Projekt dostavby jadrovej elektrárne v Mochoviach mešká, pričom časový sklz súvisí hneď s niekoľkými okolnosťami. I keď je najväčším vinníkom v tomto smere samotný Enel a jeho manažment projektu, pár týždňov oneskorenia pribudlo aj kvôli záťažovým testom jadrových elektrární. Tie boli reakciou na nehodu japonskej elektrárne vo Fukušime z marca 2011, pričom hlavným motívom bolo posúdenie a zvýšenie bezpečnosti existujúcich prevádzok.
Hrozba zastavenia prác a ďalšie prehĺbenie meškania sa však objavili aj teraz v lete, keď Slovenská republika ako menšinový akcionár spočiatku odmietala navýšenie rozpočtu. Napokon sa akcionári v posledný júlový deň dohodli na uvoľnení 260 miliónov eur tak, aby sa práce nezastavili.
Dnes by teoreticky opäť mohlo hroziť zastavenie prác. Nie však pre peniaze, ale pre verdikt Najvyššieho súdu SR v prípade, v ktorom slovenský Greenpeace žaloval Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). Aktivisti namietali, že im nebolo umožnené byť účastníkmi rozhodovania o vydaní povolenia na dostavbu Mochoviec. Súd uznal, že Greenpeace (a všeobecne aj verejnosť ako taká) má právo byť účastníkom konania i v prípade, ak nejde o nové stavebné konanie, ale sa rozhoduje „len“ o zmenách stavby pred jej dokončením.
.zastaví sa dostavba?
Jadrový dozor nevzal do úvahy Aarhuský dohovor, ku ktorému Slovensko pristúpilo, a preto má prednosť pred národným právom, konštatuje sa v rozsudku. Dohovor dáva verejnosti právo na prístup k informáciám a možnosť pripomienkovať rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie.
Dostavba Mochoviec sa realizuje na základe stavebného povolenia z roku 1986. Po zmene režimu a problémoch s financovaním sa práce v roku 1991 prerušili a stavba bola zakonzervovaná až do jej obnovenia vroku 2008. Tomu však predchádzalo posúdenie jadrového dozoru, ktorý konštatoval, že pôvodný projekt nereflektuje posledné poznatky o jadrovej bezpečnosti, a preto, ak má pokračovať, musia sa prijať konkrétne technické úpravy. Greenpeace mal záujem zúčastňovať sa na posúdení tohto povolenia, čo ÚJD odmietol.
Podľa rozsudku sa rozhodovanie vykoná nanovo s tým, že Greenpeace bude účastníkom konania, dostane všetky informácie a jadrový dozor sa bude zaoberať relevantnými pripomienkami.
Otázkou ostáva, či do toho času budú môcť Mochovce pokračovať. Na ťahu je ÚJD, ktorý musí buď vyzvať Slovenské elektrárne na zastavenie prác, alebo prijať takzvané rozhodnutie o vylúčení odkladného účinku, čo by umožnilo pokračovať v stavbe podľa pôvodného rozhodnutia z roku 2008, i keď, de facto, stratilo právoplatnosť. Druhý scenár je možný vo výnimočných prípadoch, keď hrozí vznik nenahraditeľnej škody alebo je v stávke všeobecný záujem. Je zrejmé, že zastavením prác by vznikli významné škody, čo bol napokon i argument, ktorý presvedčil štát odobriť už spomenuté navýšenie rozpočtu. Len na ilustráciu, hodnota investície, ktorá sa považuje za najväčšiu súkromnú investíciu na Slovensku, sa šplhá k sume 3,8 miliardy eur. Slovenské elektrárne vyčísľujú, že projekt dáva prácu 15 tisícom ľudí a zákazky množstvu domácich firiem.
.význam súdneho rozhodnutia
I keď sa dostavba Mochoviec aj napriek verdiktu súdu zrejme nezastaví, ponúka sa otázka, aký význam malo celé súdne konanie. V prvom rade ho možno vnímať ako výkričník, že i štátne orgány musia skúmať ducha a zámer zákonov. Inými slovami, nestačí sa iba striktne riadiť procesnou stránkou, ale treba ich skúmať komplexne. Najvyšší súd konštatoval, že postup podľa stavebného zákona nevylučuje súčasne i postup podľa Aarhuského dohovoru, ku ktorému Slovensko pristúpilo. Z tohto pohľadu ide výlučne a jedine o pochybenie jadrového dozoru.
Na druhej strane, i v rozsudku sa píše, že cieľom účasti verejnosti na rozhodovacom procese má byť to, aby sa čo najširší okruh odborníkov mohol vyjadriť a predložiť kvalifikované pripomienky. Čím viac odborných názorov v diskusii zaznie, tým lepšie rozhodnutie sa môže prijať. Aarhuský dohovor hovorí presne o tomto.
Celá vec má ešte širší kontext. Jadrový dozor konštatoval, že v roku 2008 nemenil pôvodné stavebné rozhodnutie ako také, ale iba určil rozsah potrebných technických zmien tak, aby elektráreň spĺňala kritériá jadrovej bezpečnosti. Inými slovami, tým sa výrazne eliminovali možné dôsledky na životné prostredie v prípade stavby, ku ktorej už bolo v minulosti vydané stavebné rozhodnutie.
Najvyšší súd rozhodol výlučne podľa práva a s konečnou platnosťou. Treba však pripomenúť, že dal za pravdu organizácii, ktorá má v popise svojich hodnôt odmietanie a cielený boj proti jadrovej energetike, a to za každých okolností. I keď Greenpeace spolupracuje s odborníkmi, a má teda kapacity predložiť relevantné stanovisko technického charakteru, v rámci svojho poslania neraz siaha aj po metódach, ktoré majú iba málo spoločné s korektnou a argumentmi podloženou verejnou debatou. Takto vedenú debatu má, mimochodom, na mysli i Aarhuský dohovor, keď hovorí o význame účasti verejnosti na dôležitých rozhodnutiach.
Autor je analytik energy analytics, s. r. o.
Hrozba zastavenia prác a ďalšie prehĺbenie meškania sa však objavili aj teraz v lete, keď Slovenská republika ako menšinový akcionár spočiatku odmietala navýšenie rozpočtu. Napokon sa akcionári v posledný júlový deň dohodli na uvoľnení 260 miliónov eur tak, aby sa práce nezastavili.
Dnes by teoreticky opäť mohlo hroziť zastavenie prác. Nie však pre peniaze, ale pre verdikt Najvyššieho súdu SR v prípade, v ktorom slovenský Greenpeace žaloval Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). Aktivisti namietali, že im nebolo umožnené byť účastníkmi rozhodovania o vydaní povolenia na dostavbu Mochoviec. Súd uznal, že Greenpeace (a všeobecne aj verejnosť ako taká) má právo byť účastníkom konania i v prípade, ak nejde o nové stavebné konanie, ale sa rozhoduje „len“ o zmenách stavby pred jej dokončením.
.zastaví sa dostavba?
Jadrový dozor nevzal do úvahy Aarhuský dohovor, ku ktorému Slovensko pristúpilo, a preto má prednosť pred národným právom, konštatuje sa v rozsudku. Dohovor dáva verejnosti právo na prístup k informáciám a možnosť pripomienkovať rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie.
Dostavba Mochoviec sa realizuje na základe stavebného povolenia z roku 1986. Po zmene režimu a problémoch s financovaním sa práce v roku 1991 prerušili a stavba bola zakonzervovaná až do jej obnovenia vroku 2008. Tomu však predchádzalo posúdenie jadrového dozoru, ktorý konštatoval, že pôvodný projekt nereflektuje posledné poznatky o jadrovej bezpečnosti, a preto, ak má pokračovať, musia sa prijať konkrétne technické úpravy. Greenpeace mal záujem zúčastňovať sa na posúdení tohto povolenia, čo ÚJD odmietol.
Podľa rozsudku sa rozhodovanie vykoná nanovo s tým, že Greenpeace bude účastníkom konania, dostane všetky informácie a jadrový dozor sa bude zaoberať relevantnými pripomienkami.
Otázkou ostáva, či do toho času budú môcť Mochovce pokračovať. Na ťahu je ÚJD, ktorý musí buď vyzvať Slovenské elektrárne na zastavenie prác, alebo prijať takzvané rozhodnutie o vylúčení odkladného účinku, čo by umožnilo pokračovať v stavbe podľa pôvodného rozhodnutia z roku 2008, i keď, de facto, stratilo právoplatnosť. Druhý scenár je možný vo výnimočných prípadoch, keď hrozí vznik nenahraditeľnej škody alebo je v stávke všeobecný záujem. Je zrejmé, že zastavením prác by vznikli významné škody, čo bol napokon i argument, ktorý presvedčil štát odobriť už spomenuté navýšenie rozpočtu. Len na ilustráciu, hodnota investície, ktorá sa považuje za najväčšiu súkromnú investíciu na Slovensku, sa šplhá k sume 3,8 miliardy eur. Slovenské elektrárne vyčísľujú, že projekt dáva prácu 15 tisícom ľudí a zákazky množstvu domácich firiem.
.význam súdneho rozhodnutia
I keď sa dostavba Mochoviec aj napriek verdiktu súdu zrejme nezastaví, ponúka sa otázka, aký význam malo celé súdne konanie. V prvom rade ho možno vnímať ako výkričník, že i štátne orgány musia skúmať ducha a zámer zákonov. Inými slovami, nestačí sa iba striktne riadiť procesnou stránkou, ale treba ich skúmať komplexne. Najvyšší súd konštatoval, že postup podľa stavebného zákona nevylučuje súčasne i postup podľa Aarhuského dohovoru, ku ktorému Slovensko pristúpilo. Z tohto pohľadu ide výlučne a jedine o pochybenie jadrového dozoru.
Na druhej strane, i v rozsudku sa píše, že cieľom účasti verejnosti na rozhodovacom procese má byť to, aby sa čo najširší okruh odborníkov mohol vyjadriť a predložiť kvalifikované pripomienky. Čím viac odborných názorov v diskusii zaznie, tým lepšie rozhodnutie sa môže prijať. Aarhuský dohovor hovorí presne o tomto.
Celá vec má ešte širší kontext. Jadrový dozor konštatoval, že v roku 2008 nemenil pôvodné stavebné rozhodnutie ako také, ale iba určil rozsah potrebných technických zmien tak, aby elektráreň spĺňala kritériá jadrovej bezpečnosti. Inými slovami, tým sa výrazne eliminovali možné dôsledky na životné prostredie v prípade stavby, ku ktorej už bolo v minulosti vydané stavebné rozhodnutie.
Najvyšší súd rozhodol výlučne podľa práva a s konečnou platnosťou. Treba však pripomenúť, že dal za pravdu organizácii, ktorá má v popise svojich hodnôt odmietanie a cielený boj proti jadrovej energetike, a to za každých okolností. I keď Greenpeace spolupracuje s odborníkmi, a má teda kapacity predložiť relevantné stanovisko technického charakteru, v rámci svojho poslania neraz siaha aj po metódach, ktoré majú iba málo spoločné s korektnou a argumentmi podloženou verejnou debatou. Takto vedenú debatu má, mimochodom, na mysli i Aarhuský dohovor, keď hovorí o význame účasti verejnosti na dôležitých rozhodnutiach.
Autor je analytik energy analytics, s. r. o.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.