Zbieram figúrky
Témy a veci, ktorými sa zaoberám profesijne, ma napĺňajú aj osobnostne. Figúrky sú postavy, ktoré sa vymanili z fikcie a prenikli do reálneho sveta. Stierajú rozdiel medzi akože a naozaj. Nehrám sa s nimi, dívam sa, kochám sa detailmi, rozvíjam ich príbeh, sú to kúsky mňa. Som zberateľ hedonista, rád si doprajem, odbalím ich, aj keď to stráca hodnotu ako investícia. Viem si predstaviť, že by ma s nimi aj pochovali a niekto by hrobku po 500 rokoch vykopal a našiel tam Buffy a Hellboya, Simpsonovcov.
Trpím s dobrým pocitom
Som vyučený strojný zámočník, keby som mal dielňu, vyrobím všeličo, som pomerne zručný. Teraz sme robili do obývačky regál na celú stenu, drevo som si dal pripraviť, ale sám som to vymeral, navrhol, moril, montoval. Som neurotik, stále musím niečo mať v rukách, pri fyzickej aktivite moje telo trpí, ale mám z nej rovnako dobrý pocit ako keď píšem. Po vysokej škole som sa hlásil do Plastiky za zvárača, ale nezobrali ma, lebo som bol prekvalifikovaný.
Nemám neresti
Všetko sú to moje kvality, výsady. Som trochu narcis, mám sa rád, veľa o sebe premýšľam, som si sám sebe témou, čo nie je vždy najšťastnejšie. Keď fajčím cigaretu, napadá mi, čo by robili bezo mňa, bez nás fajčiarov, pestovatelia tabaku? Viem si všetko zdôvodniť. Nie som ani gambler, hrám normálne videohry. Hra je tvorba, forma uskutočnenia, realizujem si tam sny, ktoré nemôžem, a ani ma to neláka, naplniť v realite.
Parádim sa
Vždy som chcel tetovanie, na ruke mám vytetovaného Homera Simpsona, to je darček od manželky k 35. narodeninám. Či to nie je smiešne pre muža v tomto veku? Ak je niečo smiešne, tak samotný pojem muža, čo do neho vkladáme bez ohľadu na to, čo sa deje. Nosím prívesky, náušnice aj prstene, som parádnik. Keď mi kamarátka povedala, že som gay, polichotilo mi to, lebo ocenila môj vkus. Inak som vo svojej podstate homofób.
Verím
Rád by som bol bigotným katolíkom, blízka mi je až stredoveká predstava viery. Žiaľ, nemám na praktizovanie dosť morálnej sily. Modlím sa často, páči sa mi koncept osobného vzťahu s Bohom, len som pohodlný ráno vstať a ísť do kostola. Na svadbe v kostole som však trval, lebo štát, civilná inštitúcia nepredstavuje pre mňa autoritu, ktorej by som niečo sľúbil a aj to dodržal. V cirkvi je nado mnou metafyzická čižma, tú viem rešpektovať.
Redigujem
Rýchlejšie hovorím ako myslím, permanentne pociťujem nedostatok pokory. Poviem veci, ktoré intuitívne cítim, považujem spontánne nápady za hodné toho, aby som ich dal najavo, ale nepremyslím ich a potom ma to mrzí. Potom redigujem. Dialektika je súčasť mojej povahy. Ku každej téze mi automaticky napadne antitéza. Potom sa síce vrátim k pôvodnej téze, lebo tá sa potvrdí, ale najprv si ju musím spochybniť. Vzpiera sa mi predstava univerzálne platných vecí, okrem tých metafyzických.
6x9=42
Ak by som si mal vybrať nejaký epitaf, tak určite 42, univerzálnu odpoveď na otázky života, vesmíru a vôbec, ktorú vypočítal superpočítač v Stopárovom sprievodcovi galaxiou Douglasa Adamsa. Potom vymysleli ešte väčší superpočítač, aby vypočítal, ako tá otázka vlastne znie, a vyšlo mu 6x9. Univerzálna odpoveď a univerzálna otázka sa vylučujú. Vlastne sme mohli celý tento rozhovor odbaviť otázkou 6x9 a ja odpoveďami 42, 42, 42...
Témy a veci, ktorými sa zaoberám profesijne, ma napĺňajú aj osobnostne. Figúrky sú postavy, ktoré sa vymanili z fikcie a prenikli do reálneho sveta. Stierajú rozdiel medzi akože a naozaj. Nehrám sa s nimi, dívam sa, kochám sa detailmi, rozvíjam ich príbeh, sú to kúsky mňa. Som zberateľ hedonista, rád si doprajem, odbalím ich, aj keď to stráca hodnotu ako investícia. Viem si predstaviť, že by ma s nimi aj pochovali a niekto by hrobku po 500 rokoch vykopal a našiel tam Buffy a Hellboya, Simpsonovcov.
Trpím s dobrým pocitom
Som vyučený strojný zámočník, keby som mal dielňu, vyrobím všeličo, som pomerne zručný. Teraz sme robili do obývačky regál na celú stenu, drevo som si dal pripraviť, ale sám som to vymeral, navrhol, moril, montoval. Som neurotik, stále musím niečo mať v rukách, pri fyzickej aktivite moje telo trpí, ale mám z nej rovnako dobrý pocit ako keď píšem. Po vysokej škole som sa hlásil do Plastiky za zvárača, ale nezobrali ma, lebo som bol prekvalifikovaný.
Nemám neresti
Všetko sú to moje kvality, výsady. Som trochu narcis, mám sa rád, veľa o sebe premýšľam, som si sám sebe témou, čo nie je vždy najšťastnejšie. Keď fajčím cigaretu, napadá mi, čo by robili bezo mňa, bez nás fajčiarov, pestovatelia tabaku? Viem si všetko zdôvodniť. Nie som ani gambler, hrám normálne videohry. Hra je tvorba, forma uskutočnenia, realizujem si tam sny, ktoré nemôžem, a ani ma to neláka, naplniť v realite.
Parádim sa
Vždy som chcel tetovanie, na ruke mám vytetovaného Homera Simpsona, to je darček od manželky k 35. narodeninám. Či to nie je smiešne pre muža v tomto veku? Ak je niečo smiešne, tak samotný pojem muža, čo do neho vkladáme bez ohľadu na to, čo sa deje. Nosím prívesky, náušnice aj prstene, som parádnik. Keď mi kamarátka povedala, že som gay, polichotilo mi to, lebo ocenila môj vkus. Inak som vo svojej podstate homofób.
Verím
Rád by som bol bigotným katolíkom, blízka mi je až stredoveká predstava viery. Žiaľ, nemám na praktizovanie dosť morálnej sily. Modlím sa často, páči sa mi koncept osobného vzťahu s Bohom, len som pohodlný ráno vstať a ísť do kostola. Na svadbe v kostole som však trval, lebo štát, civilná inštitúcia nepredstavuje pre mňa autoritu, ktorej by som niečo sľúbil a aj to dodržal. V cirkvi je nado mnou metafyzická čižma, tú viem rešpektovať.
Redigujem
Rýchlejšie hovorím ako myslím, permanentne pociťujem nedostatok pokory. Poviem veci, ktoré intuitívne cítim, považujem spontánne nápady za hodné toho, aby som ich dal najavo, ale nepremyslím ich a potom ma to mrzí. Potom redigujem. Dialektika je súčasť mojej povahy. Ku každej téze mi automaticky napadne antitéza. Potom sa síce vrátim k pôvodnej téze, lebo tá sa potvrdí, ale najprv si ju musím spochybniť. Vzpiera sa mi predstava univerzálne platných vecí, okrem tých metafyzických.
6x9=42
Ak by som si mal vybrať nejaký epitaf, tak určite 42, univerzálnu odpoveď na otázky života, vesmíru a vôbec, ktorú vypočítal superpočítač v Stopárovom sprievodcovi galaxiou Douglasa Adamsa. Potom vymysleli ešte väčší superpočítač, aby vypočítal, ako tá otázka vlastne znie, a vyšlo mu 6x9. Univerzálna odpoveď a univerzálna otázka sa vylučujú. Vlastne sme mohli celý tento rozhovor odbaviť otázkou 6x9 a ja odpoveďami 42, 42, 42...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.