Áno, až taká ťažká môže byť závislosť od malín. Raz nám ten kamarát prestál na záhrade pri plote, kde mávame rad malín, celý týždeň. Nie darmo. Je to jedna z najobľúbenejších ovocných chutí, o vôni ani nehovoriac. Navyše, maliny sú ozajstným symbolom vrcholiaceho leta, a to všade na svete. Rastú totiž naozaj aj tam, kde by to už človek nečakal. V trópoch, ale aj za polárnym kruhom. A všade evokujú rovnaké emócie – malina je jednoducho jemné, ženské ovocie, dalo by sa povedať svojou povahou až dievčenské. Karmínovo červené, hebké a sladkasto voňavé. Malina sa radí k ružiam, a preto vás vie za svoj krásny a krehký plod potrestať pri zbere svojimi tŕňmi. Všetky legendy, ktoré sa k malinám viažu, smerujú k ženským atribútom a malina ako taká sa vždy a všade považovala za rastlinu plodnosti.
.dojčenská kolika malého Dia
Túto sladkú, ružovú až bordovú krehotinku, ktorá má svoj pôvod vo výhodnej Ázii, vraj jedli naši predkovia už v jaskyniach. Nosili ich do nich ženy - zberačky, ktoré si povedali, že z nich neubudne, keď niečo z tých malinkých orosených a jemnými chĺpkami pokrytých rubínov donesú svojim neohrabaným mužom - lovcom. Doniesli a drsným chlapom to zachutilo. Pojedať drobné sladkosti zo ženských rúk, kto by protestoval? Navyše keď tak podmanivo chutia...
Zaujímavé je, že maliny dlho nikto nekultivoval a ľudia sa uspokojili s tým, že si po ne chodia výhradne do lesa. Prvá, legendárna kultivácia malín prebehla až v Grécku a ústnym podaním. Maliny boli podľa gréckych báji dlho biele. Až kým sa nenarodil malý boh Zeus. Na Kréte ho schovávali v jaskyni dve starostlivé nymfy. A nebolo im čo závidieť. Mali plné hlavy starostí a Diovho vresku, ktorý sa za nič na svete nechcel nechať utíšiť. Nymfy sa báli, že podľa kriku ho nájde jeho otec Kronos, ktorý ho chcel zožrať, ako všetky svoje predošlé deti. Najviac na nervy bola z Diovho kriku nymfa Ida. Dostala teda spásonosný nápad natrhať mladému trochu bielych malín – zrejme si myslela, že mu tým povolí dojčenská kolika. Veď prečo by inak tak prudko vrieskal. No ako bola celá vynervovaná a zrejme aj trpela značnou spánkovou depriváciou, pri zbieraní malín sa nepekne na prsiach doráňala od tŕňov. Jej krv ihneď vsiakla do rastliny a zafarbila všetky maliny na zemi na farbu, akú poznáme dnes. Odvtedy sa malina volá na počesť tejto odvážnej víly – rubus idaeus, čiže Idina černica. Červené maliny doniesla malému božskému krikľúňovi, on ich zjedol a hneď sa upokojil. Obe nymfy sa konečne mohli dosýta vyspať.
.mičurinec George Washington
Idin nápad využiť maliny ako liečivo sa potom hojne využíval až do stredoveku, v menšej miere až dodnes. Dokonca v istom čase sa v tomto ohľade viac uprednostňovali malinové listy ako samotné plody. Pomáhali pri zažívaní a bolestiach pri menštruácii. Šťava z malín, ktorú je také ťažké vyprať, sa začala vo veľkom využívať ako základ pre karmínovú farbu na odevoch, ale najmä pri maľovaní fresiek a obrazov. Bez malín by sme asi vo Florencii či v Louvri dnes tak nevzdychali nad úžasnými farbami renesančných majstrov. Aj v našom jazyku je malina odvodená od staroslovanského základu slova, ktoré znamená škvrna.
Chuť malín fascinovala mnohých, predovšetkým však kráľov a politikov. O jej rozšírenie v Anglicku sa v trinástom storočí postaral napríklad sám kráľ Eduard I. A o Georgovi Washingtonovi sa vie, že osobne vo voľných chvíľach, ktoré mu vojna Severu proti Juhu poskytovala len veľmi málo, stihol vymičuríniť zopár druhov tohto fascinujúceho lesného ovocia.
Autor je scenárista.
Malinové Idy/
Tak ako mali v Ríme svoje marcové Idy, ktoré sa pre Cézara skončili neveľmi slávne, my si môžeme v auguste urobiť podobné slávnosti, ibaže radostnejšie a z malín. Ideálne je skombinovať horúce s ľadovým a na to je asi najvhodnejšia malinová zmrzlina s horúcimi malinami. Na zmrzlinu nám stačí jednoduchý recept na indické kulfi. Vyšľaháme pol litra smotany na šľahanie na tuhú šľahačku. Ak sa pri šľahaní šľahačky nechcete vytrápiť, kúpte si smotanu od menšieho a poctivého výrobcu a dajte ju pred šľahaním dobre schladiť do chladničky. Po tom, ako máme šľahačku takú tuhú, že nám robí kopčeky, jemne do nej vmiešame jednu plechovku sladeného zahusteného mlieka. Do tejto zmesi následne vhodíme hrsť v mažiari na tekutú pastu rozmliaždených malín. Maliny zásadne nepasírujeme, nech nám zrniečka v zmrzline pekne zasvietia. Zamiešame, aby sa nám vytvorila nádherne ružová hmota. Nechutnáme, lebo by sme to mohli už v tejto fáze neprezieravo zjesť. Hmotu dáme na päť hodín do mrazu. Zmrzlinu potom podávame s horúcimi malinami. Ďalšiu hrsť malín hodíme do kastrólika, jemne pocukríme, šplechneme trochu balzamového octu alebo koňaku a privedieme k varu. Malinové Idy sú na svete.
.dojčenská kolika malého Dia
Túto sladkú, ružovú až bordovú krehotinku, ktorá má svoj pôvod vo výhodnej Ázii, vraj jedli naši predkovia už v jaskyniach. Nosili ich do nich ženy - zberačky, ktoré si povedali, že z nich neubudne, keď niečo z tých malinkých orosených a jemnými chĺpkami pokrytých rubínov donesú svojim neohrabaným mužom - lovcom. Doniesli a drsným chlapom to zachutilo. Pojedať drobné sladkosti zo ženských rúk, kto by protestoval? Navyše keď tak podmanivo chutia...
Zaujímavé je, že maliny dlho nikto nekultivoval a ľudia sa uspokojili s tým, že si po ne chodia výhradne do lesa. Prvá, legendárna kultivácia malín prebehla až v Grécku a ústnym podaním. Maliny boli podľa gréckych báji dlho biele. Až kým sa nenarodil malý boh Zeus. Na Kréte ho schovávali v jaskyni dve starostlivé nymfy. A nebolo im čo závidieť. Mali plné hlavy starostí a Diovho vresku, ktorý sa za nič na svete nechcel nechať utíšiť. Nymfy sa báli, že podľa kriku ho nájde jeho otec Kronos, ktorý ho chcel zožrať, ako všetky svoje predošlé deti. Najviac na nervy bola z Diovho kriku nymfa Ida. Dostala teda spásonosný nápad natrhať mladému trochu bielych malín – zrejme si myslela, že mu tým povolí dojčenská kolika. Veď prečo by inak tak prudko vrieskal. No ako bola celá vynervovaná a zrejme aj trpela značnou spánkovou depriváciou, pri zbieraní malín sa nepekne na prsiach doráňala od tŕňov. Jej krv ihneď vsiakla do rastliny a zafarbila všetky maliny na zemi na farbu, akú poznáme dnes. Odvtedy sa malina volá na počesť tejto odvážnej víly – rubus idaeus, čiže Idina černica. Červené maliny doniesla malému božskému krikľúňovi, on ich zjedol a hneď sa upokojil. Obe nymfy sa konečne mohli dosýta vyspať.
.mičurinec George Washington
Idin nápad využiť maliny ako liečivo sa potom hojne využíval až do stredoveku, v menšej miere až dodnes. Dokonca v istom čase sa v tomto ohľade viac uprednostňovali malinové listy ako samotné plody. Pomáhali pri zažívaní a bolestiach pri menštruácii. Šťava z malín, ktorú je také ťažké vyprať, sa začala vo veľkom využívať ako základ pre karmínovú farbu na odevoch, ale najmä pri maľovaní fresiek a obrazov. Bez malín by sme asi vo Florencii či v Louvri dnes tak nevzdychali nad úžasnými farbami renesančných majstrov. Aj v našom jazyku je malina odvodená od staroslovanského základu slova, ktoré znamená škvrna.
Chuť malín fascinovala mnohých, predovšetkým však kráľov a politikov. O jej rozšírenie v Anglicku sa v trinástom storočí postaral napríklad sám kráľ Eduard I. A o Georgovi Washingtonovi sa vie, že osobne vo voľných chvíľach, ktoré mu vojna Severu proti Juhu poskytovala len veľmi málo, stihol vymičuríniť zopár druhov tohto fascinujúceho lesného ovocia.
Autor je scenárista.
Malinové Idy/
Tak ako mali v Ríme svoje marcové Idy, ktoré sa pre Cézara skončili neveľmi slávne, my si môžeme v auguste urobiť podobné slávnosti, ibaže radostnejšie a z malín. Ideálne je skombinovať horúce s ľadovým a na to je asi najvhodnejšia malinová zmrzlina s horúcimi malinami. Na zmrzlinu nám stačí jednoduchý recept na indické kulfi. Vyšľaháme pol litra smotany na šľahanie na tuhú šľahačku. Ak sa pri šľahaní šľahačky nechcete vytrápiť, kúpte si smotanu od menšieho a poctivého výrobcu a dajte ju pred šľahaním dobre schladiť do chladničky. Po tom, ako máme šľahačku takú tuhú, že nám robí kopčeky, jemne do nej vmiešame jednu plechovku sladeného zahusteného mlieka. Do tejto zmesi následne vhodíme hrsť v mažiari na tekutú pastu rozmliaždených malín. Maliny zásadne nepasírujeme, nech nám zrniečka v zmrzline pekne zasvietia. Zamiešame, aby sa nám vytvorila nádherne ružová hmota. Nechutnáme, lebo by sme to mohli už v tejto fáze neprezieravo zjesť. Hmotu dáme na päť hodín do mrazu. Zmrzlinu potom podávame s horúcimi malinami. Ďalšiu hrsť malín hodíme do kastrólika, jemne pocukríme, šplechneme trochu balzamového octu alebo koňaku a privedieme k varu. Malinové Idy sú na svete.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.