Poľsko už navyše dávno nie je tou chudobnou špinavou krajinou, ktorú majú mnohí uloženú v pamäti ešte z konca komunizmu, keď nás tunajšia husákovská propaganda chcela hlavne odradiť od cesty na sever, aby sme tam nepochytili tamojšiu atmosféru síce najchudobnejšieho, ale najslobodnejšieho baraku v „tábore mieru a socializmu“. Je dnes novou, voňavou a rýchle bohatnúcou krajinou.
A to poľský Kolobrzeg, kde sme trávili minulých skoro štrnásť dní, nie je žiadnou výkladnou skriňou poľského Baltu. Sto kilometrov na východ od hraníc s Nemeckom je však prvým väčším mestom a prístavom. Z mnohých pohľadov je však mestom pre západné Poľsko typickým. Po tvrdých bojoch na konci druhej svetovej vojny, ktoré tu s Nemcami viedli nielen Sovieti, ale aj Poliaci, nezostalo z Kolbergu, ako sa Kolobrzeg za Nemcov volal, skoro nič.
Poliaci na rozdiel od Gdansku alebo Wroclawi bývalé nemecké mesto neobnovovali, ale jednoducho si tu postavili svoje. Trochu panelákové, nerešpektujúce z nemeckých pozostatkov oveľa viac než gotickú katedrálu, radnicu a maják pri vstupe do prístavu. Výsledok je mierne rozpačitý, ale pozoruhodný. Navyše vidieť obrovský pokrok posledných dvoch desaťročí, ktorý priniesol mestu celé nové príjemné štvrte, normálne uličky, obchody a zákutia, krásnu pobrežnú promenádu a pekné aj kvalitné hotely, celé štvrte malých rodinných penziónov, v jednom z ktorých sme pohodlne, lacno a pritom na úrovni bývali. Poľské pobrežie je navyše tiež lacné, v porovnaní s Prahou a Bratislavou celkom nepochybne, takže na nejaký ten zlotý sa nemusíte obzerať. Môžete si denne dať nejakú veľkú čerstvú rybu, napríklad baltskú tresku, v dobrej reštaurácii, a pritom neschudobnieť. Pri mori sa netlačíte, voda má okolo dvadsať stupňov a niekedy aj o trochu viac. Pritom vám na rozdiel od Egypta či Tuniska nehrozí úpal, ale len také mierne príjemné ohriatie na stredoeurópsku letnú teplotu. Takže si to na budúci rok môžete skúsiť. Ale nehovorte to príliš mnohým známym, inak sa tu na tých nádherných poľských plážach čoskoro nebude dať hnúť.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES
A to poľský Kolobrzeg, kde sme trávili minulých skoro štrnásť dní, nie je žiadnou výkladnou skriňou poľského Baltu. Sto kilometrov na východ od hraníc s Nemeckom je však prvým väčším mestom a prístavom. Z mnohých pohľadov je však mestom pre západné Poľsko typickým. Po tvrdých bojoch na konci druhej svetovej vojny, ktoré tu s Nemcami viedli nielen Sovieti, ale aj Poliaci, nezostalo z Kolbergu, ako sa Kolobrzeg za Nemcov volal, skoro nič.
Poliaci na rozdiel od Gdansku alebo Wroclawi bývalé nemecké mesto neobnovovali, ale jednoducho si tu postavili svoje. Trochu panelákové, nerešpektujúce z nemeckých pozostatkov oveľa viac než gotickú katedrálu, radnicu a maják pri vstupe do prístavu. Výsledok je mierne rozpačitý, ale pozoruhodný. Navyše vidieť obrovský pokrok posledných dvoch desaťročí, ktorý priniesol mestu celé nové príjemné štvrte, normálne uličky, obchody a zákutia, krásnu pobrežnú promenádu a pekné aj kvalitné hotely, celé štvrte malých rodinných penziónov, v jednom z ktorých sme pohodlne, lacno a pritom na úrovni bývali. Poľské pobrežie je navyše tiež lacné, v porovnaní s Prahou a Bratislavou celkom nepochybne, takže na nejaký ten zlotý sa nemusíte obzerať. Môžete si denne dať nejakú veľkú čerstvú rybu, napríklad baltskú tresku, v dobrej reštaurácii, a pritom neschudobnieť. Pri mori sa netlačíte, voda má okolo dvadsať stupňov a niekedy aj o trochu viac. Pritom vám na rozdiel od Egypta či Tuniska nehrozí úpal, ale len také mierne príjemné ohriatie na stredoeurópsku letnú teplotu. Takže si to na budúci rok môžete skúsiť. Ale nehovorte to príliš mnohým známym, inak sa tu na tých nádherných poľských plážach čoskoro nebude dať hnúť.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.