Na sociálnej sieti Facebook koluje taká karikatúra. Je na nej nakreslený mladík, bezradne stojaci pred rebríkom, vedľa ktorého sa nachádza nápis „trh práce“. Prvé priečky rebríka sú vylomené, takže sa naň očividne nedá vyliezť, a tie, ktoré tam zostali, začínajú až vysoko nad dosahom nezamestnaného chlapíka. Za jeho chrbtom stojí vysmiaty politik. Mladého muža potľapkáva po pleci so slovami: „Gratulujem, zvýšil som vašu minimálnu mzdu.“
.žiadna pasca
Obrázok dobre ilustruje, ako tento inštitút pôsobí. Vylomené priečky predstavujú nízko ohodnotené pracovné miesta, ktoré v ekonomike nikdy nevzniknú, lebo zamestnávatelia a zamestnanci majú zakázané dohodnúť sa na nižších mzdách, ako povoľuje zákon. Prípadne zaniknú, lebo vláda minimálnu mzdu zvýšila a po novom už ľudia v hraničnom pásme nevyprodukujú dosť, aby sa zamestnávateľovi oplatilo ich zamestnávanie. Toto predstavuje prekážku, aby sa niektorí ľudia vôbec mohli dostať na trh práce. Dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkou kvalifikáciou, mladí bez pracovných skúseností, či príslušníci problémových etnických menšín... ich všetkých minimálna mzda poškodzuje.
Často zaznieva obava, že extrémne nízke platy sú pascou, v ktorej musí človek (ak by ho nechránila minimálna mzda) zotrvať celý život. No podľa americkej štúdie Jonathana Meera a Jeremyho Westa 59 percent zamestnancov, ktorí dostávali minimálnu mzdu v jednom roku, v ďalšom roku dostávajú pridané (pokiaľ nestratili prácu). Je teda pravdepodobné, že aj keby minimálna mzda neexistovala, veľmi nízke platy by pre väčšinu slabo zaplatených zamestnancov fungovali ako dočasná priečka, po ktorej sa dá vystúpiť k vyššiemu príjmu. Ak by totiž onen dlhodobo nezamestnaný, či mladý človek bez škôl a pracovných skúseností prvý rok trebárs len zametal chodník, tak aj takáto pozícia je spôsobom, ako trochu zvýšiť svoju cenu na trhu práce do budúcnosti. Pretože iným potenciálnym zamestnávateľom už takáto skúsenosť signalizuje existenciu pracovných návykov a nejakých pracovných skúseností.
Možno namietnuť, že ide o americké dáta, no zdá sa, že nízke mzdy pre väčšinu fungujú len ako vstupná stanica na trh práce. Pre objektivitu je však nutné dodať, že ekonómovia sa líšia v názoroch na veľkosť vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť. Rôzne empirické štúdie sú totiž protirečivé. Vo februári tohto roka sa konal prieskum medzi poprednými americkými univerzitnými ekonómami. Dostali otázku, či súhlasia s názorom, že zvýšenie hodinovej federálnej minimálnej mzdy na 9 dolárov by nápadne sťažilo pre ľudí s nízkou kvalifikáciou nájdenie práce. 34 percent opýtaných odpovedalo, že áno, 32 percent, že nie, kým 24 percent si nebolo istých. Perspektívu zneistenej skupiny ekonómov zhrnul David Cutler z Harvardu, podľa ktorého otáznik visí nad slovíčkom „nápadne“. Mierne zvýšenie minimálnej mzdy by podľa neho o niečo sťažilo hľadanie práce ľuďom s nízkou kvalifikáciou, no nie je si istý, či „nápadne“. Pokiaľ ide o slovenskú debatu, otázka vôbec nemusí znieť tak, či mať vyššiu minimálnu mzdu alebo ju zrušiť bez akejkoľvek náhrady. Ponúkajú sa aj komfortnejšie riešenia medzi týmito mantinelmi.
.aby ľuďom zostalo viac
„Náš návrh znie – zrušme minimálnu mzdu, ale zvýšme príjmy nízkopríjmových zamestnancov,“ hovorí pre .týždeň analytik INESS, Radovan Ďurana. „Treba to vždy vravieť vcelku, sme si totiž vedomí, že diskusia o minimálnej mzde je vysoko emotívne podfarbená.“ Keď vláda a odbory ohlásili úmysel zvýšiť minimálnu mzdu, INESS na prelome júla a augusta prišiel so štúdiou s názvom Minimálna mzda – účinný nástroj na zvyšovanie nezamestnanosti. Okrem zhrnutia negatívnych dôsledkov tohto inštitútu v nej autori prichádzajú aj s konkrétnymi návrhmi. Hovoria o znížení minimálnej mzdy na symbolické jedno euro, respektíve na úroveň, ktorá minimalizuje jej vplyv na trh práce. Namiesto toho by bola zavedená odvodová odpočítateľná položka, ktorá by zvýšila čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov, zachovala mieru ich sociálneho zabezpečenia a podporila tvorbu pracovných miest pre nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných.
„Je potrebné povedať, že v našom návrhu by človek, ktorý dnes zarába minimálnu mzdu, po jej zrušení dostal väčšiu časť svojej ceny práce v hotovosti, než dostáva dnes,“ zdôrazňuje Ďurana. Minimálna mzda je v súčasnosti 337,70 eur, čo je asi 293 eur v čistom. Skutočné mzdové náklady zamestnávateľa sú však pri takejto mzde až 457 eur. No nejde len o tieto čísla. Na Slovensku máme zároveň šesť stupňov náročnosti pracovného miesta a pre každý platí osobitná výška minimálnej mzdy. Pri šiestom stupni je to až 675,40 eur. Minimálna mzda tak ovplyvňuje mzdy pri všetkých stupňoch náročnosti, nielen pri 337,70 eurách. Na Slovensku sa tak odhadom dotýka asi 100 tisíc zamestnancov. Ide o šesť percent ľudí v zamestnaneckom pomere. Keby sa uskutočnil návrh INESS s odvodovou odpočítateľnou položkou, čistá mzda zamestnanca s dnešnou minimálnou mzdou by stúpla o 38 až 56 eur. Pre porovnanie, pri návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy z dielne rezortu práce by si zamestnanec polepšil v čistom len o sedem eur, kým pri ďalekosiahlejšom návrhu odborárov o 23 eur.
Návrh INESS je tak k zamestnancom s dnešnou minimálnou mzdou veľkorysejší ako návrhy vlády a odborárov. Navyše, neohrozoval by existujúce pracovné miesta okolo dnešnej minimálnej mzdy, naopak, podporil by vytvorenie nových pre nízkokvalifikovaných nezamestnaných. „My hovoríme, že keby mali nezamestnaní svoje odbory, tak tie by bojovali za zníženie minimálnej mzdy,“ vysvetľuje Ďurana. „Dnes aj keby sa niekto chcel dohodnúť, že pôjde dokladať do regálov tovar za 250 eur, legálne nemôže pracovať za takú sumu. Nám sa to môže zdať málo, no pre veľa ľudí môže ísť o lepšiu alternatívu, než je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180 eur.“
Zvýšenie minimálnej mzdy podľa plánov vlády o pár eur sa zdá zanedbateľné. No predstavme si fabriku, kde dnes pracuje stovka šičiek s minimálnou mzdou. Ak tú zvýši vláda o desať eur, ročné mzdové náklady zrazu stúpnu zamestnávateľovi o vyše 16 tisíc eur. To sú ročné mzdové náklady na troch zamestnancov. Ak firma podniká s minimálnou maržou, lebo v jej odvetví čelí tvrdej medzinárodnej konkurencii, títo traja ľudia môžu prísť vinou aj malého zvýšenia minimálnej mzdy o prácu. Analytici INESS upozorňujú, že zvýšenie minimálnej mzdy tak môže mať negatívny dopad aj na fiškálnu bilanciu verejnej správy. Lebo keď každý 31. zamestnanec, zarábajúci minimálnu mzdu, príde kvôli jej zvyšovaniu o prácu, verejné financie to poškodí napriek rastu odvodov a daní zvyšných 30 zamestnancov. No aj návrh INESS predpokladá výpadok na strane štátu vo výške 350 až 400 miliónov eur. Časť tej sumy by zaplatili pozitívne efekty na zamestnanosť. Časť by sa musela pokryť iným rozložením priorít štátu pri výdavkoch.
.jednotne k daniam i odvodom
Návrh INESS sa koncepčne pozdáva aj poslancovi SDKÚ-DS, Miroslavovi Beblavému. Sám rozmýšľa o podobnom systéme, pri ktorom by však minimálna mzda zostala zachovaná. Aj keď by sa na základe spoločenskej dohody nemusela niekoľko rokov ďalej zvyšovať. „My máme dnes taký bizarný daňovo-odvodový systém,“ hovorí. „Daň z príjmov sa vďaka pomerne vysokej odpočítateľnej položke z nízkych príjmov neplatí. Na strane druhej, odvody sa platia od prvého zarobeného eura a to pomerne vysoké sadzby.“ Beblavý navrhuje pristupovať jednotne k daniam i odvodom. Tento prístup by spočíval v zavedení jedného prahu, do výšky ktorého by sa neplatili dane ani odvody. Ako to urobiť?
„Prvá možnosť je urobiť to fiškálne neutrálne. To znamená znížiť daňový bonus a zaviesť odvodový. Dajme tomu, že dane a odvody by sa platili až od príjmu 200 eur mesačne.“ Ľudia na dnešnej minimálnej mzde by síce v takom prípade nejaké odvody platili, no veľmi nízke a čistý príjem by sa im oproti dnešku zvýšil. Nie však na úkor zamestnávateľa. Podľa Beblavého by práve tento prínos umožnil spoločenskú dohodu, kde by sa niekoľko rokov minimálna mzda nemusela zvyšovať. Priemerná mzda by zatiaľ rástla, kým podiel zmrazenej minimálnej mzdy na nej by klesal. Tým by klesali aj negatívne vplyvy minimálnej mzdy na zamestnanosť. Tu možno ako zaujímavosť na okraj uviesť, že česká minimálna mzda je aj po nedávnom zvýšení o desať eur nižšia ako slovenská, hoci priemerná mesačná mzda je u našich západných susedov vyššia o 177 eur.
Druhá možnosť, o ktorej hovorí Miroslav Beblavý, je nastaviť systém s miernym výpadkom na strane štátu. Ekonomiku by takáto zmena určite stimulovala, no nie natoľko, aby to okamžite dorovnalo všetky fiškálne straty. Slovami poslanca SDKÚ-DS: „Z hľadiska čisto fiškálneho by štát na tom asi prerobil. No z hľadiska celospoločenských nákladov a výnosov, kde môžeme hovoriť napríklad o záujme dostať nízkokvalifikovanú pracovnú silu na trh práce, by sa tento nový systém oplatil.“ Na pokrytie výpadku by sa dali použiť napríklad prostriedky, ktoré aj dnes štát využíva na podporu zamestnanosti. Ďalšia možnosť sú eurofondy.
.bez minimálnej mzdy
Natvrdo zrušiť minimálnu mzdu je podľa Beblavého politicky nepresaditeľné: „Proti niečomu takému sa ľahko mobilizuje odpor verejnosti.“ No v Európe sú aj krajiny, ktoré štátom stanovenú minimálnu mzdu nemajú. Na mape vytvárajú súvislý pás od Škandinávie cez Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko až po Taliansko. V týchto krajinách fungujú minimálne mzdy, vyjednané medzi odborármi a zamestnávateľmi v kolektívnych zmluvách. Čiže minimálne mzdy sú určené sektorovo, aj keď v každej z krajín sa nájdu výnimky medzi ekonomicky aktívnymi, na ktoré sa nevzťahujú (napríklad mladí). V štúdii INESS je spomenutý zaujímavý kontrast medzi Nemeckom a Francúzskom. Prvá krajina zákonom stanovenú minimálnu mzdu nemá, kým druhá áno. V Nemecku poberá 8 miliónov zamestnancov nižšiu mzdu ako je výška tej minimálnej vo Francúzsku. Aj keď to nie je jediný dôvod, v Nemecku bola na jar tohto roku nezamestnanosť 5,3 percenta, kým v krajine galského kohúta takmer 11 percent.
INESS-áci navrhujú aj dve opatrenia ako alternatívu ich návrhu znížiť minimálnu mzdu na 1 euro. Ide jednak o pozastavenie platnosti minimálnej mzdy v regiónoch s nezamestnanosťou nad desať percent a jednak pozastavenie jej platnosti pre ľudí do 30 rokov, aby sa títo mohli ľahšie dostať do trhu práce. Inak môžeme zostať pri dnešnom stave, ktorý kedysi trefne glosoval americký ekonóm Thomas Sowell: „Zákon o minimálnej mzde je pomenovaný veľmi zavádzajúco. Skutočná minimálna mzda je totiž nula. A to je presne toľko, čo dnes zarábajú mnohí neskúsení alebo nízkokvalifikovaní ľudia, zostávajúci nezamestnanými v dôsledku právneho predpisu, ktorý zakazuje platiť im trhovú mzdu pod istou úrovňou.“
.žiadna pasca
Obrázok dobre ilustruje, ako tento inštitút pôsobí. Vylomené priečky predstavujú nízko ohodnotené pracovné miesta, ktoré v ekonomike nikdy nevzniknú, lebo zamestnávatelia a zamestnanci majú zakázané dohodnúť sa na nižších mzdách, ako povoľuje zákon. Prípadne zaniknú, lebo vláda minimálnu mzdu zvýšila a po novom už ľudia v hraničnom pásme nevyprodukujú dosť, aby sa zamestnávateľovi oplatilo ich zamestnávanie. Toto predstavuje prekážku, aby sa niektorí ľudia vôbec mohli dostať na trh práce. Dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkou kvalifikáciou, mladí bez pracovných skúseností, či príslušníci problémových etnických menšín... ich všetkých minimálna mzda poškodzuje.
Často zaznieva obava, že extrémne nízke platy sú pascou, v ktorej musí človek (ak by ho nechránila minimálna mzda) zotrvať celý život. No podľa americkej štúdie Jonathana Meera a Jeremyho Westa 59 percent zamestnancov, ktorí dostávali minimálnu mzdu v jednom roku, v ďalšom roku dostávajú pridané (pokiaľ nestratili prácu). Je teda pravdepodobné, že aj keby minimálna mzda neexistovala, veľmi nízke platy by pre väčšinu slabo zaplatených zamestnancov fungovali ako dočasná priečka, po ktorej sa dá vystúpiť k vyššiemu príjmu. Ak by totiž onen dlhodobo nezamestnaný, či mladý človek bez škôl a pracovných skúseností prvý rok trebárs len zametal chodník, tak aj takáto pozícia je spôsobom, ako trochu zvýšiť svoju cenu na trhu práce do budúcnosti. Pretože iným potenciálnym zamestnávateľom už takáto skúsenosť signalizuje existenciu pracovných návykov a nejakých pracovných skúseností.
Možno namietnuť, že ide o americké dáta, no zdá sa, že nízke mzdy pre väčšinu fungujú len ako vstupná stanica na trh práce. Pre objektivitu je však nutné dodať, že ekonómovia sa líšia v názoroch na veľkosť vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť. Rôzne empirické štúdie sú totiž protirečivé. Vo februári tohto roka sa konal prieskum medzi poprednými americkými univerzitnými ekonómami. Dostali otázku, či súhlasia s názorom, že zvýšenie hodinovej federálnej minimálnej mzdy na 9 dolárov by nápadne sťažilo pre ľudí s nízkou kvalifikáciou nájdenie práce. 34 percent opýtaných odpovedalo, že áno, 32 percent, že nie, kým 24 percent si nebolo istých. Perspektívu zneistenej skupiny ekonómov zhrnul David Cutler z Harvardu, podľa ktorého otáznik visí nad slovíčkom „nápadne“. Mierne zvýšenie minimálnej mzdy by podľa neho o niečo sťažilo hľadanie práce ľuďom s nízkou kvalifikáciou, no nie je si istý, či „nápadne“. Pokiaľ ide o slovenskú debatu, otázka vôbec nemusí znieť tak, či mať vyššiu minimálnu mzdu alebo ju zrušiť bez akejkoľvek náhrady. Ponúkajú sa aj komfortnejšie riešenia medzi týmito mantinelmi.
.aby ľuďom zostalo viac
„Náš návrh znie – zrušme minimálnu mzdu, ale zvýšme príjmy nízkopríjmových zamestnancov,“ hovorí pre .týždeň analytik INESS, Radovan Ďurana. „Treba to vždy vravieť vcelku, sme si totiž vedomí, že diskusia o minimálnej mzde je vysoko emotívne podfarbená.“ Keď vláda a odbory ohlásili úmysel zvýšiť minimálnu mzdu, INESS na prelome júla a augusta prišiel so štúdiou s názvom Minimálna mzda – účinný nástroj na zvyšovanie nezamestnanosti. Okrem zhrnutia negatívnych dôsledkov tohto inštitútu v nej autori prichádzajú aj s konkrétnymi návrhmi. Hovoria o znížení minimálnej mzdy na symbolické jedno euro, respektíve na úroveň, ktorá minimalizuje jej vplyv na trh práce. Namiesto toho by bola zavedená odvodová odpočítateľná položka, ktorá by zvýšila čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov, zachovala mieru ich sociálneho zabezpečenia a podporila tvorbu pracovných miest pre nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných.
„Je potrebné povedať, že v našom návrhu by človek, ktorý dnes zarába minimálnu mzdu, po jej zrušení dostal väčšiu časť svojej ceny práce v hotovosti, než dostáva dnes,“ zdôrazňuje Ďurana. Minimálna mzda je v súčasnosti 337,70 eur, čo je asi 293 eur v čistom. Skutočné mzdové náklady zamestnávateľa sú však pri takejto mzde až 457 eur. No nejde len o tieto čísla. Na Slovensku máme zároveň šesť stupňov náročnosti pracovného miesta a pre každý platí osobitná výška minimálnej mzdy. Pri šiestom stupni je to až 675,40 eur. Minimálna mzda tak ovplyvňuje mzdy pri všetkých stupňoch náročnosti, nielen pri 337,70 eurách. Na Slovensku sa tak odhadom dotýka asi 100 tisíc zamestnancov. Ide o šesť percent ľudí v zamestnaneckom pomere. Keby sa uskutočnil návrh INESS s odvodovou odpočítateľnou položkou, čistá mzda zamestnanca s dnešnou minimálnou mzdou by stúpla o 38 až 56 eur. Pre porovnanie, pri návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy z dielne rezortu práce by si zamestnanec polepšil v čistom len o sedem eur, kým pri ďalekosiahlejšom návrhu odborárov o 23 eur.
Návrh INESS je tak k zamestnancom s dnešnou minimálnou mzdou veľkorysejší ako návrhy vlády a odborárov. Navyše, neohrozoval by existujúce pracovné miesta okolo dnešnej minimálnej mzdy, naopak, podporil by vytvorenie nových pre nízkokvalifikovaných nezamestnaných. „My hovoríme, že keby mali nezamestnaní svoje odbory, tak tie by bojovali za zníženie minimálnej mzdy,“ vysvetľuje Ďurana. „Dnes aj keby sa niekto chcel dohodnúť, že pôjde dokladať do regálov tovar za 250 eur, legálne nemôže pracovať za takú sumu. Nám sa to môže zdať málo, no pre veľa ľudí môže ísť o lepšiu alternatívu, než je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180 eur.“
Zvýšenie minimálnej mzdy podľa plánov vlády o pár eur sa zdá zanedbateľné. No predstavme si fabriku, kde dnes pracuje stovka šičiek s minimálnou mzdou. Ak tú zvýši vláda o desať eur, ročné mzdové náklady zrazu stúpnu zamestnávateľovi o vyše 16 tisíc eur. To sú ročné mzdové náklady na troch zamestnancov. Ak firma podniká s minimálnou maržou, lebo v jej odvetví čelí tvrdej medzinárodnej konkurencii, títo traja ľudia môžu prísť vinou aj malého zvýšenia minimálnej mzdy o prácu. Analytici INESS upozorňujú, že zvýšenie minimálnej mzdy tak môže mať negatívny dopad aj na fiškálnu bilanciu verejnej správy. Lebo keď každý 31. zamestnanec, zarábajúci minimálnu mzdu, príde kvôli jej zvyšovaniu o prácu, verejné financie to poškodí napriek rastu odvodov a daní zvyšných 30 zamestnancov. No aj návrh INESS predpokladá výpadok na strane štátu vo výške 350 až 400 miliónov eur. Časť tej sumy by zaplatili pozitívne efekty na zamestnanosť. Časť by sa musela pokryť iným rozložením priorít štátu pri výdavkoch.
.jednotne k daniam i odvodom
Návrh INESS sa koncepčne pozdáva aj poslancovi SDKÚ-DS, Miroslavovi Beblavému. Sám rozmýšľa o podobnom systéme, pri ktorom by však minimálna mzda zostala zachovaná. Aj keď by sa na základe spoločenskej dohody nemusela niekoľko rokov ďalej zvyšovať. „My máme dnes taký bizarný daňovo-odvodový systém,“ hovorí. „Daň z príjmov sa vďaka pomerne vysokej odpočítateľnej položke z nízkych príjmov neplatí. Na strane druhej, odvody sa platia od prvého zarobeného eura a to pomerne vysoké sadzby.“ Beblavý navrhuje pristupovať jednotne k daniam i odvodom. Tento prístup by spočíval v zavedení jedného prahu, do výšky ktorého by sa neplatili dane ani odvody. Ako to urobiť?
„Prvá možnosť je urobiť to fiškálne neutrálne. To znamená znížiť daňový bonus a zaviesť odvodový. Dajme tomu, že dane a odvody by sa platili až od príjmu 200 eur mesačne.“ Ľudia na dnešnej minimálnej mzde by síce v takom prípade nejaké odvody platili, no veľmi nízke a čistý príjem by sa im oproti dnešku zvýšil. Nie však na úkor zamestnávateľa. Podľa Beblavého by práve tento prínos umožnil spoločenskú dohodu, kde by sa niekoľko rokov minimálna mzda nemusela zvyšovať. Priemerná mzda by zatiaľ rástla, kým podiel zmrazenej minimálnej mzdy na nej by klesal. Tým by klesali aj negatívne vplyvy minimálnej mzdy na zamestnanosť. Tu možno ako zaujímavosť na okraj uviesť, že česká minimálna mzda je aj po nedávnom zvýšení o desať eur nižšia ako slovenská, hoci priemerná mesačná mzda je u našich západných susedov vyššia o 177 eur.
Druhá možnosť, o ktorej hovorí Miroslav Beblavý, je nastaviť systém s miernym výpadkom na strane štátu. Ekonomiku by takáto zmena určite stimulovala, no nie natoľko, aby to okamžite dorovnalo všetky fiškálne straty. Slovami poslanca SDKÚ-DS: „Z hľadiska čisto fiškálneho by štát na tom asi prerobil. No z hľadiska celospoločenských nákladov a výnosov, kde môžeme hovoriť napríklad o záujme dostať nízkokvalifikovanú pracovnú silu na trh práce, by sa tento nový systém oplatil.“ Na pokrytie výpadku by sa dali použiť napríklad prostriedky, ktoré aj dnes štát využíva na podporu zamestnanosti. Ďalšia možnosť sú eurofondy.
.bez minimálnej mzdy
Natvrdo zrušiť minimálnu mzdu je podľa Beblavého politicky nepresaditeľné: „Proti niečomu takému sa ľahko mobilizuje odpor verejnosti.“ No v Európe sú aj krajiny, ktoré štátom stanovenú minimálnu mzdu nemajú. Na mape vytvárajú súvislý pás od Škandinávie cez Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko až po Taliansko. V týchto krajinách fungujú minimálne mzdy, vyjednané medzi odborármi a zamestnávateľmi v kolektívnych zmluvách. Čiže minimálne mzdy sú určené sektorovo, aj keď v každej z krajín sa nájdu výnimky medzi ekonomicky aktívnymi, na ktoré sa nevzťahujú (napríklad mladí). V štúdii INESS je spomenutý zaujímavý kontrast medzi Nemeckom a Francúzskom. Prvá krajina zákonom stanovenú minimálnu mzdu nemá, kým druhá áno. V Nemecku poberá 8 miliónov zamestnancov nižšiu mzdu ako je výška tej minimálnej vo Francúzsku. Aj keď to nie je jediný dôvod, v Nemecku bola na jar tohto roku nezamestnanosť 5,3 percenta, kým v krajine galského kohúta takmer 11 percent.
INESS-áci navrhujú aj dve opatrenia ako alternatívu ich návrhu znížiť minimálnu mzdu na 1 euro. Ide jednak o pozastavenie platnosti minimálnej mzdy v regiónoch s nezamestnanosťou nad desať percent a jednak pozastavenie jej platnosti pre ľudí do 30 rokov, aby sa títo mohli ľahšie dostať do trhu práce. Inak môžeme zostať pri dnešnom stave, ktorý kedysi trefne glosoval americký ekonóm Thomas Sowell: „Zákon o minimálnej mzde je pomenovaný veľmi zavádzajúco. Skutočná minimálna mzda je totiž nula. A to je presne toľko, čo dnes zarábajú mnohí neskúsení alebo nízkokvalifikovaní ľudia, zostávajúci nezamestnanými v dôsledku právneho predpisu, ktorý zakazuje platiť im trhovú mzdu pod istou úrovňou.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.