti prezrádzajú hnedočervené škvrny trusu na stenách a na posteľnej bielizni. V prípade silného zamorenia je spoľahlivým indikátorom aj charakteristický zápach výlučku ich hrudných pachových žliaz. Dospelá bzdocha sa na jedno posedenie nasýti štyrmi až siedmimi miligramami krvi, pričom samica je väčší pijan ako samec. Za niektorých okolností sa stávajú prenášačmi baktérií antraxu, tularémie, moru, paratýfusu a iných pliag. K nákaze by mohlo teoreticky dôjsť buď pri rozpučení kontaminovanej bzdochy a votrení pôvodcu choroby do ranky alebo z jej trusu. V domácnostiach sa často vyskytuje až jedenapolcentimetrová zákernica domová (Reduvius personatus). Je to lovec hmyzu, do ruky ju však nechytajme, lebo vie veľmi bolestivo bodnúť. To by na dnes stačilo, nabudúce sa premiestnime do hlavných obývacích priestorov. Vopred upozorňujem, že to bude len pre silné žalúdky.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.