O tom, ako sa sem Stoka dostala a prečo som tu s hercami Braňom Mosným a Petrom Tilajčíkom a s ich režisérom a osvetľovačom Blahom Uhlárom aj ja, napíšem v rozsiahlejšej reportáži, keď (a ak) sa z Ameriky vrátime.
Teraz zostanem pri tom Serraninom údive. Sedeli sme na schodoch pred divadlom počas premiérovej „show” Stoky. Bolo okolo deviatej večer, 4th Street aj 2nd Avenue, s ktorou sa pretína, boli plné ľudí, zo schodov Kraine Theater bolo voľným okom vidieť tri ďalšie divadelné scény, pred každou väčší či menší hlúčik ľudí. Serrana má pravdu: je to skutočne zvláštne prísť v zrelom veku do mesta, ktorého obrázky ste miliónkrát videli, o ktorom ste počuli množstvo príbehov, v ktorom sa dejú mnohé filmy a knihy, čo máte radi.
Hoci som v New Yorku už skoro týždeň, to očarenie neskorého prvého príchodu stále trvá. Lebo tie mrakodrapy sú ešte vyššie a majestátnejšie, než som očakával, Central Park je skutočným lesom a nie iba trochu väčšou Medickou záhradou. A ľudia majú skutočne všetky farby a fyziognómie na svete. A baptistický kostol v Harleme má najlepší gospelový zbor, aký som doteraz počul, a výbornú kapelu, ktorá hlbokým grúvom sprevádzala tiché a rockovými rífmi extatické pasáže múdrej kázne charizmatického kazateľa. A Brooklynský most je skutočne krásny a rebierka s hranolčekmi, ktoré po úspešnej premiére – o polnoci na 2nd Avenue – jeme, sú skutočne obrovské a chutné.
Prvýkrát v New Yorku. Oh my God!
Teraz zostanem pri tom Serraninom údive. Sedeli sme na schodoch pred divadlom počas premiérovej „show” Stoky. Bolo okolo deviatej večer, 4th Street aj 2nd Avenue, s ktorou sa pretína, boli plné ľudí, zo schodov Kraine Theater bolo voľným okom vidieť tri ďalšie divadelné scény, pred každou väčší či menší hlúčik ľudí. Serrana má pravdu: je to skutočne zvláštne prísť v zrelom veku do mesta, ktorého obrázky ste miliónkrát videli, o ktorom ste počuli množstvo príbehov, v ktorom sa dejú mnohé filmy a knihy, čo máte radi.
Hoci som v New Yorku už skoro týždeň, to očarenie neskorého prvého príchodu stále trvá. Lebo tie mrakodrapy sú ešte vyššie a majestátnejšie, než som očakával, Central Park je skutočným lesom a nie iba trochu väčšou Medickou záhradou. A ľudia majú skutočne všetky farby a fyziognómie na svete. A baptistický kostol v Harleme má najlepší gospelový zbor, aký som doteraz počul, a výbornú kapelu, ktorá hlbokým grúvom sprevádzala tiché a rockovými rífmi extatické pasáže múdrej kázne charizmatického kazateľa. A Brooklynský most je skutočne krásny a rebierka s hranolčekmi, ktoré po úspešnej premiére – o polnoci na 2nd Avenue – jeme, sú skutočne obrovské a chutné.
Prvýkrát v New Yorku. Oh my God!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.