Rok 2016 bude pre poľskú cirkev dôležitý ešte z ďalšieho dôvodu, na tento rok pripadne 1050. výročie pokrstenia Poľska. Hodno pripomenúť, že kresťanstvo prišlo do Poľska z Česka, keď sa v roku 966 poľské knieža Meško I. oženil s českou kňažnou Doubravou a pred svadbou sa dal pokrstiť. Krstnou mamou mu bola jeho budúca žena.
Keď si Poliaci v roku 1966 pripomínali milénium, komunisti robili všetko preto, aby zablokovali cirkevné oslavy. Bol to zápas o historickú pamäť. Vládni socialisti oslavovali tisícročie poľskej štátnosti a mlčali o kresťanstve, z druhej strany hovoril katolícky episkopát o náboženskom rozmere toho, čo v roku 966 urobil Meško a čo znamenalo prijatie kresťanstva pre dejiny Poľska. Vojnu o dušu národa vyhrala vtedy cirkev.
Keďže pred 50 rokmi si veriaci nemohli pripomenúť jubileum tak, ako by si to želali, panuje zhoda, že náhradou má byť práve rok 2016. Štátne orgány už vyhlásili, že majú záujem podieľať sa na odčinení komunistickej viny a pomôcť s organizáciou výročia. Hlavné oslavy by sa mali uskutočniť v najstaršom hlavnom meste Poľska v Hnezdne a tiež v Poznani, kde sú pochovaní prví vládcovia krajiny z dynastie Piastovcov.
V roku 1966 komunisti nepustili do krajiny pápeža Pavla VI., ktorý sa chcel zúčastniť mileniárnych osláv, tentoraz to bude inak. V roku 2016 sa očakáva ako hlavný celebrant osláv práve pápež. Pravdepodobne otvorí nové krakovské Centrum Jána Pavla II. a tiež vysvätí Chrám Božej Prozreteľnosti vo Varšave. Bude to jeden z najväčších kostolov v celej krajine, s panteónom najväčších poľských hrdinov.
Rozhodnutie o postavení tohto chrámu prijal Sejm v roku 1791 ako prejav vďaky za schválenie prvej modernej ústavy v Európe. Keďže Poľsko prišlo o štyri roky neskôr o svoju nezávislosť, projekt nemohol byť dokončený. Okupanti nesúhlasili s postavením takejto stavby. K idei sme sa tak vrátili až po roku 1989 aj s ďalším zámerom: chrám by mal byť prejavom vďaky Bohu za pád komunizmu. V širšom komplexe by sa malo nachádzať múzeum Jána Pavla II., aj primasa Wyszynského.
Stavanie kostolov sa stáva v dnešnej Európe raritou. Ale na rozdiel od západnej Európy, kde sa pre nedostatok veriacich kostoly zatvárajú, v Poľsku sa stavajú nové a spolu s nimi aj velké pútnické chrámy. Pá páde komunizmu bola takto postavená napríklad Bazilika Božieho milosrdenstva v Krakove (ročne ju navštívi okolo dvoch miliónov osôb) či Bazilika Matky Božej v Licheni (milión pútnikov ročne). Vznik a budovanie takýchto miest kultu je dôkazom životnosti náboženstva. A práve to bolo jedným z rozhodujúcich faktorov, prečo sa majú ďalšie Svetové dni mládeže konať v Poľsku.
V Riu vyzval František mládež, aby organizovala evanjelizačné akcie na verejných miestach. Poliaci s tým majú svoje skúsenosti. V júli sa 60-tisíc katolíkov pod vedením ugandského misionára Johna Bashabora zúčastnilo na veľkých rekolekciách na Národnom štadióne vo Varšave. Zdá sa, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa Poľsko malo sekularizovať tak rýchlo, ako Holandsko či Španielsko.
Keď si Poliaci v roku 1966 pripomínali milénium, komunisti robili všetko preto, aby zablokovali cirkevné oslavy. Bol to zápas o historickú pamäť. Vládni socialisti oslavovali tisícročie poľskej štátnosti a mlčali o kresťanstve, z druhej strany hovoril katolícky episkopát o náboženskom rozmere toho, čo v roku 966 urobil Meško a čo znamenalo prijatie kresťanstva pre dejiny Poľska. Vojnu o dušu národa vyhrala vtedy cirkev.
Keďže pred 50 rokmi si veriaci nemohli pripomenúť jubileum tak, ako by si to želali, panuje zhoda, že náhradou má byť práve rok 2016. Štátne orgány už vyhlásili, že majú záujem podieľať sa na odčinení komunistickej viny a pomôcť s organizáciou výročia. Hlavné oslavy by sa mali uskutočniť v najstaršom hlavnom meste Poľska v Hnezdne a tiež v Poznani, kde sú pochovaní prví vládcovia krajiny z dynastie Piastovcov.
V roku 1966 komunisti nepustili do krajiny pápeža Pavla VI., ktorý sa chcel zúčastniť mileniárnych osláv, tentoraz to bude inak. V roku 2016 sa očakáva ako hlavný celebrant osláv práve pápež. Pravdepodobne otvorí nové krakovské Centrum Jána Pavla II. a tiež vysvätí Chrám Božej Prozreteľnosti vo Varšave. Bude to jeden z najväčších kostolov v celej krajine, s panteónom najväčších poľských hrdinov.
Rozhodnutie o postavení tohto chrámu prijal Sejm v roku 1791 ako prejav vďaky za schválenie prvej modernej ústavy v Európe. Keďže Poľsko prišlo o štyri roky neskôr o svoju nezávislosť, projekt nemohol byť dokončený. Okupanti nesúhlasili s postavením takejto stavby. K idei sme sa tak vrátili až po roku 1989 aj s ďalším zámerom: chrám by mal byť prejavom vďaky Bohu za pád komunizmu. V širšom komplexe by sa malo nachádzať múzeum Jána Pavla II., aj primasa Wyszynského.
Stavanie kostolov sa stáva v dnešnej Európe raritou. Ale na rozdiel od západnej Európy, kde sa pre nedostatok veriacich kostoly zatvárajú, v Poľsku sa stavajú nové a spolu s nimi aj velké pútnické chrámy. Pá páde komunizmu bola takto postavená napríklad Bazilika Božieho milosrdenstva v Krakove (ročne ju navštívi okolo dvoch miliónov osôb) či Bazilika Matky Božej v Licheni (milión pútnikov ročne). Vznik a budovanie takýchto miest kultu je dôkazom životnosti náboženstva. A práve to bolo jedným z rozhodujúcich faktorov, prečo sa majú ďalšie Svetové dni mládeže konať v Poľsku.
V Riu vyzval František mládež, aby organizovala evanjelizačné akcie na verejných miestach. Poliaci s tým majú svoje skúsenosti. V júli sa 60-tisíc katolíkov pod vedením ugandského misionára Johna Bashabora zúčastnilo na veľkých rekolekciách na Národnom štadióne vo Varšave. Zdá sa, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa Poľsko malo sekularizovať tak rýchlo, ako Holandsko či Španielsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.