Vieme čítať, samozrejme, ale už to neznamená, že sme vzdelaní. Aj tak dobre, aspoň máme stále čo doháňať. Preto sa veľmi a celkom bez irónie nadchýnam novým románom Dana Browna. Davinčihokód, anjeliadémoni, tohto Browna myslím, filmy s Tomom Hanksom, že práve teraz bežali znova v telke, to nie je paranoja, ale prostý fakt. Treba Browna pripomenúť, lebo nový román Inferno je vonku. V origináli a v ďalších, podstatne frekventovanejších jazykoch, akým je slovenčina, vyšiel už v máji, dátum vybrali symbolicky, aby znamenal aj čosi ďalšie v spojitosti s novým Brownovým románom i Alighieriho Božskou komédiou, konkrétne Peklom.
Dátum vydania slovenského prekladu nového Browna – 22. august – nič symbolické neznamená, len že vyšiel prv ako v Česku, takmer o celý mesiac. A je to jazda, čisté čítanie, jeden záťah, od poludnia do rána, Langdon vo Florencii, po amnézii, Alighierimu v pätách. Teda, skôr nie, kontexty zbytočne rozptyľujú, netreba sa báť, že by bez povedomia o jednom (Dante), druhom (Božská komédia, Peklo), treťom (Vergílius) či štvrtom (architektonické renesančné klenoty Florencie) Brownov nový román nedával zmysel, naopak, aj teraz platí, že čím menej toho čitateľ skutočne vie, tým to lepšie funguje. Nakoniec, vyjdú ďalšie knihy, ktoré všetky tie kontexty upracú a vysvetlia. Len ma mrzí, že tých zopár recenzií, čo už sú vonku, znova do Browna až zbytočne kopú. Akoby skutočne ktosi, kto ešte dnes vášnivo číta Danta či Vergília, rovnako vášnivo čítal aj Browna. Nie veru, nemá najmenší dôvod.
Dátum vydania slovenského prekladu nového Browna – 22. august – nič symbolické neznamená, len že vyšiel prv ako v Česku, takmer o celý mesiac. A je to jazda, čisté čítanie, jeden záťah, od poludnia do rána, Langdon vo Florencii, po amnézii, Alighierimu v pätách. Teda, skôr nie, kontexty zbytočne rozptyľujú, netreba sa báť, že by bez povedomia o jednom (Dante), druhom (Božská komédia, Peklo), treťom (Vergílius) či štvrtom (architektonické renesančné klenoty Florencie) Brownov nový román nedával zmysel, naopak, aj teraz platí, že čím menej toho čitateľ skutočne vie, tým to lepšie funguje. Nakoniec, vyjdú ďalšie knihy, ktoré všetky tie kontexty upracú a vysvetlia. Len ma mrzí, že tých zopár recenzií, čo už sú vonku, znova do Browna až zbytočne kopú. Akoby skutočne ktosi, kto ešte dnes vášnivo číta Danta či Vergília, rovnako vášnivo čítal aj Browna. Nie veru, nemá najmenší dôvod.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.