.do funkcie šéfky Centra medzinárodnoprávnej ochrany detí ste nastúpili takto pred rokom, keď sa riešil prípad odobratých detí rodine Boórovcov v Británii. Funguje už systém tak, že by sa podobné prípady nemali opakovať?
Nikdy nehovor nikdy, teda nehovorím, že sa takýto prípad stať nemôže. Možno sa aj my dostaneme do situácie, že sa niečo také stane nám.
.ale je tu precedens, že treba konať.
V našom Centre je jedna podstatná zmena: každý jeden prípad sa okamžite začne riešiť. Teda každý spis si skutočne niekto prečíta, odpovie svojmu partnerského orgánu a ak je nejaký problém, ihneď ho hlási. V tom prípade začínam vec riešiť ja. Ale najprv musím tú informáciu dostať od tímu, ktorý tu pracuje. A moje lehoty nie sú trojmesačné, ako tu bolo predtým.
.aké sú vaše lehoty?
Ihneď. A v prípade, že niekto z mojich spolupracovníkov nevie tieto lehoty reflektovať, vyvodzujem z toho jasné dôsledky.
.v novembri 2012 zverejnila ombudsmanka Jana Dubovcová výsledky šetrenia vo vašom Centre. Zazneli tvrdé slová o mechanickom posielaní správ, o rutinnej činnosti a jej návrh znel: „Výmena podstatnej časti zamestnancov je nevyhnutnosťou.“ Ako ste sa s jej odporučením vyrovnali?
Viac ako polovica zamestnancov je nových. Ja som cítila, že niektorí ľudia tu nevedeli naskočiť na nový štýl práce.
.odkiaľ prišli noví ľudia?
Väčšina z nich bola predtým v praxi, podarilo sa mi získať ľudí z advokátskych kancelárií, odborníkov, ktorí pracovali v tejto branži a vedia riešiť veci nielen od stola.
.z advokácie ste prišli aj vy. Mnohí ľudia, ktorí prídu do štátneho sektora zo súkromnej sféry, zažijú šok. Aj vám sa to stalo?
Áno, ten šok som zažila. Ako advokátka som pracovala skoro stále, prišla som ráno do práce a neraz som odchádzala večer o jedenástej – a tu bolo jasné časové nastavenie od ôsmej do štvrtej. To bolo prvé precitnutie. Potom prišlo ďalšie, keď som potrebovala nejaké veci riešiť rýchlo... Moji spolupracovníci si museli zvyknúť na to, že je mi jedno, či tu budeme sedieť aj do desiatej večer, keď nejaké dieťa potrebuje pomoc. Nezaujíma ma, že pracovný čas sa oficiálne končí o štvrtej. Tie prvé dni sme tu museli byť často do desiatej večer, ale posunuli sme veľa vecí dopredu, najmä v právnickej oblasti – súdy vo Veľkej Británii nás začali akceptovať, prijímajú nás, vylobovali sme si dokonca účasť na súdnych pojednávaniach cez telefón.
.po prípadoch, keď boli slovenským občanom v Británii odobraté deti, vznikol dojem, že Briti majú príliš striktné sociálne predpisy, ktoré škodia deťom. V spomínanej správe ombudsmanky Dubovcovej sa však kriticky píše o tom, že naše správy o prešetrovaní rodinných, bytových a sociálnych pomerov príbuzných dieťaťa nemali ani zďaleka úroveň správ, vypracovaných v Spojenom kráľovstve. Ako to teda je?
Správy britských sociálnych úradníkov sú knihy na čítanie. Správy našich sociálnych úradníkov sú na dvoch-troch stranách. Preto veľa ráz prichádzali Briti na Slovensko, aby si sami vypracovali vlastné správy.
.oni nám nedôverovali?
Briti potrebovali mať pri preverovaní rodiny odpovede na 50 otázok, my sme im dali odpovede možno na štyri otázky. To im nestačilo. Preto si chceli sami obzrieť terén. Prišli, oslovili rodinu, susedov, lekárov, školu, všetkých ľudí, ktorí mali čo do činenia s rodinou.
.to naši sociálni pracovníci nezvyknú robiť?
Naši sociálni úradníci zmapujú len najužšie prostredie rodiny, napríklad či je zabezpečená a či je schopná sa o dieťa postarať. Správa, ktorú vypracujú naši sociálni pracovníci slovenským súdom stačí, ale tá naša správa britským súdom nestačí. Britský systém je naozaj veľmi striktný, ale je nastavený na celkom iný mechanizmus ako náš. A odobratie dieťaťa v Británii je vždy relevantné, vždy je tam vážny dôvod.
.hovoríme aj o rodine Boórovcov?
Vždy je relevantný dôvod na odobratie detí. A ten bolo vidieť aj v hrubých spisoch okolo tohto prípadu. Pri neformálnych rozhovoroch s pestúnskou rodinou aj so sociálnymi pracovníkmi som pociťovala veľký rešpekt k týmto ľuďom.
.aj pre ten hrubý spis z Británie mali slovenské súdy problém rozhodnúť o zverení detí do starostlivosti matky.
Slovenské súdy tým, že na nich prešla jurisdikcia, musia rozhodovať na základe vlastných dôkazov, ktoré požadujú vykonať. Aj v tomto prípade Briti konali na základe indícií a ich prvoradý záujem je chrániť dieťa. Briti majú systém budovaný desaťročia. Iste, niektoré veci tam nie sú dobré.
.je lepší?
Ich systém je prepracovanejší ako náš a už si svoje odžil. Máme sa od nich veľa čo učiť. Sú akčnejší. Veľmi citlivo vnímajú, keď zistia, že napríklad dieťa má modriny...
.nie je to zvláštne, že pochvalné slová o britskom sociálnom systéme hovoríte práve vy?
Ja som sa vždy na britský systém pozerala s veľkým rešpektom. U nás zastupuje dieťa na súde jeden kolízny opatrovník, tam to dieťa malo svojho právnika, boli tam rôzni psychológovia, sociálni pracovníci. Skutočne to majú prepracované. A len procesné pochybenia, ktoré s meritom veci ako takým ani nesúviseli, boli dôvodom na to, aby rozhodnutia súdu boli v prípade Boórovcov opätovne prehodnotené. A klobúk dolu, že nám Briti umožnili otvoriť ich súdny systém len pre tieto procesné chyby.
.v tejto kauze vám pomohlo, že ste nerozmýšľali ako sociálna pracovníčka ani ako štátna úradníčka, ale ako advokátka, ktorá našla procesné chyby.
Áno, lebo to bola jediná cesta, ktorú som mohla skúsiť. Ale potrebovala som povolenie od ministra. A ten mi ho dal.
.vy ste sa už predtým ako advokátka zaoberali rodinným právom a najmä únosmi detí medzi manželmi. Prečo práve táto agenda?
Možno si pamätáte na kauzu maloletého Marca Masiera, ktorý utiekol na taliansku ambasádu, aby sa mohol častejšie stretávať s otcom, a matka ho nevedela z tej ambasády dostať. Ja som vtedy zastupovala matku, bola som prvýkrát v médiách a ľudia si ma s touto kauzou stotožnili. A nejako sa to začalo na mňa lepiť.
.teraz je letná sezóna, ideálna na úteky či únosy detí. Máte viac práce ako inokedy?
Ja nemám v lete dovolenku, lebo my máme teraz sezónu. (Úsmev.)
.čo to znamená?
Najviac problémov vzniká v lete, keď sú prázdniny, vtedy často využívajú ženy šancu odísť alebo utiecť aj s dieťaťom.
.aj toto leto bolo ťažké?
Musím si poklepať, nebolo to také zlé.
.štatistiky hovoria, že najviac prípadov riešite s Českom. Ale skôr sa hovorí o problematických partneroch z arabských krajín či z južanských oblastí?
S Českom máme najviac káuz, týkajúcich sa výživného. Najviac únosov sa týka Talianov či Španielov. Ich slovenské manželky nám často zúfalé volajú, čo majú robiť. Hovorím im, že nemôžu zobrať deti a odísť na Slovensko, keď nemajú manželov súhlas alebo rozhodnutie súdu. Lebo to bude únos dieťaťa. Väčšina žien sa musí zmieriť s tým, že v tej krajine budú musieť žiť, až kým ich deti nebudú mať osemnásť rokov. Volajú nám často aj vtedy, keď už sú s deťmi na Slovensku, a nechcú sa vrátiť. A to je problém.
.začiatkom leta Natália Blahová a Lucia Nicholsonová (SaS) podali na špeciálnu prokuratúru trestné oznámenie pre podozrenie z obchodovania s deťmi. Malo sa tak diať pri medzinárodných adopciách, ktoré robilo toto Centrum ešte pred vaším nástupom. Môže to vyzerať ako agenda dvoch političiek, ktoré sa chcú zviditeľniť, ale môže to byť aj vážna vec. Ako to vidíte vy?
Je to agenda, ktorej rozumejú všetci ľudia. A podľa mňa je celkom prirodzené, že máme mať dohľad nad deťmi, ktoré odchádzajú zo Slovenska. Som rada, že súčasná vláda si ju kladie ako prioritu a agenda detí zaujíma aj slovenských politikov.
.blahová s Nicholsonovou poukázali na to, že viac ako polovica detí išla do Talianska. Bolo Taliansko nejako zvýhodňované?
Neviem sa k tomu vyjadriť. Aj Holandsko, Nemecko, Švédsko, Malta či Andora sú krajiny, ktoré sú ochotné zobrať naše deti a sú uzrozumené s tým, že to budú deti rómske a sú im radi.
.nie je teda žiadny rozdiel v záujme o rómske deti napríklad medzi Holandskom a Talianskom?
Nie. Dokonca aj v severských krajinách sú naše rómske deti a majú ich tam radi.
.je pravda, že jednotlivé krajiny mali „kvóty“ na deti a Taliansko malo tú kvótu najvyššiu?
Boli zmluvy, v ktorých tie kvóty pre jednotlivé krajiny boli.
.nie je žiadny dôvod preferovať Taliansko?
Nie. Pre mňa je podstatné, aby som nastavila rovnaký meter pre všetkých. Bude jedna všeobecná zmluva pre všetky krajiny a rovnaké podmienky, žiadna krajina nebude preferovaná. Záujem prejavujú aj Nemci, Rakúšania, Španieli... Dáme možnosť všetkým krajinám. Deti pošleme tam, kde sme si istí, že budú v poriadku.
.je to tak, že o deťoch, ktoré išli na adopciu do Talianska, chýbali takzvané postadopčné správy? Takže sa nevedelo, čo s deťmi je?
Po tom, čo som si otvorila spisy a nepozerala som si fotky, ale čítala som si ich ako právnik, zistila som, že tie spisy vykazujú veľa nedostatkov, v niektorých napríklad neboli právoplatné rozsudky o osvojení. To ma zarazilo. Boli tam len fotokópie. Nenašla som tam ani tie postadopčné správy, ktoré sa talianska strana zaviazala posielať. To ma vyrušilo. Pýtala som sa, kde tie detí sú a ako sa im darí. Taliani nám vyšli v ústrety a postadopčné správy nanovo vypracovali ich sociálne úrady. Takže tohto roku sme získali informácie o všetkých deťoch a tie informácie sú čerstvé.
.a čo tie správy hovoria?
Všetky správy vykazovali, že sú deti v poriadku, že sa etablovali v rodinách a tam, kde boli problémy, rodiny ich riešili s psychológom. Tie správy vykazovali známky toho, že deti sa dobre adaptovali.
.boli pre vás tie správy dôveryhodné?
Áno, nemám dôvod im neveriť. To, čo sme požadovali, v tých správach je.
.takže deti neskončili ako sexuálni otroci ani ako darcovia orgánov?
Na základe správ, ktoré sme dostali, sú tie deti stopercentne v poriadku.
.v čom bol teda problém?
My sme mali byť striktnejší a pýtať si od nich správy a keď ich agentúra nedodala, hneď sme ich mali urgovať. Keby ich nedodali, mali sme vyvodiť konzekvencie.
.išlo o agentúru A.R.A.I. z Piemontu. Bolo medializované, že táto agentúra tu robila aj vzdelávacie projekty. Bolo preto voči nej postupované ústretovejšie?
Neviem o žiadnych projektoch, tu v archíve Centra som žiadne nenašla. Ja som so zástupcami tejto agentúry sedela raz za účasti ambasády a pre mňa boli dôležité výstupy o deťoch. Nič viac ma v tomto kontexte nezaujímalo. Niektoré veci som sa aj ja dozvedela len z médií.
.teda že táto agentúra tu financovala vzdelávacie projekty v spolupráci so Slovenským strediskom pre ľudské práva či ZMOS. Keď ste o tomto nič nevedeli, ako ste si vysvetlili, že kvóty pre Talianov boli nadštandardné?
(Úsmev.) Nekomentujem to. Adopcie za môjho vedenia boli pozastavené, a teraz prehodnocujeme aj adopcie, ktoré boli rozbehnuté. Ide o tri prípady. Dve deti majú ísť do Holandska a jedno do Talianska.
.koľko detí je pripravených na adopciu do zahraničia?
Momentálne máme pripravených 29 detí.
.ako to teraz funguje?
Psychológovia z detských domovov opíšu dieťa a aj to, aký rodič by sa k nemu hodil. Posúdi sa, ktorý pár zo všetkých týchto šiestich krajín by bol pre dieťa najvhodnejší. Vyberú sa potom tri-štyri páry a komisia rozhodne, ktorý pár to bude.
.kto sedí v tej komisii?
Bude tam päť ľudí: psychológ, znalec z odboru detskej psychológie, zástupca neziskovky, psychológ z ústredia práca a predsedom komisie bude moja zástupkyňa.
.videl niekto to dieťa?
Psychológ detského domova, odkiaľ dieťa pochádza. A všetci členovia predprípravného tímu, ako aj komisie. Dieťa bude nejaký čas nahrávané na DVD a celú nahrávku si budú môcť pozrieť všetci, ktorí budú rozhodovať.
.v minulosti bolo možné, že v špecifických prípadoch rozhodovala sama riaditeľka. To bude ešte možné?
Nie, ja si na niečo také netrúfnem, ale mám právo nepodpísať rozhodnutie komisie. V prípade, že komisia opätovne štyrmi hlasmi z piatich schváli túto adopciu, nebudem mať právo zrušiť ju. Vylúčili sme pojem dieťa so špecifickými potrebami, nám sem prichádzajú len deti, ktoré majú nejaké problémy. Novinkou je, že súdu, ktorý bude rozhodovať, zašleme aj zápisnicu komisie a pripomienky jej členov.
.aké sú deti, ktoré posielame von?
Asi 90 percent detí je rómskych. Sú to staršie deti, niektoré majú tri, štyri roky, aj šesťročné deti. Nie sú to bábätká.
.kedy budeme krajinou, ktorá neposiela deti von na adopcie, ale všetky deti nájdu náhradné rodiny na Slovensku?
Európa vymiera, nemá deti a my sme – spolu s Českom a možno ešte Maďarskom – krajinou, ktorá posiela deti von. Ale mojím zámerom je, aby sa otvorila aj druhá cesta – prijímať deti z rozvojových krajín u nás. Je veľa párov, ktoré nám píšu, že si chcú adoptovať takéto dieťa a je na nás, aby sme tieto krajiny zazmluvnili. Otázka je, ako ich slovenská spoločnosť prijme.
.zatiaľ nevieme do slovenských rodín umiestniť ani všetky rómske deti.
Áno, nevieme to. A to máme veľmi veľa mladých párov, ktoré čakajú na dieťa. Chcú však krásne biele novorodeniatko. Deti, ktoré prišli k nám, už prešli kolečkom národnej adopcie a sú tu neumiestniteľné.
.máte 35 rokov, na vedúcu funkciu v štátnom úrade ste stále pomerne mladá. Ako ste sa dostali do tejto funkcie?
Neviem. (Úsmev.) Mala som už aj predtým ponuky, či by som nechcela riešiť tieto veci, keďže som sa ako advokátka prioritne zaoberala medzinárodnými únosmi. A vždy som kritizovala toto Centrum a hovorila som, že sa mnohé veci dajú riešiť. Bolo to tu zabetónované. Keď prišla ponuka, veľmi som zvažovala, bola som v advokácii, mala som svoju neziskovku, znamenalo to nechať všetko tak.
.centrum patrí pod ministerstvo práce. Teda vaším šéfom je minister za Smer. Riešili ste, že aj vy budete spájaná s touto politickou garnitúrou?
Bola som si vedomá toho, že budem podriadená ministrovi, ktorý je politickým nominantom. Ale povedala som si, že ja som tu taký nepodstatný úradníček a nikdy nebudem dôležitý hráč.
.poznali ste sa aj predtým s ministrom Richterom?
Nie.
.kto vás odporučil?
Ľudia zo Smeru.
.vy ste sa ukázali ako človek, schopný riešiť vážne problémy, a to aj v zahraničí. Viete si predstaviť politickú kariéru?
Nie. Chcem zostať odborníčkou.
.vaša práca značne vylepšila imidž ministerstva práce. Máte k Smeru blízko?
Vážim si ponuku Smeru a ďakujem za nomináciu na túto funkciu a zároveň za dôveru. Ak by mi ju Smer neponúkol, nebola by som tu. (Úsmev.)
.ste skôr napravo či naľavo?
Politicky nie som vyhranená, pre mňa je podstatné, aby veci fungovali, aby sa robili s nejakým efektom, aby boli výsledky a aby sa ľudom pomohlo.
Andrea Cisárová/
Narodila sa v roku 1978 v Trnave. Základnú školu absolvovala v Suchej nad Parnou a Gymnázium Angely Merici v Trnave. Od roku 1997 začala študovať v Bratislave na Právnickej fakulte UK. Po jej skončení pracovala ako advokátska koncipientka a neskôr si otvorila vlastnú advokátsku kanceláriu so zameraním na rodinné a obchodné právo. V súčasnosti pracuje v Centre pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.
Nikdy nehovor nikdy, teda nehovorím, že sa takýto prípad stať nemôže. Možno sa aj my dostaneme do situácie, že sa niečo také stane nám.
.ale je tu precedens, že treba konať.
V našom Centre je jedna podstatná zmena: každý jeden prípad sa okamžite začne riešiť. Teda každý spis si skutočne niekto prečíta, odpovie svojmu partnerského orgánu a ak je nejaký problém, ihneď ho hlási. V tom prípade začínam vec riešiť ja. Ale najprv musím tú informáciu dostať od tímu, ktorý tu pracuje. A moje lehoty nie sú trojmesačné, ako tu bolo predtým.
.aké sú vaše lehoty?
Ihneď. A v prípade, že niekto z mojich spolupracovníkov nevie tieto lehoty reflektovať, vyvodzujem z toho jasné dôsledky.
.v novembri 2012 zverejnila ombudsmanka Jana Dubovcová výsledky šetrenia vo vašom Centre. Zazneli tvrdé slová o mechanickom posielaní správ, o rutinnej činnosti a jej návrh znel: „Výmena podstatnej časti zamestnancov je nevyhnutnosťou.“ Ako ste sa s jej odporučením vyrovnali?
Viac ako polovica zamestnancov je nových. Ja som cítila, že niektorí ľudia tu nevedeli naskočiť na nový štýl práce.
.odkiaľ prišli noví ľudia?
Väčšina z nich bola predtým v praxi, podarilo sa mi získať ľudí z advokátskych kancelárií, odborníkov, ktorí pracovali v tejto branži a vedia riešiť veci nielen od stola.
.z advokácie ste prišli aj vy. Mnohí ľudia, ktorí prídu do štátneho sektora zo súkromnej sféry, zažijú šok. Aj vám sa to stalo?
Áno, ten šok som zažila. Ako advokátka som pracovala skoro stále, prišla som ráno do práce a neraz som odchádzala večer o jedenástej – a tu bolo jasné časové nastavenie od ôsmej do štvrtej. To bolo prvé precitnutie. Potom prišlo ďalšie, keď som potrebovala nejaké veci riešiť rýchlo... Moji spolupracovníci si museli zvyknúť na to, že je mi jedno, či tu budeme sedieť aj do desiatej večer, keď nejaké dieťa potrebuje pomoc. Nezaujíma ma, že pracovný čas sa oficiálne končí o štvrtej. Tie prvé dni sme tu museli byť často do desiatej večer, ale posunuli sme veľa vecí dopredu, najmä v právnickej oblasti – súdy vo Veľkej Británii nás začali akceptovať, prijímajú nás, vylobovali sme si dokonca účasť na súdnych pojednávaniach cez telefón.
.po prípadoch, keď boli slovenským občanom v Británii odobraté deti, vznikol dojem, že Briti majú príliš striktné sociálne predpisy, ktoré škodia deťom. V spomínanej správe ombudsmanky Dubovcovej sa však kriticky píše o tom, že naše správy o prešetrovaní rodinných, bytových a sociálnych pomerov príbuzných dieťaťa nemali ani zďaleka úroveň správ, vypracovaných v Spojenom kráľovstve. Ako to teda je?
Správy britských sociálnych úradníkov sú knihy na čítanie. Správy našich sociálnych úradníkov sú na dvoch-troch stranách. Preto veľa ráz prichádzali Briti na Slovensko, aby si sami vypracovali vlastné správy.
.oni nám nedôverovali?
Briti potrebovali mať pri preverovaní rodiny odpovede na 50 otázok, my sme im dali odpovede možno na štyri otázky. To im nestačilo. Preto si chceli sami obzrieť terén. Prišli, oslovili rodinu, susedov, lekárov, školu, všetkých ľudí, ktorí mali čo do činenia s rodinou.
.to naši sociálni pracovníci nezvyknú robiť?
Naši sociálni úradníci zmapujú len najužšie prostredie rodiny, napríklad či je zabezpečená a či je schopná sa o dieťa postarať. Správa, ktorú vypracujú naši sociálni pracovníci slovenským súdom stačí, ale tá naša správa britským súdom nestačí. Britský systém je naozaj veľmi striktný, ale je nastavený na celkom iný mechanizmus ako náš. A odobratie dieťaťa v Británii je vždy relevantné, vždy je tam vážny dôvod.
.hovoríme aj o rodine Boórovcov?
Vždy je relevantný dôvod na odobratie detí. A ten bolo vidieť aj v hrubých spisoch okolo tohto prípadu. Pri neformálnych rozhovoroch s pestúnskou rodinou aj so sociálnymi pracovníkmi som pociťovala veľký rešpekt k týmto ľuďom.
.aj pre ten hrubý spis z Británie mali slovenské súdy problém rozhodnúť o zverení detí do starostlivosti matky.
Slovenské súdy tým, že na nich prešla jurisdikcia, musia rozhodovať na základe vlastných dôkazov, ktoré požadujú vykonať. Aj v tomto prípade Briti konali na základe indícií a ich prvoradý záujem je chrániť dieťa. Briti majú systém budovaný desaťročia. Iste, niektoré veci tam nie sú dobré.
.je lepší?
Ich systém je prepracovanejší ako náš a už si svoje odžil. Máme sa od nich veľa čo učiť. Sú akčnejší. Veľmi citlivo vnímajú, keď zistia, že napríklad dieťa má modriny...
.nie je to zvláštne, že pochvalné slová o britskom sociálnom systéme hovoríte práve vy?
Ja som sa vždy na britský systém pozerala s veľkým rešpektom. U nás zastupuje dieťa na súde jeden kolízny opatrovník, tam to dieťa malo svojho právnika, boli tam rôzni psychológovia, sociálni pracovníci. Skutočne to majú prepracované. A len procesné pochybenia, ktoré s meritom veci ako takým ani nesúviseli, boli dôvodom na to, aby rozhodnutia súdu boli v prípade Boórovcov opätovne prehodnotené. A klobúk dolu, že nám Briti umožnili otvoriť ich súdny systém len pre tieto procesné chyby.
.v tejto kauze vám pomohlo, že ste nerozmýšľali ako sociálna pracovníčka ani ako štátna úradníčka, ale ako advokátka, ktorá našla procesné chyby.
Áno, lebo to bola jediná cesta, ktorú som mohla skúsiť. Ale potrebovala som povolenie od ministra. A ten mi ho dal.
.vy ste sa už predtým ako advokátka zaoberali rodinným právom a najmä únosmi detí medzi manželmi. Prečo práve táto agenda?
Možno si pamätáte na kauzu maloletého Marca Masiera, ktorý utiekol na taliansku ambasádu, aby sa mohol častejšie stretávať s otcom, a matka ho nevedela z tej ambasády dostať. Ja som vtedy zastupovala matku, bola som prvýkrát v médiách a ľudia si ma s touto kauzou stotožnili. A nejako sa to začalo na mňa lepiť.
.teraz je letná sezóna, ideálna na úteky či únosy detí. Máte viac práce ako inokedy?
Ja nemám v lete dovolenku, lebo my máme teraz sezónu. (Úsmev.)
.čo to znamená?
Najviac problémov vzniká v lete, keď sú prázdniny, vtedy často využívajú ženy šancu odísť alebo utiecť aj s dieťaťom.
.aj toto leto bolo ťažké?
Musím si poklepať, nebolo to také zlé.
.štatistiky hovoria, že najviac prípadov riešite s Českom. Ale skôr sa hovorí o problematických partneroch z arabských krajín či z južanských oblastí?
S Českom máme najviac káuz, týkajúcich sa výživného. Najviac únosov sa týka Talianov či Španielov. Ich slovenské manželky nám často zúfalé volajú, čo majú robiť. Hovorím im, že nemôžu zobrať deti a odísť na Slovensko, keď nemajú manželov súhlas alebo rozhodnutie súdu. Lebo to bude únos dieťaťa. Väčšina žien sa musí zmieriť s tým, že v tej krajine budú musieť žiť, až kým ich deti nebudú mať osemnásť rokov. Volajú nám často aj vtedy, keď už sú s deťmi na Slovensku, a nechcú sa vrátiť. A to je problém.
.začiatkom leta Natália Blahová a Lucia Nicholsonová (SaS) podali na špeciálnu prokuratúru trestné oznámenie pre podozrenie z obchodovania s deťmi. Malo sa tak diať pri medzinárodných adopciách, ktoré robilo toto Centrum ešte pred vaším nástupom. Môže to vyzerať ako agenda dvoch političiek, ktoré sa chcú zviditeľniť, ale môže to byť aj vážna vec. Ako to vidíte vy?
Je to agenda, ktorej rozumejú všetci ľudia. A podľa mňa je celkom prirodzené, že máme mať dohľad nad deťmi, ktoré odchádzajú zo Slovenska. Som rada, že súčasná vláda si ju kladie ako prioritu a agenda detí zaujíma aj slovenských politikov.
.blahová s Nicholsonovou poukázali na to, že viac ako polovica detí išla do Talianska. Bolo Taliansko nejako zvýhodňované?
Neviem sa k tomu vyjadriť. Aj Holandsko, Nemecko, Švédsko, Malta či Andora sú krajiny, ktoré sú ochotné zobrať naše deti a sú uzrozumené s tým, že to budú deti rómske a sú im radi.
.nie je teda žiadny rozdiel v záujme o rómske deti napríklad medzi Holandskom a Talianskom?
Nie. Dokonca aj v severských krajinách sú naše rómske deti a majú ich tam radi.
.je pravda, že jednotlivé krajiny mali „kvóty“ na deti a Taliansko malo tú kvótu najvyššiu?
Boli zmluvy, v ktorých tie kvóty pre jednotlivé krajiny boli.
.nie je žiadny dôvod preferovať Taliansko?
Nie. Pre mňa je podstatné, aby som nastavila rovnaký meter pre všetkých. Bude jedna všeobecná zmluva pre všetky krajiny a rovnaké podmienky, žiadna krajina nebude preferovaná. Záujem prejavujú aj Nemci, Rakúšania, Španieli... Dáme možnosť všetkým krajinám. Deti pošleme tam, kde sme si istí, že budú v poriadku.
.je to tak, že o deťoch, ktoré išli na adopciu do Talianska, chýbali takzvané postadopčné správy? Takže sa nevedelo, čo s deťmi je?
Po tom, čo som si otvorila spisy a nepozerala som si fotky, ale čítala som si ich ako právnik, zistila som, že tie spisy vykazujú veľa nedostatkov, v niektorých napríklad neboli právoplatné rozsudky o osvojení. To ma zarazilo. Boli tam len fotokópie. Nenašla som tam ani tie postadopčné správy, ktoré sa talianska strana zaviazala posielať. To ma vyrušilo. Pýtala som sa, kde tie detí sú a ako sa im darí. Taliani nám vyšli v ústrety a postadopčné správy nanovo vypracovali ich sociálne úrady. Takže tohto roku sme získali informácie o všetkých deťoch a tie informácie sú čerstvé.
.a čo tie správy hovoria?
Všetky správy vykazovali, že sú deti v poriadku, že sa etablovali v rodinách a tam, kde boli problémy, rodiny ich riešili s psychológom. Tie správy vykazovali známky toho, že deti sa dobre adaptovali.
.boli pre vás tie správy dôveryhodné?
Áno, nemám dôvod im neveriť. To, čo sme požadovali, v tých správach je.
.takže deti neskončili ako sexuálni otroci ani ako darcovia orgánov?
Na základe správ, ktoré sme dostali, sú tie deti stopercentne v poriadku.
.v čom bol teda problém?
My sme mali byť striktnejší a pýtať si od nich správy a keď ich agentúra nedodala, hneď sme ich mali urgovať. Keby ich nedodali, mali sme vyvodiť konzekvencie.
.išlo o agentúru A.R.A.I. z Piemontu. Bolo medializované, že táto agentúra tu robila aj vzdelávacie projekty. Bolo preto voči nej postupované ústretovejšie?
Neviem o žiadnych projektoch, tu v archíve Centra som žiadne nenašla. Ja som so zástupcami tejto agentúry sedela raz za účasti ambasády a pre mňa boli dôležité výstupy o deťoch. Nič viac ma v tomto kontexte nezaujímalo. Niektoré veci som sa aj ja dozvedela len z médií.
.teda že táto agentúra tu financovala vzdelávacie projekty v spolupráci so Slovenským strediskom pre ľudské práva či ZMOS. Keď ste o tomto nič nevedeli, ako ste si vysvetlili, že kvóty pre Talianov boli nadštandardné?
(Úsmev.) Nekomentujem to. Adopcie za môjho vedenia boli pozastavené, a teraz prehodnocujeme aj adopcie, ktoré boli rozbehnuté. Ide o tri prípady. Dve deti majú ísť do Holandska a jedno do Talianska.
.koľko detí je pripravených na adopciu do zahraničia?
Momentálne máme pripravených 29 detí.
.ako to teraz funguje?
Psychológovia z detských domovov opíšu dieťa a aj to, aký rodič by sa k nemu hodil. Posúdi sa, ktorý pár zo všetkých týchto šiestich krajín by bol pre dieťa najvhodnejší. Vyberú sa potom tri-štyri páry a komisia rozhodne, ktorý pár to bude.
.kto sedí v tej komisii?
Bude tam päť ľudí: psychológ, znalec z odboru detskej psychológie, zástupca neziskovky, psychológ z ústredia práca a predsedom komisie bude moja zástupkyňa.
.videl niekto to dieťa?
Psychológ detského domova, odkiaľ dieťa pochádza. A všetci členovia predprípravného tímu, ako aj komisie. Dieťa bude nejaký čas nahrávané na DVD a celú nahrávku si budú môcť pozrieť všetci, ktorí budú rozhodovať.
.v minulosti bolo možné, že v špecifických prípadoch rozhodovala sama riaditeľka. To bude ešte možné?
Nie, ja si na niečo také netrúfnem, ale mám právo nepodpísať rozhodnutie komisie. V prípade, že komisia opätovne štyrmi hlasmi z piatich schváli túto adopciu, nebudem mať právo zrušiť ju. Vylúčili sme pojem dieťa so špecifickými potrebami, nám sem prichádzajú len deti, ktoré majú nejaké problémy. Novinkou je, že súdu, ktorý bude rozhodovať, zašleme aj zápisnicu komisie a pripomienky jej členov.
.aké sú deti, ktoré posielame von?
Asi 90 percent detí je rómskych. Sú to staršie deti, niektoré majú tri, štyri roky, aj šesťročné deti. Nie sú to bábätká.
.kedy budeme krajinou, ktorá neposiela deti von na adopcie, ale všetky deti nájdu náhradné rodiny na Slovensku?
Európa vymiera, nemá deti a my sme – spolu s Českom a možno ešte Maďarskom – krajinou, ktorá posiela deti von. Ale mojím zámerom je, aby sa otvorila aj druhá cesta – prijímať deti z rozvojových krajín u nás. Je veľa párov, ktoré nám píšu, že si chcú adoptovať takéto dieťa a je na nás, aby sme tieto krajiny zazmluvnili. Otázka je, ako ich slovenská spoločnosť prijme.
.zatiaľ nevieme do slovenských rodín umiestniť ani všetky rómske deti.
Áno, nevieme to. A to máme veľmi veľa mladých párov, ktoré čakajú na dieťa. Chcú však krásne biele novorodeniatko. Deti, ktoré prišli k nám, už prešli kolečkom národnej adopcie a sú tu neumiestniteľné.
.máte 35 rokov, na vedúcu funkciu v štátnom úrade ste stále pomerne mladá. Ako ste sa dostali do tejto funkcie?
Neviem. (Úsmev.) Mala som už aj predtým ponuky, či by som nechcela riešiť tieto veci, keďže som sa ako advokátka prioritne zaoberala medzinárodnými únosmi. A vždy som kritizovala toto Centrum a hovorila som, že sa mnohé veci dajú riešiť. Bolo to tu zabetónované. Keď prišla ponuka, veľmi som zvažovala, bola som v advokácii, mala som svoju neziskovku, znamenalo to nechať všetko tak.
.centrum patrí pod ministerstvo práce. Teda vaším šéfom je minister za Smer. Riešili ste, že aj vy budete spájaná s touto politickou garnitúrou?
Bola som si vedomá toho, že budem podriadená ministrovi, ktorý je politickým nominantom. Ale povedala som si, že ja som tu taký nepodstatný úradníček a nikdy nebudem dôležitý hráč.
.poznali ste sa aj predtým s ministrom Richterom?
Nie.
.kto vás odporučil?
Ľudia zo Smeru.
.vy ste sa ukázali ako človek, schopný riešiť vážne problémy, a to aj v zahraničí. Viete si predstaviť politickú kariéru?
Nie. Chcem zostať odborníčkou.
.vaša práca značne vylepšila imidž ministerstva práce. Máte k Smeru blízko?
Vážim si ponuku Smeru a ďakujem za nomináciu na túto funkciu a zároveň za dôveru. Ak by mi ju Smer neponúkol, nebola by som tu. (Úsmev.)
.ste skôr napravo či naľavo?
Politicky nie som vyhranená, pre mňa je podstatné, aby veci fungovali, aby sa robili s nejakým efektom, aby boli výsledky a aby sa ľudom pomohlo.
Andrea Cisárová/
Narodila sa v roku 1978 v Trnave. Základnú školu absolvovala v Suchej nad Parnou a Gymnázium Angely Merici v Trnave. Od roku 1997 začala študovať v Bratislave na Právnickej fakulte UK. Po jej skončení pracovala ako advokátska koncipientka a neskôr si otvorila vlastnú advokátsku kanceláriu so zameraním na rodinné a obchodné právo. V súčasnosti pracuje v Centre pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.