Nuž, tešiť sa teší – zatiaľ. Nezvratným svedectvom, ako je to naozaj, je návrh rozpočtu na rok 2014. Komu ani ten neotvorí oči, neprebudí ho už nič. Nejde ani tak o to, že z pôvodne plánovaného deficitu 2,4 percenta HDP sa cez priebežných 2,6 percenta Kažimír dopracoval až k 2,9 percenta. Hoci sám najlepšie vie, že to výrazne komplikuje udržanie dlhu pod hranicou 60 percent HDP. Nie, červené vidí nazeleno a s Ficom naskočil na zaklínadlo o raste, a teda miernejšie „konsolidačné úsilie“ a viac rastu.
Nejde dokonca ani o to, že aj do zmäkčeného cieľa 2,9 percenta chýba Kažimírovi ešte 700 miliónov eur. Keby mal predstavu, odkiaľ ich vezme, a k tomu pripravené zákony (tak ako pred rokom), tak sme síce v neradostnej, ale štandardnej situácii. To najhoršie však je, že minister Kažimír a jeho kolektív nemajú ani potuchy, odkiaľ tie stovky miliónov eur vezmú.
Nápady – ak by aj nejaké mali (napríklad adresnosť dávok) – nestačia. Politicky totiž visia na náladách premiéra, ktorého poučenie z roka 2009 veruže ani neofúklo. Ťažko povedať, či preto, že je už mysľou v Prezidentskom paláci, alebo mu uniká rozmer problému. Každý, kto chce vidieť, vidieť musí: Fico sa opäť spolieha na jedinú kartu – že rozpočet sám od seba „vyrastie” z nadmerného deficitu. Čítaj, že HDP bude vyššie, než predpokladá ministrov rozpočet.
O tom, že žiadnej lepšej idey niet, najlepšie svedčia fiktívne „zdroje”, ktorými Kažimír odďaľuje hodinu pravdy a vytiera zraky Bruselu, Standard & Poor´ i domácej analýze: Úspory na výdavkoch štátu a zníženie daňových únikov sú totiž čisto virtuálne zdroje. O reforme ESO už rok platí to isté: stále nevidieť, odkiaľ a ako získa Kaliňák úspory v ráde stoviek miliónov. A pokiaľ ide o daňové úniky, ktosi kdesi objavil Kažimírovu kritiku Radičovej vlády, že „iba blázon” by zakalkuloval lepší výber daní, ako reálny príjem rozpočtu. Presne tak, aj Kažimír môže mať raz pravdu.
Keďže na trhoch je pokoj, je možné, že Ficovi a Kažimírovi sa ešte raz nekrytý nárast výdavkov prepečie. Naposledy, viac už nie. Ale pravdepodobnejšie je, že v panike v decembri budú plátať rozpočet ďalšou skupinou tzv. neortodoxných príjmov. Tak či onak, pokiaľ nepríde silný a trvalejší rast nad 4 percentá HDP, tak štátny dlh prerazí strop 60 percent HDP čo nevidieť. A to neznamená nič iné, než to, že na špičke poradia krajín s najrýchlejšie rastúcim verejným dlhom zostane Slovensko ešte veľa rokov. Jeden by povedal, že dovtedy, kým bude premiérom Robert Fico.
Nejde dokonca ani o to, že aj do zmäkčeného cieľa 2,9 percenta chýba Kažimírovi ešte 700 miliónov eur. Keby mal predstavu, odkiaľ ich vezme, a k tomu pripravené zákony (tak ako pred rokom), tak sme síce v neradostnej, ale štandardnej situácii. To najhoršie však je, že minister Kažimír a jeho kolektív nemajú ani potuchy, odkiaľ tie stovky miliónov eur vezmú.
Nápady – ak by aj nejaké mali (napríklad adresnosť dávok) – nestačia. Politicky totiž visia na náladách premiéra, ktorého poučenie z roka 2009 veruže ani neofúklo. Ťažko povedať, či preto, že je už mysľou v Prezidentskom paláci, alebo mu uniká rozmer problému. Každý, kto chce vidieť, vidieť musí: Fico sa opäť spolieha na jedinú kartu – že rozpočet sám od seba „vyrastie” z nadmerného deficitu. Čítaj, že HDP bude vyššie, než predpokladá ministrov rozpočet.
O tom, že žiadnej lepšej idey niet, najlepšie svedčia fiktívne „zdroje”, ktorými Kažimír odďaľuje hodinu pravdy a vytiera zraky Bruselu, Standard & Poor´ i domácej analýze: Úspory na výdavkoch štátu a zníženie daňových únikov sú totiž čisto virtuálne zdroje. O reforme ESO už rok platí to isté: stále nevidieť, odkiaľ a ako získa Kaliňák úspory v ráde stoviek miliónov. A pokiaľ ide o daňové úniky, ktosi kdesi objavil Kažimírovu kritiku Radičovej vlády, že „iba blázon” by zakalkuloval lepší výber daní, ako reálny príjem rozpočtu. Presne tak, aj Kažimír môže mať raz pravdu.
Keďže na trhoch je pokoj, je možné, že Ficovi a Kažimírovi sa ešte raz nekrytý nárast výdavkov prepečie. Naposledy, viac už nie. Ale pravdepodobnejšie je, že v panike v decembri budú plátať rozpočet ďalšou skupinou tzv. neortodoxných príjmov. Tak či onak, pokiaľ nepríde silný a trvalejší rast nad 4 percentá HDP, tak štátny dlh prerazí strop 60 percent HDP čo nevidieť. A to neznamená nič iné, než to, že na špičke poradia krajín s najrýchlejšie rastúcim verejným dlhom zostane Slovensko ešte veľa rokov. Jeden by povedal, že dovtedy, kým bude premiérom Robert Fico.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.