Atletika v ruskom balení

Až sa bojíte s tým „Leninom“ stretnúť. Aj to je Moskva dneška, jedna z najväčších metropol tejto planéty. A sem sa rozhodli pozvať najlepších atlétov sveta na najväčšie športové podujatie roka 2013.
V takom obrovskom množstve ani nepocítite, že prišlo nejakých 2000 atlétov z 206 krajín, tisíce ľudí sprievodu, médií, sponzorov, ďalších hostí. Ako to Rusi prijmú? Už dávno nemali takúto veľkú atletiku.
Lužniki od OH 1980 v Moskve. Odvtedy sa veľa zmenilo. Zvýšil sa počet atlétov z rôznych kútov sveta, pribudli nové disciplíny (ako ženská žrď a kladivo, maratón, chôdza), na štadióne počas pretekov hrá hudba rôzne džingle, namiesto štartových čísiel majú atléti na prsiach mená. Po dopade disku či oštepu stačí zapichnúť značku a hneď máme výsledok buď opticky alebo video spôsobom odmeraný. Tak takto sa to všetko zmenilo a celý cirkus dorazil do Ruska.
Jasné, že začiatok divácky neoslnil. Rusi jednoducho nevedeli, čo ich čaká. S každým pribúdajúcim dňom však návštevnosť aj zapojenosť publika stúpala. Úvodné televízne zábery náročné médiá primäli k veľkým kritikám. A to lístky nie sú drahé a dajú sa zohnať.
A prišli hrdinovia. Neznámy chodec Ivanov, super star Isinbajevová, nahnevaný štvrtý výškar Uchov a tiež aj ďalšie chodecké úspechy. Aký to rozdiel: usmiata Jelena sa po súťaži zastaví s každým rozhodcom alebo voluntérom, odfotí sa a usmeje. To Uchov neprehovorí ani s najprestížnejšími ruskými médiami. Naozaj veľký rozdiel.
Bolt v daždi tiež nebol presne to, čo ľudia čakajú. Sám k tomu dodal: „Táto dráha tu v Moskve je nejaká čudná, nie zlá alebo pomalá, jednoducho iná.“ Pritom výrobca ten istý ako na posledných MS alebo OH. Bude to v niečom inom, v celkovom pocite. Hoci ani ten nemožno kvalifikovať ako negatívny.
Organizátori sa snažia, rozpočet šampionátu je veľkorysý a postavený na tom, že isté požiadavky musia byť splnené a o tom sa nediskutuje. Každé veľké podujatie má svoje špecifiká. Moskva napriek všetkej snahe štatistikov a atletických odborníkov vojde do histórie ako podujatie, na ktorom sa najviac hovorilo o dopingu, divákoch a postoji atlétov a tiež Ruska v otázkach  homosexuálneho životného štýlu. Ale hovoríme o atletike, tak späť k výkonom.
Isinbajevová atakovala svetový rekord 507, Bondarenko 246. Bolt bežal pod 9.80, Merritt 400 m pod 44 sekúnd. Americko-kanadský manželský pár Eatonovci získal zlato v desaťboji a striebro v sedemboji. Poliak Fajdek prvým hodom vyhral kladivo, neznámy Ivanov triumfoval v chôdzi na 20 km. Írsko sa tešilo zo zlatej v rovnaký deň, 14. augusta, po 30 rokoch. Teraz Robert Heffernan vyhral 50 km, vtedy Eamonn Coghlan 5000 m na prvých MS v Helsinkách. Britka Ohuruoguová o štyri tisíciny sekundy predstihla Montshovú z Botswany na 400 m.
Áno, aj o tom to je. V ktorom inom športe by mohla Botswana ašpirovať na svetový primát? V atletike áno. Atletika je naozaj základom všetkých športov, dáva šancu napríklad v behoch a skokoch presadiť sa talentom z celej planéty, netreba super podmienky. Olympijský šport číslo jeden sa ocitol v horúcej a tak trocha ospalej Moskve, ale postupom času všetko nabralo tie správne grády. Nie je to zlý šampionát, taký možno zodpovedajúci dnešnej zvláštnej dobe, keď klasické a normálne sa stáva nenormálne. Ešteže sa beží 100 m a nie 99,8 m.