Keby sme jeho meno chceli polatinčiť, nazvali by sme koptského patriarchu Tawadrosa Teodorom II. Narodil sa v novembri 1952, má teda 60 rokov a v úrade pápeža svojej cirkvi je len necelých desať mesiacov. Napriek tomu zažil niečo, na čo sa nedá pripraviť.
Keď bol Tawadros po smrti staručkého Šenudu III. zvolený za 118. nástupcu svätého Marka, o ktorom sú kopti presvedčení, že založil ich cirkev, všetko malo byť inak. Médiá a prvé komentáre voľbu nového pápeža vítali. Niektorí veriaci z Alexandrie, ktorých citovali západné médiá, zdôrazňovali, že koptská cirkev potrebuje zmenu, najmä vo vzťahu k politike. Šenuda III. bol podľa nich príliš promubarakovský a egyptskí kresťania za to zaplatili. Šenuda v prípade potreby verejne podporil prezidenta Mubaraka, prípadne odmietol kritizovať armádu, aj keď sa dopustila excesov voči koptom. Posledným príkladom bolo, keď svojich veriacich vyzval, aby sa nezúčastňovali na demonštráciách, ktoré v Káhire a ďalších mestách odštartovala Arabská jar. Niektorí, najmä mladší veriaci ho za to začali kritizovať. Cirkev mala podľa nich podporiť nástup demokracie a hľadať spoločnú reč s Moslimským bratstvom a moslimami vôbec. To celé sa odohralo v zhustenej atmosfére plnej násilia a strachu. Len niekoľko týždňov pred vypuknutím Arabskej jari totiž kresťania v Egypte zažili najkrvavejšie Vianoce a Nový rok v novodobých dejinách. Armáda vtedy zasahovala, zdalo sa však, že nie dostatočne dôrazne.
.naši bratia moslimovia
„Najdôležitejšia vec pre našu cirkev je vrátiť sa späť a konzistentne žiť v našich duchovných hraniciach, pretože to je naša hlavná úloha,“ povedal po svojom zvolení v novembri minulého roku Tawadros. „Musíme žiť s našimi bratmi moslimami,“ máme totiž „zodpovednosť za udržanie nášho spolužitia“, dodal vzápätí. Jeho najvyššou prioritou sa tak stalo odpolitizovanie imidžu egyptských kresťanov a – ako to sám formuloval – „integrovanie do egyptskej spoločnosti“. Všetci sa ako Egypťania musíme zúčastniť na budovaní novej egyptskej demokracie.
Koptskí intelektuáli to vítali. „Nemohlo to pokračovať ďalej. Nebolo to v záujme samotných koptov, myslím si, že cirkev to pochopila,“ tvrdil napríklad Youssef Sidhom, šéfredaktor koptských novín Watani. A potom prišiel apríl tohto roku. Tawadros stihol navštíviť novozvoleného pápeža Františka v Ríme, ale to dôležitejšie sa začalo diať doma, v Egypte. Dav najprv zlynčoval jedného kresťana, potom začali útoky na kostoly. Prezident Mursí na to reagoval iba vágnou výzvou. A tak, keď 3. júla tohto roku generál Abdul Fatah al-Sisi zosadil pučom zvoleného prezidenta Mursího, v televízii ako jeden zo šiestich mužov, ktorí stáli generálovi po boku, bol aj koptský pápež Tawadros II. Vo svojom krátkom vyhlásení podporil zásah armády a vyzval na zachovanie pokoja. Po necelom roku, ako bol zvolený, sa tak ocitol ešte v aktívnejšej verejnej role ako jeho predchodca Šenuda III.
Samozrejme, nemohlo to ostať bez následkov.
.dni hnevu
Počas dní hnevu, ako svoje protesty nazvali prívrženci Moslimského bratstva, sa jedným z hlavných cieľov (okrem armády a polície) stali práve kostoly, knižnice, obchody a domy, patriace kresťanom. Médiá písali o desiatkach totálne zničených budov. Luza v počte dvoch-troch stoviek zradikalizovaných rebelov napádala kostoly a ničila všetko, čo sa dalo. Priebeh pre zahraničné agentúry opísal katolícky assiutský biskup Kiryllos William: „Manifestujúci islamisti kričali heslá proti vláde, proti polícii a proti kresťanom, pretože sú presvedčení, že kresťania sú príčinou pádu Mursího režimu. Podpálili niekoľko kostolov, medzi nimi aj jeden z našich, patriaci františkánskemu kláštoru v centre mesta Assiut. Preliezli múr, vnútri podpálili všetky stroje aj auto. Zapálili predajňu suvenírov a kostol po tom, čo zhodili tabernákulum na zem. Úplne zničili kláštor. Potom podpálili aj pravoslávny a protestantský kostol a kresťanské obchody v meste Assiut.”
Niekoho by mohlo „zaraziť“, že obete na životoch boli pritom veľmi nízke. Vysvetlenie je však jednoduché. Ako napísal denník Financial Times, kresťania sa na útoky pripravili. Katolícky kňaz z južnej provincie Minya Ayoub Youssef britskému denníku povedal, že „polovica kresťanov ušla a druhá, v počte štyroch-piatich rodín, sa skryla v bezpečných domoch“.
Na najväčšiu vlnu protikresťanského násilia za posledných sto rokov reagoval aj pápež Tawadros. V nezvykle otvorenom vyhlásení minulý týždeň povedal, že „je to cena, ktorú sme pre budúcnosť Egypta pripravení priniesť“.
Moslimské bratstvo oficiálne útoky odsúdilo a odmietlo za ne niesť zodpovednosť, ale viac ako o realitu ide o účelové vyhlásenie pre západné médiá, najmä keď niektoré z nich stále Bratstvo a egyptskú demokraciu podporujú.
Koptov však, zdá sa, nová situácia zjednocuje. Pri pohľade na Sýriu si musia uvedomovať, že otvorená a dlhodobá občianska vojna môže v Egypte priniesť oveľa väčšie obete, obete priam biblických rozmerov.
Moslimovia pritom považujú za legitímny terč všetko, vďaka čomu kopti ako-tak materiálne prežívajú: od chovu prasiec po predaj alkoholu. Nina Sheaová, riaditeľka Hudson Center for Relious Freedom vo Washingtone upozorňuje, že Západ by mal egyptských kresťanov viac chrániť. „Nie sú súčasťou ozbrojeného tábora, ktorý sa postavil proti Moslimskému bratstvu. Iba jednou z mnohých frakcií egyptskej spoločnosti, ktorá sa postavila za zmenu režimu a odstavenie prezidenta Mursího,“ vysvetľuje. Dokáže to však Západ? Pri pohľade na osud kresťanov od Eufratu po Níl sa zdá, že nie.
Keď bol Tawadros po smrti staručkého Šenudu III. zvolený za 118. nástupcu svätého Marka, o ktorom sú kopti presvedčení, že založil ich cirkev, všetko malo byť inak. Médiá a prvé komentáre voľbu nového pápeža vítali. Niektorí veriaci z Alexandrie, ktorých citovali západné médiá, zdôrazňovali, že koptská cirkev potrebuje zmenu, najmä vo vzťahu k politike. Šenuda III. bol podľa nich príliš promubarakovský a egyptskí kresťania za to zaplatili. Šenuda v prípade potreby verejne podporil prezidenta Mubaraka, prípadne odmietol kritizovať armádu, aj keď sa dopustila excesov voči koptom. Posledným príkladom bolo, keď svojich veriacich vyzval, aby sa nezúčastňovali na demonštráciách, ktoré v Káhire a ďalších mestách odštartovala Arabská jar. Niektorí, najmä mladší veriaci ho za to začali kritizovať. Cirkev mala podľa nich podporiť nástup demokracie a hľadať spoločnú reč s Moslimským bratstvom a moslimami vôbec. To celé sa odohralo v zhustenej atmosfére plnej násilia a strachu. Len niekoľko týždňov pred vypuknutím Arabskej jari totiž kresťania v Egypte zažili najkrvavejšie Vianoce a Nový rok v novodobých dejinách. Armáda vtedy zasahovala, zdalo sa však, že nie dostatočne dôrazne.
.naši bratia moslimovia
„Najdôležitejšia vec pre našu cirkev je vrátiť sa späť a konzistentne žiť v našich duchovných hraniciach, pretože to je naša hlavná úloha,“ povedal po svojom zvolení v novembri minulého roku Tawadros. „Musíme žiť s našimi bratmi moslimami,“ máme totiž „zodpovednosť za udržanie nášho spolužitia“, dodal vzápätí. Jeho najvyššou prioritou sa tak stalo odpolitizovanie imidžu egyptských kresťanov a – ako to sám formuloval – „integrovanie do egyptskej spoločnosti“. Všetci sa ako Egypťania musíme zúčastniť na budovaní novej egyptskej demokracie.
Koptskí intelektuáli to vítali. „Nemohlo to pokračovať ďalej. Nebolo to v záujme samotných koptov, myslím si, že cirkev to pochopila,“ tvrdil napríklad Youssef Sidhom, šéfredaktor koptských novín Watani. A potom prišiel apríl tohto roku. Tawadros stihol navštíviť novozvoleného pápeža Františka v Ríme, ale to dôležitejšie sa začalo diať doma, v Egypte. Dav najprv zlynčoval jedného kresťana, potom začali útoky na kostoly. Prezident Mursí na to reagoval iba vágnou výzvou. A tak, keď 3. júla tohto roku generál Abdul Fatah al-Sisi zosadil pučom zvoleného prezidenta Mursího, v televízii ako jeden zo šiestich mužov, ktorí stáli generálovi po boku, bol aj koptský pápež Tawadros II. Vo svojom krátkom vyhlásení podporil zásah armády a vyzval na zachovanie pokoja. Po necelom roku, ako bol zvolený, sa tak ocitol ešte v aktívnejšej verejnej role ako jeho predchodca Šenuda III.
Samozrejme, nemohlo to ostať bez následkov.
.dni hnevu
Počas dní hnevu, ako svoje protesty nazvali prívrženci Moslimského bratstva, sa jedným z hlavných cieľov (okrem armády a polície) stali práve kostoly, knižnice, obchody a domy, patriace kresťanom. Médiá písali o desiatkach totálne zničených budov. Luza v počte dvoch-troch stoviek zradikalizovaných rebelov napádala kostoly a ničila všetko, čo sa dalo. Priebeh pre zahraničné agentúry opísal katolícky assiutský biskup Kiryllos William: „Manifestujúci islamisti kričali heslá proti vláde, proti polícii a proti kresťanom, pretože sú presvedčení, že kresťania sú príčinou pádu Mursího režimu. Podpálili niekoľko kostolov, medzi nimi aj jeden z našich, patriaci františkánskemu kláštoru v centre mesta Assiut. Preliezli múr, vnútri podpálili všetky stroje aj auto. Zapálili predajňu suvenírov a kostol po tom, čo zhodili tabernákulum na zem. Úplne zničili kláštor. Potom podpálili aj pravoslávny a protestantský kostol a kresťanské obchody v meste Assiut.”
Niekoho by mohlo „zaraziť“, že obete na životoch boli pritom veľmi nízke. Vysvetlenie je však jednoduché. Ako napísal denník Financial Times, kresťania sa na útoky pripravili. Katolícky kňaz z južnej provincie Minya Ayoub Youssef britskému denníku povedal, že „polovica kresťanov ušla a druhá, v počte štyroch-piatich rodín, sa skryla v bezpečných domoch“.
Na najväčšiu vlnu protikresťanského násilia za posledných sto rokov reagoval aj pápež Tawadros. V nezvykle otvorenom vyhlásení minulý týždeň povedal, že „je to cena, ktorú sme pre budúcnosť Egypta pripravení priniesť“.
Moslimské bratstvo oficiálne útoky odsúdilo a odmietlo za ne niesť zodpovednosť, ale viac ako o realitu ide o účelové vyhlásenie pre západné médiá, najmä keď niektoré z nich stále Bratstvo a egyptskú demokraciu podporujú.
Koptov však, zdá sa, nová situácia zjednocuje. Pri pohľade na Sýriu si musia uvedomovať, že otvorená a dlhodobá občianska vojna môže v Egypte priniesť oveľa väčšie obete, obete priam biblických rozmerov.
Moslimovia pritom považujú za legitímny terč všetko, vďaka čomu kopti ako-tak materiálne prežívajú: od chovu prasiec po predaj alkoholu. Nina Sheaová, riaditeľka Hudson Center for Relious Freedom vo Washingtone upozorňuje, že Západ by mal egyptských kresťanov viac chrániť. „Nie sú súčasťou ozbrojeného tábora, ktorý sa postavil proti Moslimskému bratstvu. Iba jednou z mnohých frakcií egyptskej spoločnosti, ktorá sa postavila za zmenu režimu a odstavenie prezidenta Mursího,“ vysvetľuje. Dokáže to však Západ? Pri pohľade na osud kresťanov od Eufratu po Níl sa zdá, že nie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.