Mnohí Egypťania, medzi nimi nemálo tých, ktorí sa považujú za sekulárnych a liberálnych, uvítali stredajší zásah armády a polície. Cieľom tohto zásahu bolo rozobrať protestné tábory, čo po celej Káhire založili prívrženci Muhammada Mursího, zvoleného prezidenta z Moslimského bratstva, ktorý bol počas minuloročného prevratu zvrhnutý. Kým sa strieľalo do ich islamistických krajanov – a bola to už tretia masakra, ktorú v priebehu necelého mesiaca spáchali ozbrojené sily -, mohli sa utešovať nedávnymi vyhláseniami Johna Kerryho, amerického ministra zahraničných vecí, že „vojakov o zásah žiadali milióny a milióny ľudí“, aby „obnovili demokraciu“. Oni – aj on – by teraz mali uvažovať o tom, ako asi vyzerá obnovovanie diktatúry.
.aparátčik Mursí to nezvládol
Milióny Egypťanov sa vzbúrili proti vláde Muhammada Mursího, ktorá vyvolávala mnoho rozporov a pochybností. Mursí je poslušný aparátčik, ktorého do úradu dostalo Moslimské bratstvo, aby zároveň viedlo tajnostkársku paralelnú vládu. Moslimskí bratia a bývalý prezident vo svojom sektárskom úsilí o obsadenie alebo ovládnutie takmer každej inštitúcie osudovo nepochopili dynamickú diverzitu mladej spoločnosti, odhodlanej kráčať za budúcnosťou, o akú jej v prvom rade šlo pri povstaní v roku 2011 a pri zvrhnutí Husního Mubaraka.
Bola by to tragédia, keby títo odvážni Egypťania len poslušne prikývli stredajšiemu zasadnutiu armádou menovanej dočasnej vlády, keď táto vláda zvalila vinu za krviprelievanie na Bratstvo a vrátila sa k mubarakovskej ére výnimočného stavu (čo vyvolalo rezignáciu Muhammada ElBaradeja, liberálneho viceprezidenta).
Moslimskí bratia, samozrejme, nie sú bez viny – nielen za to, ako sa správali počas svojej vlády, ale aj za to, akú taktiku zvolili od júlového prevzatia moci armádou. Ich prestarnutí lídri sa pravdepodobne nezaoberajú faktami. Sú presvedčení, že sa zodpovedajú Bohu, ale rozhodne nie svojim spoluobčanom.
.má niekto použiteľnú stratégiu?
Vedeli, že úder zo strany ozbrojených síl príde a že im dodá to, na čo ich voliči vďačne reagujú: mučeníkov. Navyše demonštrácie nevyzerali na čistú občiansku neposlušnosť. Zábery na niektorých arabských satelitných televíznych staniciach ukazujú medzi demonštrantmi aj maskovaných ozbrojencov, ktorí pália na armádu a políciu. To síce nie je to isté ako keď, povedzme, armádni snajperi zabíjajú demonštrantov, no ide o to, že na oboch stranách sú ľudia, ktorí vedia, ako táto krvavá hra prebieha. Otázka teraz znie, či má niektorá zo strán aj inú stratégiu, ktorá by sa dala použiť po tomto meraní síl na uliciach. Odpoveď na ňu bude pre budúcnosť Egypta rozhodujúca.
Generál Abdul Fatah al-Sísí, veliteľ armády, ktorý tvrdí, že má mandát na vedenie Egypta, môže oprávnene povedať, že Moslimské bratstvo pohrdlo všetkými výzvami na dialóg. Ibaže dočasne ustanovené úrady zatkli desiatky jeho lídrov, vrátane Mursího a Chairata al-Šatíra, ktorý patrí k hlavným osobnostiam hnutia, ukončilo činnosť ich médií, poškodilo ich obchodným záujmom a zmrazilo im bankové účty, aby zničilo ich rozsiahle siete sociálnej výpomoci.
Ak to generál Sísí a dočasná vláda myslia vážne s budúcnosťou, ktorej súčasťou sú všetci Egypťania, potrebujú ukončiť osekávanie hláv Moslimského bratstva a udržať na uzde ozbrojené sily, aby sa nevŕšili na jeho aktivistoch. Koľko mŕtvol s guľkou medzi očami môžu klásť Bratstvu za vinu? Keby prepustili Mursího a Šatíra, bolo by to inteligentné gesto. Mladí Bratia by si ľahšie našli nových vodcov, ak by boli títo muži minulosti odhalení ako sektárske staré štruktúry, čo nie je možné teraz, keď im väzenie a prenasledovanie dodáva kredit.
.nemožno kriminalizovať štvrtinu obyvateľstva
Zaháňať Bratstvo naspäť do ilegality a s ním aj ešte tvrdších islamistických aktivistov, ktorí sa Bratstvo stále usilujú prekonať, je zaručený recept na dlhodobé krviprelievanie. Armáda de facto kriminalizuje asi štvrtinu obyvateľstva, ktoré je islamistické, a tak si koleduje o kampaň mestského terorizmu. Aj Bratia by si však mali pozametať pred vlastným prahom.
Moslimské bratstvo si trpezlivosť zocelilo počas osemdesiatich rokov viac či menej intenzívnej perzekúcie. Jeho členovia sa naučili veriť v taktiku dlhodobého prenikania spoločnosťou, nie uchopenia nástrojov štátu. Ako mi raz povedal Mustafa Mašúr, ich nebohý Najvyšší duchovný vodca: „Oni majú políciu a armádu a pri povrchnom pohľade vyzerajú ako víťazi. No nám sa darí meniť spoločnosť. Časom zvíťazíme my.“ To už teraz po tom, ako katastrofálne prenikli cez egyptské inštitúcie a ako sa márne pokúšali podriadiť si armádu, nie je možné. Vysadli na tigra – na toho, ktorého teraz majú pod sedlom liberáli, ľavicoví nacionalisti a sekulárni Egypťania.
Autor je zahraničnopolitický editor Financial Times
Copyright: Financial Times
Text uverejňujeme v spolupráci s Financial Times
.aparátčik Mursí to nezvládol
Milióny Egypťanov sa vzbúrili proti vláde Muhammada Mursího, ktorá vyvolávala mnoho rozporov a pochybností. Mursí je poslušný aparátčik, ktorého do úradu dostalo Moslimské bratstvo, aby zároveň viedlo tajnostkársku paralelnú vládu. Moslimskí bratia a bývalý prezident vo svojom sektárskom úsilí o obsadenie alebo ovládnutie takmer každej inštitúcie osudovo nepochopili dynamickú diverzitu mladej spoločnosti, odhodlanej kráčať za budúcnosťou, o akú jej v prvom rade šlo pri povstaní v roku 2011 a pri zvrhnutí Husního Mubaraka.
Bola by to tragédia, keby títo odvážni Egypťania len poslušne prikývli stredajšiemu zasadnutiu armádou menovanej dočasnej vlády, keď táto vláda zvalila vinu za krviprelievanie na Bratstvo a vrátila sa k mubarakovskej ére výnimočného stavu (čo vyvolalo rezignáciu Muhammada ElBaradeja, liberálneho viceprezidenta).
Moslimskí bratia, samozrejme, nie sú bez viny – nielen za to, ako sa správali počas svojej vlády, ale aj za to, akú taktiku zvolili od júlového prevzatia moci armádou. Ich prestarnutí lídri sa pravdepodobne nezaoberajú faktami. Sú presvedčení, že sa zodpovedajú Bohu, ale rozhodne nie svojim spoluobčanom.
.má niekto použiteľnú stratégiu?
Vedeli, že úder zo strany ozbrojených síl príde a že im dodá to, na čo ich voliči vďačne reagujú: mučeníkov. Navyše demonštrácie nevyzerali na čistú občiansku neposlušnosť. Zábery na niektorých arabských satelitných televíznych staniciach ukazujú medzi demonštrantmi aj maskovaných ozbrojencov, ktorí pália na armádu a políciu. To síce nie je to isté ako keď, povedzme, armádni snajperi zabíjajú demonštrantov, no ide o to, že na oboch stranách sú ľudia, ktorí vedia, ako táto krvavá hra prebieha. Otázka teraz znie, či má niektorá zo strán aj inú stratégiu, ktorá by sa dala použiť po tomto meraní síl na uliciach. Odpoveď na ňu bude pre budúcnosť Egypta rozhodujúca.
Generál Abdul Fatah al-Sísí, veliteľ armády, ktorý tvrdí, že má mandát na vedenie Egypta, môže oprávnene povedať, že Moslimské bratstvo pohrdlo všetkými výzvami na dialóg. Ibaže dočasne ustanovené úrady zatkli desiatky jeho lídrov, vrátane Mursího a Chairata al-Šatíra, ktorý patrí k hlavným osobnostiam hnutia, ukončilo činnosť ich médií, poškodilo ich obchodným záujmom a zmrazilo im bankové účty, aby zničilo ich rozsiahle siete sociálnej výpomoci.
Ak to generál Sísí a dočasná vláda myslia vážne s budúcnosťou, ktorej súčasťou sú všetci Egypťania, potrebujú ukončiť osekávanie hláv Moslimského bratstva a udržať na uzde ozbrojené sily, aby sa nevŕšili na jeho aktivistoch. Koľko mŕtvol s guľkou medzi očami môžu klásť Bratstvu za vinu? Keby prepustili Mursího a Šatíra, bolo by to inteligentné gesto. Mladí Bratia by si ľahšie našli nových vodcov, ak by boli títo muži minulosti odhalení ako sektárske staré štruktúry, čo nie je možné teraz, keď im väzenie a prenasledovanie dodáva kredit.
.nemožno kriminalizovať štvrtinu obyvateľstva
Zaháňať Bratstvo naspäť do ilegality a s ním aj ešte tvrdších islamistických aktivistov, ktorí sa Bratstvo stále usilujú prekonať, je zaručený recept na dlhodobé krviprelievanie. Armáda de facto kriminalizuje asi štvrtinu obyvateľstva, ktoré je islamistické, a tak si koleduje o kampaň mestského terorizmu. Aj Bratia by si však mali pozametať pred vlastným prahom.
Moslimské bratstvo si trpezlivosť zocelilo počas osemdesiatich rokov viac či menej intenzívnej perzekúcie. Jeho členovia sa naučili veriť v taktiku dlhodobého prenikania spoločnosťou, nie uchopenia nástrojov štátu. Ako mi raz povedal Mustafa Mašúr, ich nebohý Najvyšší duchovný vodca: „Oni majú políciu a armádu a pri povrchnom pohľade vyzerajú ako víťazi. No nám sa darí meniť spoločnosť. Časom zvíťazíme my.“ To už teraz po tom, ako katastrofálne prenikli cez egyptské inštitúcie a ako sa márne pokúšali podriadiť si armádu, nie je možné. Vysadli na tigra – na toho, ktorého teraz majú pod sedlom liberáli, ľavicoví nacionalisti a sekulárni Egypťania.
Autor je zahraničnopolitický editor Financial Times
Copyright: Financial Times
Text uverejňujeme v spolupráci s Financial Times
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.