Bývalý prezidentov zať obvinil v rozhovore hlavu štátu z objednania atentátu na opozičného vodcu pred rokom a pol. Štyrom nezávislým týždenníkom, ktoré chceli uverejniť citovaný rozhovor, odmietli tlačiarne prevziať príslušné číslo, a v redakciách sa ihneď objavili finančné, daňové a požiarne kontroly.
Krátko predtým bola pozastavená prevádzka internetových serverov, ktoré informovali o korupcii a uverejnili nahrávky usvedčujúce vládu z vyberania výpalného od podnikateľov v prospech prezidenta. Toto je len malý náhľad do dnešného Kazachstanu, najväčšej z republík Strednej Ázie, v ktorej vládne pevnou rukou Nursultan Nazarbajev. Všetci spoľahlivo zaraďujú Kazachstan medzi neslobodné krajiny, so zaťatými zubami sa s ním spolupracuje len kvôli zásobám ropy a plynu a strategickej polohe. Slovenský prezident však kazašskému kolegovi udelil najvyššie štátne vyznamenanie, a policajti odvliekli demonštrantku, ktorá chcela na zlú situáciu v Kazachstane pokojne upozorniť.
Nazarbajev sa nelíši od ostatných autokratických vládcov bývalých sovietskych republík Strednej Ázie. Predstavitelia Slovenska, samozrejme, môžu mať dôvody, pre ktoré sa na diplomatickej úrovni stretávajú aj s takýmito politikmi. Slušné mravy však velia namiesto pripnutia štátnej medaily predložiť aj otázky občianskych práv a slobôd. Minulá vláda sa o to aspoň občas pokúšala. Prezidentova medaila Nazarbajevovi a policajná úderka na jedinú kazašskú novinárku však vrhajú svetlo na čosi, čo sa nám vytráca pred očami: na zábrany, ktoré aj ľuďom bez pevných hodnôt nedovolia prekročiť isté spôsoby. V prostredí bez zábran sa rodia nápady na stretnutia s Kaddáfím a Chávezom, na policajné zásahy voči hudobníkom, na bohorovné zosmiešňovanie napadnutej študentky, na kradnutie pozemkov pod reflektormi kamier, na rušenie špeciálneho súdu či slobodného prístupu k informáciám. Slovensko nebolo až takto bez zábran od čias, keď Mečiar odvolával nepohodlných policajných vyšetrovateľov a parlament odoberal mandát nepohodlnému poslancovi.
Dnešný premiér na prvý pohľad zostáva nad vecou, testuje, koľko verejnosť unesie, a sem-tam robí formálne korekcie pre verejnosť (odvolanie Jureňu, Kaliňákovo ospravedlnenie sa novinárke). Za oponou týchto prázdnych gest však netrpezlivo prešľapujú aktéri zajtrajších škandálov, ktorým to práve on dovolí. Už odhodili zábrany.
Kazašská novinárka s poľským pasom sa k tomu celému priplietla celkom omylom, za ten krátky čas v Bratislave však toho povedala o Slovensku ešte viac ako o nešťastnom Kazachstane. Na rozdiel od verejnosti, ktorá mlčí, sa však nenechala kúpiť výletom do Tatier. Mala zábrany.
Krátko predtým bola pozastavená prevádzka internetových serverov, ktoré informovali o korupcii a uverejnili nahrávky usvedčujúce vládu z vyberania výpalného od podnikateľov v prospech prezidenta. Toto je len malý náhľad do dnešného Kazachstanu, najväčšej z republík Strednej Ázie, v ktorej vládne pevnou rukou Nursultan Nazarbajev. Všetci spoľahlivo zaraďujú Kazachstan medzi neslobodné krajiny, so zaťatými zubami sa s ním spolupracuje len kvôli zásobám ropy a plynu a strategickej polohe. Slovenský prezident však kazašskému kolegovi udelil najvyššie štátne vyznamenanie, a policajti odvliekli demonštrantku, ktorá chcela na zlú situáciu v Kazachstane pokojne upozorniť.
Nazarbajev sa nelíši od ostatných autokratických vládcov bývalých sovietskych republík Strednej Ázie. Predstavitelia Slovenska, samozrejme, môžu mať dôvody, pre ktoré sa na diplomatickej úrovni stretávajú aj s takýmito politikmi. Slušné mravy však velia namiesto pripnutia štátnej medaily predložiť aj otázky občianskych práv a slobôd. Minulá vláda sa o to aspoň občas pokúšala. Prezidentova medaila Nazarbajevovi a policajná úderka na jedinú kazašskú novinárku však vrhajú svetlo na čosi, čo sa nám vytráca pred očami: na zábrany, ktoré aj ľuďom bez pevných hodnôt nedovolia prekročiť isté spôsoby. V prostredí bez zábran sa rodia nápady na stretnutia s Kaddáfím a Chávezom, na policajné zásahy voči hudobníkom, na bohorovné zosmiešňovanie napadnutej študentky, na kradnutie pozemkov pod reflektormi kamier, na rušenie špeciálneho súdu či slobodného prístupu k informáciám. Slovensko nebolo až takto bez zábran od čias, keď Mečiar odvolával nepohodlných policajných vyšetrovateľov a parlament odoberal mandát nepohodlnému poslancovi.
Dnešný premiér na prvý pohľad zostáva nad vecou, testuje, koľko verejnosť unesie, a sem-tam robí formálne korekcie pre verejnosť (odvolanie Jureňu, Kaliňákovo ospravedlnenie sa novinárke). Za oponou týchto prázdnych gest však netrpezlivo prešľapujú aktéri zajtrajších škandálov, ktorým to práve on dovolí. Už odhodili zábrany.
Kazašská novinárka s poľským pasom sa k tomu celému priplietla celkom omylom, za ten krátky čas v Bratislave však toho povedala o Slovensku ešte viac ako o nešťastnom Kazachstane. Na rozdiel od verejnosti, ktorá mlčí, sa však nenechala kúpiť výletom do Tatier. Mala zábrany.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.