Dlhé roky sme to v .týždni zvažovali, pretože vieme, že ide o veľmi vážnu a citlivú otázku. Ale napokon sme sa zhodli – cirkev na Slovensku už nemá byť platená štátom. K tomuto presvedčeniu nás vedú tri hlavné dôvody: ekonomický, spoločenský a morálny.
Najjednoduchšie je to, ako vždy, s ekonomikou. Cirkvi boli komunistami 40 rokov ekonomicky nivočené. Klérus bol síce finančne korumpovaný, no z kostolov sa stávali sklady, a aj tie najcennejšie chátrali. Kresťanstvo bolo ako ópium ľudstva posielané do minulosti. Táto marxistická utópia, našťastie, v roku 1989 stroskotala, ale cena experimentu bola krutá. Cirkvi si nechtiac zvykli na dohľad a opateru tyranského štátu, ktorý ich postupne doviedol do úplnej ekonomickej mizérie.
Práve preto nebolo možné hneď po roku 1989 uskutočniť úplnú odluku. Cirkvi sa potrebovali z toho pekla pozviechať, potrebovali obnoviť nielen svojho ducha, ale aj múry, a potrebovali sa naučiť základom normálneho hospodárenia. Pohľad na obnovené slovenské fary a modlitebne po 18 rokoch ukazuje, že ekonomicky sa obnova podarila. Už netreba predlžovať závislosť od štátu, dnes je už potrebná finančná samostatnosť. Slovensko už nie je chudobná krajina, jeho cirkvi už nie sú utláčané popolušky, naši veriaci už nie sú chudobou sveta. Je najvyšší čas, aby bol koncept štátu, ktorý finančne pomáha cirkvám, nahradený konceptom od štátu nezávislých cirkví, ktoré sa vedia o seba postarať.
Spoločenský dôvod, ktorý nás vedie k podpore úplnej odluky cirkvi od štátu, súvisí so zmenami, ktorými Slovensko prešlo. Dnes už nežijeme v štáte, ktorého drvivá väčšina praktizuje kresťanstvo. Žijeme v sekulárnej spoločnosti, ktorá zo zotrvačnosti vypĺňa dotazníky o katolíckom či evanjelickom vierovyznaní, v skutočnosti je však čoraz viac podobná nábožensky vlažnej západnej Európe. Je preto spoločensky neúnosné, aby usporiadanie vzťahu štátu a cirkví neodrážalo tento civilizačný posun. Kresťanstvo, ak má ostať zdravé, nemá byť zachovávané zákonom ani štátnym rozpočtom. Musí sa presadiť v rovnej, slobodnej súťaži s inými životnými štýlmi, s inými hodnotami, s inými vierami. Prinesie to úbytok dotazníkových veriacich, úbytok lesku a asi aj dočasný úbytok autority kresťanských cirkví. Ale prinesie to zdravý tlak na autenticitu kresťanstva. A odstráni sa tým hlúpy pocit, že cirkev žije na cudzí účet.
Najsilnejší dôvod, pre ktorý podporujeme úplnú odluku štátu a cirkví, však smeruje dovnútra cirkví. Ak majú mať silu hovoriť pravdu, musia byť slobodné. Nesmú závisieť od vlád, parlamentov a ministrov financií. Len vtedy môžu byť hlasom svedomia, keď tu mocní kradnú, klamú a podvádzajú. Za posledných 18 rokov sa to nedialo dostatočne aj preto, že zlodeji, klamári a podvodníci držali v rukách tromf rozpočtu. Tento tromf im treba vyraziť z rúk.
Slovensko potrebuje hlas slobodných cirkví. Najmä preto sme za ich úplnú odluku od štátu.
Štefan Hríb
Najjednoduchšie je to, ako vždy, s ekonomikou. Cirkvi boli komunistami 40 rokov ekonomicky nivočené. Klérus bol síce finančne korumpovaný, no z kostolov sa stávali sklady, a aj tie najcennejšie chátrali. Kresťanstvo bolo ako ópium ľudstva posielané do minulosti. Táto marxistická utópia, našťastie, v roku 1989 stroskotala, ale cena experimentu bola krutá. Cirkvi si nechtiac zvykli na dohľad a opateru tyranského štátu, ktorý ich postupne doviedol do úplnej ekonomickej mizérie.
Práve preto nebolo možné hneď po roku 1989 uskutočniť úplnú odluku. Cirkvi sa potrebovali z toho pekla pozviechať, potrebovali obnoviť nielen svojho ducha, ale aj múry, a potrebovali sa naučiť základom normálneho hospodárenia. Pohľad na obnovené slovenské fary a modlitebne po 18 rokoch ukazuje, že ekonomicky sa obnova podarila. Už netreba predlžovať závislosť od štátu, dnes je už potrebná finančná samostatnosť. Slovensko už nie je chudobná krajina, jeho cirkvi už nie sú utláčané popolušky, naši veriaci už nie sú chudobou sveta. Je najvyšší čas, aby bol koncept štátu, ktorý finančne pomáha cirkvám, nahradený konceptom od štátu nezávislých cirkví, ktoré sa vedia o seba postarať.
Spoločenský dôvod, ktorý nás vedie k podpore úplnej odluky cirkvi od štátu, súvisí so zmenami, ktorými Slovensko prešlo. Dnes už nežijeme v štáte, ktorého drvivá väčšina praktizuje kresťanstvo. Žijeme v sekulárnej spoločnosti, ktorá zo zotrvačnosti vypĺňa dotazníky o katolíckom či evanjelickom vierovyznaní, v skutočnosti je však čoraz viac podobná nábožensky vlažnej západnej Európe. Je preto spoločensky neúnosné, aby usporiadanie vzťahu štátu a cirkví neodrážalo tento civilizačný posun. Kresťanstvo, ak má ostať zdravé, nemá byť zachovávané zákonom ani štátnym rozpočtom. Musí sa presadiť v rovnej, slobodnej súťaži s inými životnými štýlmi, s inými hodnotami, s inými vierami. Prinesie to úbytok dotazníkových veriacich, úbytok lesku a asi aj dočasný úbytok autority kresťanských cirkví. Ale prinesie to zdravý tlak na autenticitu kresťanstva. A odstráni sa tým hlúpy pocit, že cirkev žije na cudzí účet.
Najsilnejší dôvod, pre ktorý podporujeme úplnú odluku štátu a cirkví, však smeruje dovnútra cirkví. Ak majú mať silu hovoriť pravdu, musia byť slobodné. Nesmú závisieť od vlád, parlamentov a ministrov financií. Len vtedy môžu byť hlasom svedomia, keď tu mocní kradnú, klamú a podvádzajú. Za posledných 18 rokov sa to nedialo dostatočne aj preto, že zlodeji, klamári a podvodníci držali v rukách tromf rozpočtu. Tento tromf im treba vyraziť z rúk.
Slovensko potrebuje hlas slobodných cirkví. Najmä preto sme za ich úplnú odluku od štátu.
Štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.