Finančník Peter Schiff (jeden z tých, čo predpovedali príchod finančnej krízy) v prvej kapitole svojej knihy Ekonomické bájky pre študovaných i laikov vysvetľuje podstatu kapitálu na jednoduchom príbehu, pripomínajúcom ten o Robinsonovi. Predstavte si pustý ostrov, na ktorom žijú traja stroskotanci: Able, Baker a Charlie. Nemajú žiadne nástroje. Prežívajú zo dňa na deň vďaka rybám, ktoré musia loviť holými rukami. Pre účel príbehu predpokladajme, že viac ako jednu denne nikto z nich nechytí. A tá akurát stačí, aby zasýtila človeka do ďalšieho dňa. V tejto trojčlennej ostrovnej ekonomike neexistujú úspory, úvery ani investície. To, čo sa vyprodukuje, je hneď aj skonzumované. Dennodenné obstarávanie obživy stroskotancom zaberá väčšinu času.
Raz v noci Ablovi zíde na um, že jednoduchý nástroj by mohol zvýšiť jeho schopnosť chytať ryby. Ráno po východe slnka na rozdiel od Bakera a Charlieho zostáva na pevnine a zostrojuje si onen zázrak: rybársku sieťku. Trvá mu to celý deň. Kamaráti, ktorí ako vždy chytili po jednej rybe, si ho doťahujú, že pôjde spať hladný a veľmi jeho zámeru neveria. Samotný Able večer zaspáva s prázdnym žalúdkom a trápi ho neistota, či vynález bude fungovať. Možno ním akurát všetky ryby vyplaší. No na druhý deň zaznamenáva úspech. Namiesto jednej ryby sa mu vďaka sieťke podarí uloviť dve, takisto ako počas nasledujúcich dní. Baker a Charlie len žasnú. Able je zrazu schopný chytiť viac rýb za menej času. Keďže odteraz dokáže stravu na dva dni získať za jediný deň, môže každý druhý deň venovať inej činnosti. Možno si postaví chatrč. Alebo si z paliem ušije nový odev. Keď si naloví dosť rýb do zásoby, časť z nich môže požičať kolegom, aby si zostrojili svoje vlastné sieťky bez nutnosti hladovať, čím sa zvýši produktivita celej skupinky. Rybárska sieťka je to, čomu sa v ekonómii hovorí kapitálový statok. Zvýšila Ablovu produktivitu, vďaka čomu môže aj viac spotrebúvať. A trojčlennej ostrovnej ekonomike zrazu otvorila nové horizonty, vďaka ktorým môže byť život jej aktérov konečne o inom, než je len holé prežívanie zo dňa na deň.
.tradičné chápanie kapitálu
Ľudia si pod kapitálom väčšinou predstavia prosto peniaze, cenné papiere, možno peňažný vklad do podnikania. No ekonómia tradične definuje kapitál širšie. Sú ním jednoducho človekom vytvorené prostriedky, ktoré nie sú okamžite spotrebované, namiesto toho sa používajú na výrobu ďalších tovarov alebo na poskytovanie služieb. Spomeňme si na Abla zo Schiffovho príbehu. Sieťka sama osebe pre neho nie je cieľom – len prostriedkom, aby sa dostal k viac rybám za menej času. Kapitálom sú napríklad nástroje ako luk a šíp, používané na lov; továrenský stroj, chrliaci spotrebné produkty; budova firmy; prípadne nejaký dopravný prostriedok, používaný na prevážanie tovaru alebo poskytovanie služieb. Napríklad pre taxikárov je ich auto výrobným prostriedkom, rovnako ako zmrzlinársky voz pre zmrzlinárov. Ide, takpovediac, o ich kapitál.
Samozrejme, pod tento pojem patrí už aj spomenutý finančný kapitál, za ktorý si podnikatelia a firmy nástroje na výrobu tovarov a poskytovanie služieb kúpia. Vzniká z úspor alebo si ho môžete požičať za úrok. Zhrnuté a podčiarknuté: Kapitálom je vlastne akákoľvek vytvorená vec, ktorá nám pomáha vykonávať ekonomickú činnosť. Schiffov príbeh je pozoruhodný v tom, že na príklade rybárskej sieťky ukazuje nielen to, ako kapitál funguje, ale tiež ako vzniká. Able dostal nápad na sieťku raz v noci, keď hľadel na hviezdy. Americký filozof slovenského pôvodu, Michael Novak, rád zvykne zdôrazňovať, že slová „kapitalizmus“ a „kapitál“ pochádzajú z latinského „caput“ (hlava). Majú teda niečo spoločné s ľudskou tvorivosťou, predstavivosťou, podnikateľským objavovaním či vynaliezavosťou. K tomu treba pridať neistotu a riziko. Able si nemohol byť istý, či sa mu naozaj podarí uloviť viac rýb prostredníctvom sieťky.
Náš stroskotanec sa tiež kvôli vytvoreniu sieťky musel na jeden deň zriecť svojej večere. To je princíp, ktorý je zvlášť nápadný pri finančnom kapitále. Sporenie, prostredníctvom ktorého vzniká, je vlastne odloženou spotrebou. Človek sa vzdáva dnešného konzumu pre väčší úžitok v budúcnosti. Musí podstúpiť obeť, investovať čas a úsilie. Na druhej strane, kapitál sám je vďaka zvýšenej produktivite zdrojom nových úspor. Najmä času, ktorý môžu zúčastnení využiť nielen na oddych alebo spotrebu, ale aj na tvorbu ďalšieho kapitálu, aby ten ešte viac zvýšil ich produktivitu. Dokážu vďaka tomu uspokojovať ľudské potreby väčším množstvom čoraz dokonalejších tovarov. Schiffov príklad malej ostrovnej ekonomiky obsahuje náznak toho, ako sa asi ľudstvo dvíhalo zo stavu divošstva k civilizácii cez špirálu čoraz komplexnejšej štruktúry kapitálových statkov, väčšej efektívnosti a produktivity, nasledovanej hlbšou deľbou práce.
.kapitál verzus práca? Nie!
V posledných desaťročiach existuje tendencia rozširovať koncept kapitálu. Už ním nie sú len nástroje na výrobu či firemné peniaze na ich zakúpenie. Vykonávať ekonomickú činnosť totiž človeku pomáhajú aj subtílnejšie formy kapitálu. Hovorí sa napríklad o ľudskom, sociálnom alebo kultúrnom kapitále. Ich definície nie sú nevyhnutne ustálené. Čiastočne sa dokonca prekrývajú. A občas u niektorých ľudí vyvolávajú rozpaky. Nepáči sa im, že ekonómovia či iní sociálni vedci prisudzujú ekonomický rozmer takým javom ako vzdelanie, siete známych alebo postoje a návyky, vyplývajúce z národnostných či náboženských tradícií.
Napríklad slovné spojenie „ľudský kapitál“ vyhralo v roku 2004 súťaž nemeckých jazykovedcov o pseudoslovo roka. Jednotlivcov vraj degraduje tým, že z nich robí len akúsi ekonomickú jednotku. Lenže na celú vec sa dá pozerať aj z iného uhlu pohľadu. Talent, poznatky a zručnosti (ľudský kapitál), medziľudské vzťahy (sociálny kapitál) alebo kultúrne vzorce správania (kultúrny kapitál) naozaj ovplyvňujú našu produktivitu. Takéto chápanie môže jednotlivcovi pomôcť upriamiť jeho pozornosť na ekonomické zdroje, o ktorých ani netušil, že ich má k dispozícii. Ich cieľavedomejším zveľaďovaním a využívaním dokáže zlepšiť svoju životnú úroveň. Zabudnite na marxizmus a nezmieriteľný konflikt medzi vlastníkmi kapitálu a pracovnou silou. Dnes je hranica medzi kapitálom a prácou menej ostrá. V podstate každý môže o sebe rozmýšľať ako o kapitalistovi. Pretože ak človek rozvíja svoj ľudský, kultúrny či sociálny kapitál, napokon sa tieto formy kapitálu dajú zameniť za ten finančný.
.ľudský kapitál
Asi nikde to nie je také badateľné, ako pri vzdelaní, ktoré spolu s vrodenými vlohami a pracovnými skúsenosťami jednotlivca vytvára jeho ľudský kapitál. Aj keď ide o nehmotné vlastnosti človeka, princíp je rovnaký ako pri sieťke na ryby z príbehu Petra Schiffa. Ľudský kapitál umožňuje jednotlivcom byť ekonomicky produktívnejšími a v konečnom dôsledku vďaka tomu aj viac spotrebúvať. Odhaduje sa, že v rozvojových krajinách zvyšuje každý ďalší rok, strávený v škole, budúci príjem človeka v priemere o desať percent. Samozrejme, aby človek zvýšil svoj ľudský kapitál, musí obetovať príležitosť čo najskôr zarábať v nejakom nízkopríjmovom džobe a miesto toho niekoľko rokov stráviť štúdiom.
V roku 2011 Inštitút finančnej politiky vyrátal, že investícia do vysokoškolského vzdelania na Slovensku prináša jednotlivcovi 20-percentnú ročnú výnosnosť. „Stredoškolské vzdelanie zvyšuje šancu zamestnať sa, vysokoškolské vzdelanie navyše zlepšuje vyhliadky na vyššiu mzdu,“ píše autor štúdie Matej Šiškovič. No ľudský kapitál neovplyvňujú len súkromné a verejné investície do vzdelania, ale aj tie na zdravotnú starostlivosť. Darmo ste mudrc a odborník, ak vám banálne choroby bránia pracovať či podnikať a vaše profesionálne skúsenosti vyjdú veľmi skoro navnivoč, lebo vo vašej krajine sa ľudia dožívajú v priemere, povedzme, len štyridsať rokov.
V každom prípade, vyšší ľudský kapitál prináša nielen vyššie príjmy konkrétnemu jednotlivcovi. Vzdelanejší, a preto lepšie zarábajúci ľudia platia viac daní a odvodov štátu. A aj firmy sú konkurencieschopnejšie, ak sa ich zamestnanci vyznačujú kombináciou talentu, príslušného vzdelania a navyše praktickými skúsenosťami – teda kombináciou, ktorá tvorí jadro ľudského kapitálu.
.sociálny a kultúrny kapitál
Pred tým, ako došlo k rozmachu internetových stránok s ponukou voľných pracovných miest, si podľa prieskumov väčšina ľudí hľadala prácu tak, že sa v prvom rade obrátili na svojich príbuzných či priateľov. Siete našich známych majú nielen emocionálnu, ale aj ekonomickú hodnotu. Ide o druh kapitálu. Na internete sa dá nájsť aspoň dvadsať definícií sociálneho kapitálu, všetko od rešpektovaných spoločenských vedcov. Politológovi sa sociálny kapitál spája so súdržnosťou komunít, stupňom občianskeho angažovania, ochotou riešiť spoločne problémy na úrovni susedstva, obce i štátu, prípadne s dôverou medzi členmi spoločnosti.
Ekonóm skôr zdôrazní ten rozmer sociálneho kapitálu, ktorému sa nie vždy lichotivo hovorí „známosti“ alebo „styky“. Na Slovensku to často znamená, že sa človek cez kamaráta, s ktorým popíjal na vysokej škole, dostane neoprávnene na pozíciu, na ktorú nemá predpoklady. No sociálny kapitál môže fungovať aj úplne legitímnym spôsobom. – Ako záchranná sieť trebárs pri strate zamestnania alebo ako trampolína k novým pracovným, vzdelávacím či podnikateľským príležitostiam. Lenže pozor! Človek, cieľavedome budujúci sieť svojho sociálneho kapitálu, sa môže chytiť do vlastnej pasce. A to vtedy, keď sa nové známosti stanú pre neho samoúčelnými a ľudí okolo seba začne vnímať len ako prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov...
No, a napokon je tu ešte kultúrny kapitál. Hoci to tak nenazval, všimol si to už sociológ Max Weber, keď písal svoje slávne dielo Protestantská etika a duch kapitalizmu. Existujú určité postoje, návyky, konvencie či štandardy správania, ktoré sú medzi členmi nejakej skupiny zdieľané a odovzdávané z generácie na generáciu – pričom ovplyvňujú relatívnu ekonomickú výkonnosť jej členov. A to pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Podporujú náboženstvo či národná kultúra pracovitosť, alebo záhaľku? Podnikateľstvo, alebo hranie na istotu? Proaktívny prístup k životu, alebo fatalizmus? Orientáciu na budúcnosť (a budovanie kapitálu vo všetkých jeho podobách), alebo bezstarostné užívanie si dneška?
Budovanie kultúrneho kapitálu znamená na jednej strane postupne utlmovať kontraproduktívne postoje a návyky, ktorými skupina samu seba udržiava v zaostalosti. A na druhej strane vytvárať cez spoločenské vzory také štandardy správania, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť skupiny voči iným skupinám. Zmena nastane tak, že kritická väčšina prejde k novým hodnotám, pretože jednoducho zistí, že sa jej to oplatí... Je to dlhá cesta od sieťky na ryby k zmene kultúrnych postojov celých národov. No niekde s tým budovaním kapitálu, vo všetkých jeho podobách, treba začať.
Raz v noci Ablovi zíde na um, že jednoduchý nástroj by mohol zvýšiť jeho schopnosť chytať ryby. Ráno po východe slnka na rozdiel od Bakera a Charlieho zostáva na pevnine a zostrojuje si onen zázrak: rybársku sieťku. Trvá mu to celý deň. Kamaráti, ktorí ako vždy chytili po jednej rybe, si ho doťahujú, že pôjde spať hladný a veľmi jeho zámeru neveria. Samotný Able večer zaspáva s prázdnym žalúdkom a trápi ho neistota, či vynález bude fungovať. Možno ním akurát všetky ryby vyplaší. No na druhý deň zaznamenáva úspech. Namiesto jednej ryby sa mu vďaka sieťke podarí uloviť dve, takisto ako počas nasledujúcich dní. Baker a Charlie len žasnú. Able je zrazu schopný chytiť viac rýb za menej času. Keďže odteraz dokáže stravu na dva dni získať za jediný deň, môže každý druhý deň venovať inej činnosti. Možno si postaví chatrč. Alebo si z paliem ušije nový odev. Keď si naloví dosť rýb do zásoby, časť z nich môže požičať kolegom, aby si zostrojili svoje vlastné sieťky bez nutnosti hladovať, čím sa zvýši produktivita celej skupinky. Rybárska sieťka je to, čomu sa v ekonómii hovorí kapitálový statok. Zvýšila Ablovu produktivitu, vďaka čomu môže aj viac spotrebúvať. A trojčlennej ostrovnej ekonomike zrazu otvorila nové horizonty, vďaka ktorým môže byť život jej aktérov konečne o inom, než je len holé prežívanie zo dňa na deň.
.tradičné chápanie kapitálu
Ľudia si pod kapitálom väčšinou predstavia prosto peniaze, cenné papiere, možno peňažný vklad do podnikania. No ekonómia tradične definuje kapitál širšie. Sú ním jednoducho človekom vytvorené prostriedky, ktoré nie sú okamžite spotrebované, namiesto toho sa používajú na výrobu ďalších tovarov alebo na poskytovanie služieb. Spomeňme si na Abla zo Schiffovho príbehu. Sieťka sama osebe pre neho nie je cieľom – len prostriedkom, aby sa dostal k viac rybám za menej času. Kapitálom sú napríklad nástroje ako luk a šíp, používané na lov; továrenský stroj, chrliaci spotrebné produkty; budova firmy; prípadne nejaký dopravný prostriedok, používaný na prevážanie tovaru alebo poskytovanie služieb. Napríklad pre taxikárov je ich auto výrobným prostriedkom, rovnako ako zmrzlinársky voz pre zmrzlinárov. Ide, takpovediac, o ich kapitál.
Samozrejme, pod tento pojem patrí už aj spomenutý finančný kapitál, za ktorý si podnikatelia a firmy nástroje na výrobu tovarov a poskytovanie služieb kúpia. Vzniká z úspor alebo si ho môžete požičať za úrok. Zhrnuté a podčiarknuté: Kapitálom je vlastne akákoľvek vytvorená vec, ktorá nám pomáha vykonávať ekonomickú činnosť. Schiffov príbeh je pozoruhodný v tom, že na príklade rybárskej sieťky ukazuje nielen to, ako kapitál funguje, ale tiež ako vzniká. Able dostal nápad na sieťku raz v noci, keď hľadel na hviezdy. Americký filozof slovenského pôvodu, Michael Novak, rád zvykne zdôrazňovať, že slová „kapitalizmus“ a „kapitál“ pochádzajú z latinského „caput“ (hlava). Majú teda niečo spoločné s ľudskou tvorivosťou, predstavivosťou, podnikateľským objavovaním či vynaliezavosťou. K tomu treba pridať neistotu a riziko. Able si nemohol byť istý, či sa mu naozaj podarí uloviť viac rýb prostredníctvom sieťky.
Náš stroskotanec sa tiež kvôli vytvoreniu sieťky musel na jeden deň zriecť svojej večere. To je princíp, ktorý je zvlášť nápadný pri finančnom kapitále. Sporenie, prostredníctvom ktorého vzniká, je vlastne odloženou spotrebou. Človek sa vzdáva dnešného konzumu pre väčší úžitok v budúcnosti. Musí podstúpiť obeť, investovať čas a úsilie. Na druhej strane, kapitál sám je vďaka zvýšenej produktivite zdrojom nových úspor. Najmä času, ktorý môžu zúčastnení využiť nielen na oddych alebo spotrebu, ale aj na tvorbu ďalšieho kapitálu, aby ten ešte viac zvýšil ich produktivitu. Dokážu vďaka tomu uspokojovať ľudské potreby väčším množstvom čoraz dokonalejších tovarov. Schiffov príklad malej ostrovnej ekonomiky obsahuje náznak toho, ako sa asi ľudstvo dvíhalo zo stavu divošstva k civilizácii cez špirálu čoraz komplexnejšej štruktúry kapitálových statkov, väčšej efektívnosti a produktivity, nasledovanej hlbšou deľbou práce.
.kapitál verzus práca? Nie!
V posledných desaťročiach existuje tendencia rozširovať koncept kapitálu. Už ním nie sú len nástroje na výrobu či firemné peniaze na ich zakúpenie. Vykonávať ekonomickú činnosť totiž človeku pomáhajú aj subtílnejšie formy kapitálu. Hovorí sa napríklad o ľudskom, sociálnom alebo kultúrnom kapitále. Ich definície nie sú nevyhnutne ustálené. Čiastočne sa dokonca prekrývajú. A občas u niektorých ľudí vyvolávajú rozpaky. Nepáči sa im, že ekonómovia či iní sociálni vedci prisudzujú ekonomický rozmer takým javom ako vzdelanie, siete známych alebo postoje a návyky, vyplývajúce z národnostných či náboženských tradícií.
Napríklad slovné spojenie „ľudský kapitál“ vyhralo v roku 2004 súťaž nemeckých jazykovedcov o pseudoslovo roka. Jednotlivcov vraj degraduje tým, že z nich robí len akúsi ekonomickú jednotku. Lenže na celú vec sa dá pozerať aj z iného uhlu pohľadu. Talent, poznatky a zručnosti (ľudský kapitál), medziľudské vzťahy (sociálny kapitál) alebo kultúrne vzorce správania (kultúrny kapitál) naozaj ovplyvňujú našu produktivitu. Takéto chápanie môže jednotlivcovi pomôcť upriamiť jeho pozornosť na ekonomické zdroje, o ktorých ani netušil, že ich má k dispozícii. Ich cieľavedomejším zveľaďovaním a využívaním dokáže zlepšiť svoju životnú úroveň. Zabudnite na marxizmus a nezmieriteľný konflikt medzi vlastníkmi kapitálu a pracovnou silou. Dnes je hranica medzi kapitálom a prácou menej ostrá. V podstate každý môže o sebe rozmýšľať ako o kapitalistovi. Pretože ak človek rozvíja svoj ľudský, kultúrny či sociálny kapitál, napokon sa tieto formy kapitálu dajú zameniť za ten finančný.
.ľudský kapitál
Asi nikde to nie je také badateľné, ako pri vzdelaní, ktoré spolu s vrodenými vlohami a pracovnými skúsenosťami jednotlivca vytvára jeho ľudský kapitál. Aj keď ide o nehmotné vlastnosti človeka, princíp je rovnaký ako pri sieťke na ryby z príbehu Petra Schiffa. Ľudský kapitál umožňuje jednotlivcom byť ekonomicky produktívnejšími a v konečnom dôsledku vďaka tomu aj viac spotrebúvať. Odhaduje sa, že v rozvojových krajinách zvyšuje každý ďalší rok, strávený v škole, budúci príjem človeka v priemere o desať percent. Samozrejme, aby človek zvýšil svoj ľudský kapitál, musí obetovať príležitosť čo najskôr zarábať v nejakom nízkopríjmovom džobe a miesto toho niekoľko rokov stráviť štúdiom.
V roku 2011 Inštitút finančnej politiky vyrátal, že investícia do vysokoškolského vzdelania na Slovensku prináša jednotlivcovi 20-percentnú ročnú výnosnosť. „Stredoškolské vzdelanie zvyšuje šancu zamestnať sa, vysokoškolské vzdelanie navyše zlepšuje vyhliadky na vyššiu mzdu,“ píše autor štúdie Matej Šiškovič. No ľudský kapitál neovplyvňujú len súkromné a verejné investície do vzdelania, ale aj tie na zdravotnú starostlivosť. Darmo ste mudrc a odborník, ak vám banálne choroby bránia pracovať či podnikať a vaše profesionálne skúsenosti vyjdú veľmi skoro navnivoč, lebo vo vašej krajine sa ľudia dožívajú v priemere, povedzme, len štyridsať rokov.
V každom prípade, vyšší ľudský kapitál prináša nielen vyššie príjmy konkrétnemu jednotlivcovi. Vzdelanejší, a preto lepšie zarábajúci ľudia platia viac daní a odvodov štátu. A aj firmy sú konkurencieschopnejšie, ak sa ich zamestnanci vyznačujú kombináciou talentu, príslušného vzdelania a navyše praktickými skúsenosťami – teda kombináciou, ktorá tvorí jadro ľudského kapitálu.
.sociálny a kultúrny kapitál
Pred tým, ako došlo k rozmachu internetových stránok s ponukou voľných pracovných miest, si podľa prieskumov väčšina ľudí hľadala prácu tak, že sa v prvom rade obrátili na svojich príbuzných či priateľov. Siete našich známych majú nielen emocionálnu, ale aj ekonomickú hodnotu. Ide o druh kapitálu. Na internete sa dá nájsť aspoň dvadsať definícií sociálneho kapitálu, všetko od rešpektovaných spoločenských vedcov. Politológovi sa sociálny kapitál spája so súdržnosťou komunít, stupňom občianskeho angažovania, ochotou riešiť spoločne problémy na úrovni susedstva, obce i štátu, prípadne s dôverou medzi členmi spoločnosti.
Ekonóm skôr zdôrazní ten rozmer sociálneho kapitálu, ktorému sa nie vždy lichotivo hovorí „známosti“ alebo „styky“. Na Slovensku to často znamená, že sa človek cez kamaráta, s ktorým popíjal na vysokej škole, dostane neoprávnene na pozíciu, na ktorú nemá predpoklady. No sociálny kapitál môže fungovať aj úplne legitímnym spôsobom. – Ako záchranná sieť trebárs pri strate zamestnania alebo ako trampolína k novým pracovným, vzdelávacím či podnikateľským príležitostiam. Lenže pozor! Človek, cieľavedome budujúci sieť svojho sociálneho kapitálu, sa môže chytiť do vlastnej pasce. A to vtedy, keď sa nové známosti stanú pre neho samoúčelnými a ľudí okolo seba začne vnímať len ako prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov...
No, a napokon je tu ešte kultúrny kapitál. Hoci to tak nenazval, všimol si to už sociológ Max Weber, keď písal svoje slávne dielo Protestantská etika a duch kapitalizmu. Existujú určité postoje, návyky, konvencie či štandardy správania, ktoré sú medzi členmi nejakej skupiny zdieľané a odovzdávané z generácie na generáciu – pričom ovplyvňujú relatívnu ekonomickú výkonnosť jej členov. A to pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Podporujú náboženstvo či národná kultúra pracovitosť, alebo záhaľku? Podnikateľstvo, alebo hranie na istotu? Proaktívny prístup k životu, alebo fatalizmus? Orientáciu na budúcnosť (a budovanie kapitálu vo všetkých jeho podobách), alebo bezstarostné užívanie si dneška?
Budovanie kultúrneho kapitálu znamená na jednej strane postupne utlmovať kontraproduktívne postoje a návyky, ktorými skupina samu seba udržiava v zaostalosti. A na druhej strane vytvárať cez spoločenské vzory také štandardy správania, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť skupiny voči iným skupinám. Zmena nastane tak, že kritická väčšina prejde k novým hodnotám, pretože jednoducho zistí, že sa jej to oplatí... Je to dlhá cesta od sieťky na ryby k zmene kultúrnych postojov celých národov. No niekde s tým budovaním kapitálu, vo všetkých jeho podobách, treba začať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.