.podľa prvých prieskumov vyzeráte skôr ako outsider prezidentských volieb. Má vôbec zmysel kandidovať?
Veľmi zriedka som vo svojej politickej kariére kandidoval inak ako outsider. Okrem volieb v roku 1998 som sa do parlamentu vždy dostal z pozície, ktorá vyzerala ako beznádejná.
.ako si vysvetľujete vašu stigmu outsidera?
Vždy som bol v menšinových zoskupeniach, ktoré nesľubovali ľahké zajtrajšky, ale skôr pot a slzy. S postojmi tohto typu to nie je na Slovensku jednoduché.
.nebol v tých zoskupeniach, v ktorých ste pôsobili, teda DS a neskôr OKS, aj iný problém než len ten, že ste nesľubovali ľahké zajtrajšky?
Moji priatelia v SaS hovoria, že sme ako pôvodná DS s Langošom a neskôr OKS, napriek posolstvám nemali marketing. Aj Ľudovít Kaník po tom, ako odstúpil František Šebej a on sa stal predsedom DS, povedal, že hodnoty, ktoré sme zanechali, sú síce dobré, ale marketing je nanič a on to vytiahne na osem percent. Fakt je, že strana mala 2,7 percenta, keď ju dostal, a okolo 1,4 percenta, keď ju s Dzurindom vymenil. To znamená, že ani jeho marketing nepomohol.
.v čom bol teda problém?
Veľkú úlohu zohrávalo, že sme mali takzvané nezaistené volebné postavenie. To znamená, že všetci, ktorí hovorili, že nás majú radi, hlasovali nakoniec na istotu a odovzdávali hlasy zväčša SDKÚ. Keď som napríklad v lokálnych voľbách kandidoval na kandidátke väčšieho počtu pravicových strán, tak som sa bez akejkoľvek kampane dostal na miesto poslanca. Jednoducho, ako strana sme vždy vyvolávali obavu prepadnutia hlasu a mnohí mali pocit, že tomu treba zabrániť obetovaním svojho politického favorita.
.ste už členom SaS?
Áno.
.nie je hlavným zmyslom vašej prezidentskej kandidatúry, aby SaS, ktorá po odchode Krajcera a Kollára klesla pod päť percent, zostala prítomná vo verejnom vnímaní?
Aj tomuto rád poslúžim, ale môj cieľ je iný. Ak Smer postaví svojho kandidáta, bolo by dobré, aby nevyhral v prvom kole. Tomu môže zabrániť hoc aj nelimitovaný počet pravicových kandidátov, ktorí zmobilizujú svoje väčšie či menšie skupiny voličov, aby prišli k voľbám. Títo voliči budú tiež oveľa mobilizovanejší podporiť v druhom kole prirodzeného víťaza pravicového súboja. Preto mám zo svojej kandidatúry pocit, že slúžim pravému brehu.
.spolu s Petrom Zajacom či Františkom Šebejom a Ondrejom Dostálom ste od 90. rokov tvorili jednu partiu. Prežili ste spolu mečiarizmus, pre vás ťažký nástup Dzurindovej éry, ale pri páde Ivety Radičovej sa to všetko rozpadlo. Prečo?
Nepovedal by som, že to bol veľmi dramatický rozpad. Jediná ideová trhlina, ktorá medzi nami nastala, bolo hlasovanie o eurovale. Keď František Šebej večer o piatej povedal, že bude hlasovať s nami proti eurovalu a na druhý deň hlasoval s eurovalistami a otočil rovnako ako Iveta Radičová, ktorá deň dozadu vravela, že hlasovania nespojí, a potom ich spojila. Toto bolo pre nás závažné, keďže išlo o zásadnú vec odovzdávania našich kompetencií nadnárodnej inštitúcii. Pevné presvedčenie, že budeme hlasovať proti eurovalu, bolo vo mne a v Ondrejovi Dostálovi. Peter Zajac potom neskôr čestne povedal, že keby nevidel naše brutálne odhodlanie hlasovať proti, ešte by možno zvažoval.
.v poriadku, ale vaša kedysi žulovo pevná skupinka sa za krátky čas celkom rozpadla a skončili sa dlhoročné priateľstvá, aké v politike len tak nevidieť. Čo sa medzi vami stalo?
Pred voľbami sme mali dve ponuky, od SaS a od Obyčajných ľudí. Nechcem teraz robiť múdreho, pretože som vtedy vôbec netušil, ako hanebne sa Matovič zachová k mojim priateľom. Len sa mi jeho ponuka nezdala taká jasná ako tá od SaS. Na republikovej rade OKS v Trenčíne som preto povedal, že chlapi, ktorí dodržali slovo a prišli pritom o flek predsedu parlamentu, sú pre mňa istou garanciou. Je pravda, že Sulík nám ponúkal len dve alebo tri miesta na kandidátke.
.lenže tie boli pre vás a Dostála, nie však pre predsedu OKS Petra Zajaca, čo bolo trochu nedôstojné...
Áno, to bol nosný problém. Z pohľadu OKS tu však bol jeden zásadný rozdiel oproti Bélovi Bugárovi, ktorý začal okamžite po voľbách v roku 2010 tvrdiť, že na kandidátke Mostu sme neboli ako OKS, ale ako priatelia. Hneď na prvom stretnutím nám povedal, nech si nemyslíme, že v parlamente budeme robiť OKS.
.prečo nechcel dať Sulík ponuku Zajacovi?
To išlo mimo mňa, on to robil trochu ako Mourinho, akoby povedal: chcem stredného obrancu, ľavé krídlo a brankára.
.zrejme však rozumiete tomu, že predseda OKS mohol vnímať vaše postoje ako zradu?
Tento pocit chápem. Na druhej strane Sulík si nás tam prial mať ako OKS. Chcel tam mať vyvesenú našu zástavu, čo bolo pre mňa veľmi korektné najmä v kontraste s tými zadupávačkami, ktoré sme si užili s priateľom Bugárom. Túto ponuku som preto vnímal ako šancu na parlamentné prežitie OKS.
.výsledkom však bolo to, že ste sa nakoniec na kandidátke ocitli iba vy, ale už nie ako OKS.
Áno. Keď sa mi nepodarilo presvedčiť stranu a bol som len sám, tak už to samozrejme nebolo reálne.
.nemali členovia OKS dôvod myslieť si, že vám išlo najmä o to, aby ste sa dostali do parlamentu?
Ja som chcel, aby tam bola OKS, zastúpená Osuským, Dostálom a možno ešte niekým tretím. Po tom, čo Ondrej Dostál odmietol ponuku SaS, považoval som za primerané dodržať svoje slovo, keďže som Sulíkovi sľúbil, že sa budem snažiť pracovať s Dostálom (Dostál je v súčasnosti poslaneckým asistentom Osuského – pozn. red.). Mal som vtedy aj veľkú snahu prehovoriť Sulíka vo veci Petra Zajaca. Neuspel som.
.za SaS ste kandidovali v čase, keď sa prevalili Sulíkove stretnutia s Kočnerom. Neprišli pochybnosti?
Túto kauzu som vnímal ako spoločenský lapsus. Nezľahčujem to a dúfam, že Sulík sa z toho poučil. Mám k tomu aj jeden historický prímer.
.aký?
Keď Cuper nabúral opitý plôtiky, tak sa stal synonymom opitého poslanca. Štyri roky som viedol dve parlamentné delegácie, ktorých on bol členom, spolu sme boli na mnohých recepciách, kde tieklo šampanské a whisky najlepších značiek prúdom. Vždy sme odtiaľ spolu odchádzali a v živote nebol opitý. Raz sa opil, pobúral plôtiky a stal sa symbolom slovenského parlamentného opilectva. To je však neuveriteľná nepravda.
.a prímer k Richardovi Sulíkovi?
Ak má byť Sulík symbolom politika, ktorý ničí republiku stykmi s mafiánmi, tak je to rovnako nespravodlivé obvinenie, ako to bolo v prípade Cupera.
.keď teraz odchádzali zo SaS jej niektorí členovia, presviedčali aj vás, aby ste odišli s nimi?
Nie. Musím povedať ku cti Danielovi Krajcerovi, že sa ma len opýtal, či pôjdem na kongres do Prešova. Keď som mu odpovedal, že áno, tak len skonštatoval: škoda, nemusel si chodiť, daj si voľno. Touto vetou mi dal jasne najavo, že nielenže vie, ako budem hlasovať, ale aj to, že vedia, že nemá zmysel o mňa bojovať a bolo by najlepšie, keby som neprišiel. V tomto zmysle som bol jasný ako motýľ v decembri.
.aké boli podľa vás pohnútky odídencov?
Hoci som už bol nejaký čas členom strany, nebol som úplne zatiahnutý do týchto vzťahov. Stále som mal také postavenie, akoby som sedel na vedľajšom obláčiku. Spätne ma rozosmieva, ako ma Sulík pred vstupom do SaS ubezpečoval, že sa mi bude u nich páčiť. Potom som vstúpil do SaS, kde som videl, ako sa obe skupiny medzi sebou žerú, a Richardovi som len vravel: Vieš, sľúbil si mi, že sa mi bude u vás páčiť... Ale som rád, že som tam. Sme teraz podobná hŕstka, ako keď sme boli štyria v OKS, a je tam čistý vzduch.
.ale to neveští pre budúcnosť SaS nič dobré.
Prečo?
.ambiciózny Sulík si asi nepredstavuje SaS ako hŕstku s jedným percentom vo voľbách...
Samozrejme, budovať dnes na Slovensku stranu nie je vôbec jednoduchá vec, ako ukazujú aj problémy Lipšicovej NOVA. Najmä budovať takú stranu, ktorá nemôže nikomu nič sľúbiť ani zabezpečiť fleky, teda nič viac než pocit, že patrím k dobrej spoločnosti. Ale SaSka má stále tri roky na to, aby ukázala, aká je.
.označujete sa za konzervatívca medzi liberálmi. Odkedy ste v SaS, ste sa však ako konzervatívec v hlasovaniach príliš neprejavili, keďže ste v morálno-spoločenských témach hlasovali vždy ako ostatní saskári. Príklad – registrované partnerstvá.
Áno, ale to nie je vplyv výchovy SaS, za registrované partnerstvá som bol už predtým. Tieto partnerstvá sú pre mňa tým, čím je na malej železničnej stanici betónový blok s dvoma nárazníkmi, kde sa končí slepá koľaj.
.teda partnerstvá áno, homosexuálne manželstvá a adopcie nie?
Presne tak. Partnerstvo je pre mňa úplne racionálna vec, pokiaľ je opretá o normu kedysi existujúceho družkovstva alebo konkubinátu, teda spolužitia, z akého vyplývajú isté záväzky. Ale možno ste si nevšimli, že som bol jediný z klubu SaS, ktorý hlasoval proti marihuane...
.vy máte problém s dekriminalizáciou marihuany?
To nie, hlasoval som proti, pretože boľševik zabalil marihuanu do zákona kriminalizujúceho štrajkujúcich lekárov, a to som nemohol podporiť. Ale, samozrejme, principiálne som za dekriminalizáciu marihuany, len to vnímam inak než Martin Poliačik, ktorý v tom vidí výkrik slobody. Pre mňa je to problém nerovnosti pred ústavou. 16-ročné dievčatá sa strieskavajú na diskotéke, ich rodičia o tom nič nevedia, a nikto z toho nemá žiaden záznam v trestnom registri? Ale keď chytíme vlasatého mladíka čítajúceho Kerouaca s jointom, tak on je už kriminálnik?
.tu niet sporu, problém je v inom: niektorí predstavitelia SaS sa napríklad zúčastňujú na Marihuanových pochodoch, kde sa marihuana propaguje ako fajn a neškodná droga. Pritom táto droga mladých je spúšťačom aj vážnych psychotických ochorení...
... a alkohol spúšťa u epileptikov záchvaty, u náchylných ľudí spúšťa rýchlejšie deštrukciu pečene. Pre mňa je to otázka ústavnej rovnosti aj slobody rozhodovať sa.
.dekriminalizácia vo vašom ponímaní znamená nielen to, že prichytený mladík nemá mať záznam a opletačky so súdmi, ale aj to, že nemá byť ani pokutovaný?
Rozhodne nemá byť pokutovaný viac než 16-ročná opitá dievčina. Buď obaja, alebo nikto z nich.
.staviate na jednu úroveň užívanie marihuany a nadužívanie alkoholu, ostaňme však pri štandardnom užívateľovi. Mnohé štúdie považujú za preukázané, že keďže je dnes v priemernej dávke marihuany oveľa vyšší obsah THC než povedzme v časoch kvetinovej generácie, aj pravidelné užívanie malých dávok mení vedomie...
Bavíte sa s človekom, ktorý to nikdy neochutnal ani neochutná. Predpokladám, že keď si piati chlapci podávajú jointa a každý si šľukne v pravidelných intervaloch, je možno osudom, ak je niekto zvlášť náchylný. Ale toto isté platí aj pri alkohole a podobne. Každý si je strojcom svojho osudu. Vždy keď po niečom siahneme, musíme si byť vedomí rizika. To je ako keď si kúpite motorku a skončíte s dierou v hlave.
.saS je strana, s ktorou tento časopis v niektorých veciach sympatizuje a viacerí redaktori jej dali v posledných voľbách svoj hlas. Ale súčasne vašej strane chýba niečo dôležité: je to technokratická strana, ktorá vidí všetko ekonomicky, u ktorej absentuje cit pre kultúru krajiny, keď napríklad Richard Sulík na sviatok Cyrila a Metoda navrhne jeho zrušenie. Vy ste boli predtým v spoločenstve ľudí, ktorí boli zakorenení aj v kultúre krajiny, nevadí vám ta saskárska jednorozmernosť?
Keď bol Krajcer vo farbách SaS ministrom kultúry, vôbec som nemal pocit, že by sa vymykal z radu svojich predchodcov akousi nekultúrnosťou. Je iste pravda, že je iné „milieu“ pri diskusii s literárnym vedcom Zajacom a iné v debate s ekonomicky mysliacimi straníkmi v SaS. Ale ani tu nie sú všetci rovnakí, napríklad s Martinom Poliačikom sme síce ideovo na opačných koncoch, no je to človek, ktorý všeličo prečítal, všeličo vie, mám s ním teda kultúrny kontakt. Ale akokoľvek sa to niekomu nebude páčiť: ekonomika je naozaj základňou a to ostatné nadstavbou, hoci dôležitou. Ak funguje slobodný trh a vymožiteľnosť práva, ten štát môže hovieť aj ostatným veciam.
.aká je psychológia strany, ktorá sa z výslnia ponorila pod hladinou a hrozí, že odtiaľ už nevypláva?
Ďalej normálne pracujeme, nijako nevypíname. Zvlášť keď sa pozerám na Jozefa Mihála a Ľubomíra Galka, ako sa venujú svojím témam, pre nich je to business as usual, sú to štandardne raziace štíty. Samozrejme, SaS je nenávidená strana zo všetkých strán, nenávidená červenými bratstvami aj pravicou. OKS bola zaznávaná, ale voči SaS je tu nenávisť, táto strana rozčuľuje len svojou existenciou. Sme verejný nepriateľ číslo jeden. Ale ako OKS, tak aj SaS sú strany do nečasu.
....vy už hovoríte ako horlivý saskár.
(Úsmev.) Ako evanjelik spolu s Lutherom hovorím: Tu stojím, inak nemôžem. Pre mňa je vstup do SaS malou zmenou, napokon vždy som žil v pocite, že som v zosmiešňovanej a obnadávanej menšine. Najviac zo všetkého si želám, aby sa v ďalších voľbách na kandidátke SaS vyskytli aj ľudia z OKS či ľudia, s ktorými hanebne naložil Matovič. Parlament bude lepší, ak v ňom budú ľudia ako Dostál a Mojžiš. Ak odhliadneme od dotknutosti Petra Zajaca, nie je nič prirodzenejšie než spojenie SaS a OKS.
.záverečných päť otázok. Bola Iveta Radičová dobrou premiérkou?
(Ticho.) Bola to ľudsky statočná osoba. To, akou bola premiérkou, limitovalo veľa faktorov mimo nej, o ktorých vedela a ktoré nedokázala zvládnuť.
.ktorú slovenskú historickú osobnosť si najviac vážite?
Generála Štefánika.
.ktorého prezidentského spolukandidáta si najviac vážite?
Radoslava Procházku.
.boli ste veľkým zástancom Bushovej zahraničnej politiky, myslíte si aj spätne, že ísť do Iraku bolo správne?
Gauner nemá zomrieť v posteli. Bolo mi trápne, ako sa George Bush a Tony Blair predháňali v sľuboch, že on určite má zbrane hromadného ničenia. Husajn mal visieť, aj keby mal iba gumipušku. Ak totiž v Basre na svojich obyvateľov použil bojové plyny, z výchovného hľadiska si nezaslúžil nič iné. To je Dobšinského prostonárodná aj biblická spravodlivosť.
.ste členom slovenského olympijského hnutia, čo si myslíte o poľsko-slovenskej olympiáde 2022?
Nepoviem áno olympiáde, ktorú zaplatia do posledného „floka“ aj s príslušnými tunelmi naši daňoví poplatníci. Áno poviem len vtedy, ak sa nájde modus, v ktorom sa rozložia náklady aj z budúcich profitov, a vtedy, ak sa dodržia rozumné požiadavky ochrany životného prostredia. Ale ak by Medzinárodný olympijský výbor posúdil Slovensko ako krajinu, ktorá je súca usporiadať olympiádu, tak si dám nohy na stôl, ruky za hlavu a poviem si, sme za vodou. Problém je, že nie sme.
Peter Osuský/
Narodil sa v roku 1953 v Bratislave. Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského, v rokoch 2003 – 2011 bol prorektorom UK. Je členom Slovenského olympijského výboru, bol predsedom Zväzu slovenských filatelistov. V rokoch 1994 až 1995 bol predsedom Demokratickej strany. Po odchode z DS v roku 2001 bol zakladajúcim členom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). V rokoch 1998 až 2002 bol poslancom parlamentu, opäť sa doňho vrátil v roku 2010 na kandidátke Most-Híd. V roku 2012 sa stal poslancom za SaS a za túto stranu teraz kandiduje v prezidentských voľbách. Je ženatý, má štyri deti.
Veľmi zriedka som vo svojej politickej kariére kandidoval inak ako outsider. Okrem volieb v roku 1998 som sa do parlamentu vždy dostal z pozície, ktorá vyzerala ako beznádejná.
.ako si vysvetľujete vašu stigmu outsidera?
Vždy som bol v menšinových zoskupeniach, ktoré nesľubovali ľahké zajtrajšky, ale skôr pot a slzy. S postojmi tohto typu to nie je na Slovensku jednoduché.
.nebol v tých zoskupeniach, v ktorých ste pôsobili, teda DS a neskôr OKS, aj iný problém než len ten, že ste nesľubovali ľahké zajtrajšky?
Moji priatelia v SaS hovoria, že sme ako pôvodná DS s Langošom a neskôr OKS, napriek posolstvám nemali marketing. Aj Ľudovít Kaník po tom, ako odstúpil František Šebej a on sa stal predsedom DS, povedal, že hodnoty, ktoré sme zanechali, sú síce dobré, ale marketing je nanič a on to vytiahne na osem percent. Fakt je, že strana mala 2,7 percenta, keď ju dostal, a okolo 1,4 percenta, keď ju s Dzurindom vymenil. To znamená, že ani jeho marketing nepomohol.
.v čom bol teda problém?
Veľkú úlohu zohrávalo, že sme mali takzvané nezaistené volebné postavenie. To znamená, že všetci, ktorí hovorili, že nás majú radi, hlasovali nakoniec na istotu a odovzdávali hlasy zväčša SDKÚ. Keď som napríklad v lokálnych voľbách kandidoval na kandidátke väčšieho počtu pravicových strán, tak som sa bez akejkoľvek kampane dostal na miesto poslanca. Jednoducho, ako strana sme vždy vyvolávali obavu prepadnutia hlasu a mnohí mali pocit, že tomu treba zabrániť obetovaním svojho politického favorita.
.ste už členom SaS?
Áno.
.nie je hlavným zmyslom vašej prezidentskej kandidatúry, aby SaS, ktorá po odchode Krajcera a Kollára klesla pod päť percent, zostala prítomná vo verejnom vnímaní?
Aj tomuto rád poslúžim, ale môj cieľ je iný. Ak Smer postaví svojho kandidáta, bolo by dobré, aby nevyhral v prvom kole. Tomu môže zabrániť hoc aj nelimitovaný počet pravicových kandidátov, ktorí zmobilizujú svoje väčšie či menšie skupiny voličov, aby prišli k voľbám. Títo voliči budú tiež oveľa mobilizovanejší podporiť v druhom kole prirodzeného víťaza pravicového súboja. Preto mám zo svojej kandidatúry pocit, že slúžim pravému brehu.
.spolu s Petrom Zajacom či Františkom Šebejom a Ondrejom Dostálom ste od 90. rokov tvorili jednu partiu. Prežili ste spolu mečiarizmus, pre vás ťažký nástup Dzurindovej éry, ale pri páde Ivety Radičovej sa to všetko rozpadlo. Prečo?
Nepovedal by som, že to bol veľmi dramatický rozpad. Jediná ideová trhlina, ktorá medzi nami nastala, bolo hlasovanie o eurovale. Keď František Šebej večer o piatej povedal, že bude hlasovať s nami proti eurovalu a na druhý deň hlasoval s eurovalistami a otočil rovnako ako Iveta Radičová, ktorá deň dozadu vravela, že hlasovania nespojí, a potom ich spojila. Toto bolo pre nás závažné, keďže išlo o zásadnú vec odovzdávania našich kompetencií nadnárodnej inštitúcii. Pevné presvedčenie, že budeme hlasovať proti eurovalu, bolo vo mne a v Ondrejovi Dostálovi. Peter Zajac potom neskôr čestne povedal, že keby nevidel naše brutálne odhodlanie hlasovať proti, ešte by možno zvažoval.
.v poriadku, ale vaša kedysi žulovo pevná skupinka sa za krátky čas celkom rozpadla a skončili sa dlhoročné priateľstvá, aké v politike len tak nevidieť. Čo sa medzi vami stalo?
Pred voľbami sme mali dve ponuky, od SaS a od Obyčajných ľudí. Nechcem teraz robiť múdreho, pretože som vtedy vôbec netušil, ako hanebne sa Matovič zachová k mojim priateľom. Len sa mi jeho ponuka nezdala taká jasná ako tá od SaS. Na republikovej rade OKS v Trenčíne som preto povedal, že chlapi, ktorí dodržali slovo a prišli pritom o flek predsedu parlamentu, sú pre mňa istou garanciou. Je pravda, že Sulík nám ponúkal len dve alebo tri miesta na kandidátke.
.lenže tie boli pre vás a Dostála, nie však pre predsedu OKS Petra Zajaca, čo bolo trochu nedôstojné...
Áno, to bol nosný problém. Z pohľadu OKS tu však bol jeden zásadný rozdiel oproti Bélovi Bugárovi, ktorý začal okamžite po voľbách v roku 2010 tvrdiť, že na kandidátke Mostu sme neboli ako OKS, ale ako priatelia. Hneď na prvom stretnutím nám povedal, nech si nemyslíme, že v parlamente budeme robiť OKS.
.prečo nechcel dať Sulík ponuku Zajacovi?
To išlo mimo mňa, on to robil trochu ako Mourinho, akoby povedal: chcem stredného obrancu, ľavé krídlo a brankára.
.zrejme však rozumiete tomu, že predseda OKS mohol vnímať vaše postoje ako zradu?
Tento pocit chápem. Na druhej strane Sulík si nás tam prial mať ako OKS. Chcel tam mať vyvesenú našu zástavu, čo bolo pre mňa veľmi korektné najmä v kontraste s tými zadupávačkami, ktoré sme si užili s priateľom Bugárom. Túto ponuku som preto vnímal ako šancu na parlamentné prežitie OKS.
.výsledkom však bolo to, že ste sa nakoniec na kandidátke ocitli iba vy, ale už nie ako OKS.
Áno. Keď sa mi nepodarilo presvedčiť stranu a bol som len sám, tak už to samozrejme nebolo reálne.
.nemali členovia OKS dôvod myslieť si, že vám išlo najmä o to, aby ste sa dostali do parlamentu?
Ja som chcel, aby tam bola OKS, zastúpená Osuským, Dostálom a možno ešte niekým tretím. Po tom, čo Ondrej Dostál odmietol ponuku SaS, považoval som za primerané dodržať svoje slovo, keďže som Sulíkovi sľúbil, že sa budem snažiť pracovať s Dostálom (Dostál je v súčasnosti poslaneckým asistentom Osuského – pozn. red.). Mal som vtedy aj veľkú snahu prehovoriť Sulíka vo veci Petra Zajaca. Neuspel som.
.za SaS ste kandidovali v čase, keď sa prevalili Sulíkove stretnutia s Kočnerom. Neprišli pochybnosti?
Túto kauzu som vnímal ako spoločenský lapsus. Nezľahčujem to a dúfam, že Sulík sa z toho poučil. Mám k tomu aj jeden historický prímer.
.aký?
Keď Cuper nabúral opitý plôtiky, tak sa stal synonymom opitého poslanca. Štyri roky som viedol dve parlamentné delegácie, ktorých on bol členom, spolu sme boli na mnohých recepciách, kde tieklo šampanské a whisky najlepších značiek prúdom. Vždy sme odtiaľ spolu odchádzali a v živote nebol opitý. Raz sa opil, pobúral plôtiky a stal sa symbolom slovenského parlamentného opilectva. To je však neuveriteľná nepravda.
.a prímer k Richardovi Sulíkovi?
Ak má byť Sulík symbolom politika, ktorý ničí republiku stykmi s mafiánmi, tak je to rovnako nespravodlivé obvinenie, ako to bolo v prípade Cupera.
.keď teraz odchádzali zo SaS jej niektorí členovia, presviedčali aj vás, aby ste odišli s nimi?
Nie. Musím povedať ku cti Danielovi Krajcerovi, že sa ma len opýtal, či pôjdem na kongres do Prešova. Keď som mu odpovedal, že áno, tak len skonštatoval: škoda, nemusel si chodiť, daj si voľno. Touto vetou mi dal jasne najavo, že nielenže vie, ako budem hlasovať, ale aj to, že vedia, že nemá zmysel o mňa bojovať a bolo by najlepšie, keby som neprišiel. V tomto zmysle som bol jasný ako motýľ v decembri.
.aké boli podľa vás pohnútky odídencov?
Hoci som už bol nejaký čas členom strany, nebol som úplne zatiahnutý do týchto vzťahov. Stále som mal také postavenie, akoby som sedel na vedľajšom obláčiku. Spätne ma rozosmieva, ako ma Sulík pred vstupom do SaS ubezpečoval, že sa mi bude u nich páčiť. Potom som vstúpil do SaS, kde som videl, ako sa obe skupiny medzi sebou žerú, a Richardovi som len vravel: Vieš, sľúbil si mi, že sa mi bude u vás páčiť... Ale som rád, že som tam. Sme teraz podobná hŕstka, ako keď sme boli štyria v OKS, a je tam čistý vzduch.
.ale to neveští pre budúcnosť SaS nič dobré.
Prečo?
.ambiciózny Sulík si asi nepredstavuje SaS ako hŕstku s jedným percentom vo voľbách...
Samozrejme, budovať dnes na Slovensku stranu nie je vôbec jednoduchá vec, ako ukazujú aj problémy Lipšicovej NOVA. Najmä budovať takú stranu, ktorá nemôže nikomu nič sľúbiť ani zabezpečiť fleky, teda nič viac než pocit, že patrím k dobrej spoločnosti. Ale SaSka má stále tri roky na to, aby ukázala, aká je.
.označujete sa za konzervatívca medzi liberálmi. Odkedy ste v SaS, ste sa však ako konzervatívec v hlasovaniach príliš neprejavili, keďže ste v morálno-spoločenských témach hlasovali vždy ako ostatní saskári. Príklad – registrované partnerstvá.
Áno, ale to nie je vplyv výchovy SaS, za registrované partnerstvá som bol už predtým. Tieto partnerstvá sú pre mňa tým, čím je na malej železničnej stanici betónový blok s dvoma nárazníkmi, kde sa končí slepá koľaj.
.teda partnerstvá áno, homosexuálne manželstvá a adopcie nie?
Presne tak. Partnerstvo je pre mňa úplne racionálna vec, pokiaľ je opretá o normu kedysi existujúceho družkovstva alebo konkubinátu, teda spolužitia, z akého vyplývajú isté záväzky. Ale možno ste si nevšimli, že som bol jediný z klubu SaS, ktorý hlasoval proti marihuane...
.vy máte problém s dekriminalizáciou marihuany?
To nie, hlasoval som proti, pretože boľševik zabalil marihuanu do zákona kriminalizujúceho štrajkujúcich lekárov, a to som nemohol podporiť. Ale, samozrejme, principiálne som za dekriminalizáciu marihuany, len to vnímam inak než Martin Poliačik, ktorý v tom vidí výkrik slobody. Pre mňa je to problém nerovnosti pred ústavou. 16-ročné dievčatá sa strieskavajú na diskotéke, ich rodičia o tom nič nevedia, a nikto z toho nemá žiaden záznam v trestnom registri? Ale keď chytíme vlasatého mladíka čítajúceho Kerouaca s jointom, tak on je už kriminálnik?
.tu niet sporu, problém je v inom: niektorí predstavitelia SaS sa napríklad zúčastňujú na Marihuanových pochodoch, kde sa marihuana propaguje ako fajn a neškodná droga. Pritom táto droga mladých je spúšťačom aj vážnych psychotických ochorení...
... a alkohol spúšťa u epileptikov záchvaty, u náchylných ľudí spúšťa rýchlejšie deštrukciu pečene. Pre mňa je to otázka ústavnej rovnosti aj slobody rozhodovať sa.
.dekriminalizácia vo vašom ponímaní znamená nielen to, že prichytený mladík nemá mať záznam a opletačky so súdmi, ale aj to, že nemá byť ani pokutovaný?
Rozhodne nemá byť pokutovaný viac než 16-ročná opitá dievčina. Buď obaja, alebo nikto z nich.
.staviate na jednu úroveň užívanie marihuany a nadužívanie alkoholu, ostaňme však pri štandardnom užívateľovi. Mnohé štúdie považujú za preukázané, že keďže je dnes v priemernej dávke marihuany oveľa vyšší obsah THC než povedzme v časoch kvetinovej generácie, aj pravidelné užívanie malých dávok mení vedomie...
Bavíte sa s človekom, ktorý to nikdy neochutnal ani neochutná. Predpokladám, že keď si piati chlapci podávajú jointa a každý si šľukne v pravidelných intervaloch, je možno osudom, ak je niekto zvlášť náchylný. Ale toto isté platí aj pri alkohole a podobne. Každý si je strojcom svojho osudu. Vždy keď po niečom siahneme, musíme si byť vedomí rizika. To je ako keď si kúpite motorku a skončíte s dierou v hlave.
.saS je strana, s ktorou tento časopis v niektorých veciach sympatizuje a viacerí redaktori jej dali v posledných voľbách svoj hlas. Ale súčasne vašej strane chýba niečo dôležité: je to technokratická strana, ktorá vidí všetko ekonomicky, u ktorej absentuje cit pre kultúru krajiny, keď napríklad Richard Sulík na sviatok Cyrila a Metoda navrhne jeho zrušenie. Vy ste boli predtým v spoločenstve ľudí, ktorí boli zakorenení aj v kultúre krajiny, nevadí vám ta saskárska jednorozmernosť?
Keď bol Krajcer vo farbách SaS ministrom kultúry, vôbec som nemal pocit, že by sa vymykal z radu svojich predchodcov akousi nekultúrnosťou. Je iste pravda, že je iné „milieu“ pri diskusii s literárnym vedcom Zajacom a iné v debate s ekonomicky mysliacimi straníkmi v SaS. Ale ani tu nie sú všetci rovnakí, napríklad s Martinom Poliačikom sme síce ideovo na opačných koncoch, no je to človek, ktorý všeličo prečítal, všeličo vie, mám s ním teda kultúrny kontakt. Ale akokoľvek sa to niekomu nebude páčiť: ekonomika je naozaj základňou a to ostatné nadstavbou, hoci dôležitou. Ak funguje slobodný trh a vymožiteľnosť práva, ten štát môže hovieť aj ostatným veciam.
.aká je psychológia strany, ktorá sa z výslnia ponorila pod hladinou a hrozí, že odtiaľ už nevypláva?
Ďalej normálne pracujeme, nijako nevypíname. Zvlášť keď sa pozerám na Jozefa Mihála a Ľubomíra Galka, ako sa venujú svojím témam, pre nich je to business as usual, sú to štandardne raziace štíty. Samozrejme, SaS je nenávidená strana zo všetkých strán, nenávidená červenými bratstvami aj pravicou. OKS bola zaznávaná, ale voči SaS je tu nenávisť, táto strana rozčuľuje len svojou existenciou. Sme verejný nepriateľ číslo jeden. Ale ako OKS, tak aj SaS sú strany do nečasu.
....vy už hovoríte ako horlivý saskár.
(Úsmev.) Ako evanjelik spolu s Lutherom hovorím: Tu stojím, inak nemôžem. Pre mňa je vstup do SaS malou zmenou, napokon vždy som žil v pocite, že som v zosmiešňovanej a obnadávanej menšine. Najviac zo všetkého si želám, aby sa v ďalších voľbách na kandidátke SaS vyskytli aj ľudia z OKS či ľudia, s ktorými hanebne naložil Matovič. Parlament bude lepší, ak v ňom budú ľudia ako Dostál a Mojžiš. Ak odhliadneme od dotknutosti Petra Zajaca, nie je nič prirodzenejšie než spojenie SaS a OKS.
.záverečných päť otázok. Bola Iveta Radičová dobrou premiérkou?
(Ticho.) Bola to ľudsky statočná osoba. To, akou bola premiérkou, limitovalo veľa faktorov mimo nej, o ktorých vedela a ktoré nedokázala zvládnuť.
.ktorú slovenskú historickú osobnosť si najviac vážite?
Generála Štefánika.
.ktorého prezidentského spolukandidáta si najviac vážite?
Radoslava Procházku.
.boli ste veľkým zástancom Bushovej zahraničnej politiky, myslíte si aj spätne, že ísť do Iraku bolo správne?
Gauner nemá zomrieť v posteli. Bolo mi trápne, ako sa George Bush a Tony Blair predháňali v sľuboch, že on určite má zbrane hromadného ničenia. Husajn mal visieť, aj keby mal iba gumipušku. Ak totiž v Basre na svojich obyvateľov použil bojové plyny, z výchovného hľadiska si nezaslúžil nič iné. To je Dobšinského prostonárodná aj biblická spravodlivosť.
.ste členom slovenského olympijského hnutia, čo si myslíte o poľsko-slovenskej olympiáde 2022?
Nepoviem áno olympiáde, ktorú zaplatia do posledného „floka“ aj s príslušnými tunelmi naši daňoví poplatníci. Áno poviem len vtedy, ak sa nájde modus, v ktorom sa rozložia náklady aj z budúcich profitov, a vtedy, ak sa dodržia rozumné požiadavky ochrany životného prostredia. Ale ak by Medzinárodný olympijský výbor posúdil Slovensko ako krajinu, ktorá je súca usporiadať olympiádu, tak si dám nohy na stôl, ruky za hlavu a poviem si, sme za vodou. Problém je, že nie sme.
Peter Osuský/
Narodil sa v roku 1953 v Bratislave. Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského, v rokoch 2003 – 2011 bol prorektorom UK. Je členom Slovenského olympijského výboru, bol predsedom Zväzu slovenských filatelistov. V rokoch 1994 až 1995 bol predsedom Demokratickej strany. Po odchode z DS v roku 2001 bol zakladajúcim členom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). V rokoch 1998 až 2002 bol poslancom parlamentu, opäť sa doňho vrátil v roku 2010 na kandidátke Most-Híd. V roku 2012 sa stal poslancom za SaS a za túto stranu teraz kandiduje v prezidentských voľbách. Je ženatý, má štyri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.