V skutočnosti to až také nemožné nie je. Všetko závisí od podmienok, za ktorých by sa súboj uskutočnil. Ak budete môcť vyštartovať z méty 90 metrov, je takmer isté, že do cieľa dobehnete ako víťaz. Alebo ak Useinovi uviažu na nohu ťažkú železnú guľu, bude vopred odsúdený do úlohy porazeného. Všetko teda závisí od miery deformácie podmienok súťaže. Ak dosiahne absurdné rozmery, výsledok bude logicky tiež absurdný. Vtedy ani najrýchlejšiemu atlétovi planéty jeho majstrovstvo nepomôže a zákonite prehrá.
A práve deformácia podmienok voľnej súťaže až do absurdných rozmerov je presne to, čo robí slovenská vláda. Niektorým firmám uväzuje železnú guľu na nohu a iným dáva krídla – napríklad prostredníctvom investičných stimulov. Tie sú v čase narastajúcej nezamestnanosti opatrením, ku ktorému sa vláda uchyľuje čoraz častejšie. Politici si kupujú podporu obyvateľstva takzvaným vytváraním pracovných miest prostredníctvom zvýhodňovania vybraných firiem na úkor všetkých ostatných. A navyše nechajú za takúto „pomoc“ zaplatiť občanov a veľkú väčšinu firiem, ktoré nič nedostali.
Združenie podnikateľov Slovenska patrí k nemnohým hlasom z podnikateľského prostredia, ktoré dlhodobo zásadne odsudzujú poskytovanie investičných stimulov vybraným firmám. Bohužiaľ, malý počet kritických hlasov má svoje logické vysvetlenie. Z vlastnej skúsenosti všetci vieme, že dostať darček je veľmi príjemné. A investičné stimuly nie sú ničím iným než darčekom. Obdarované firmy sa dokonca cítia dotknuté, keď si ich niekto dovolí kritizovať za to, že o stimuly žiadajú. A bránia sa často tým, že väčšinu vládnej podpory nedostanú v hotovosti, ale vo forme úľavy na daniach.
To však vôbec nie je podstatné. Je úplne jedno, či vám vláda peniaze pošle priamo na účet, alebo vám len odpustí časť peňazí, ktoré jej vo forme daní máte na účet poslať vy. Navyše, súčasťou investičného stimulu je väčšinou aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta, zvyčajne vo výške desiatok tisíc eur na jedno také miesto za rok.
Ak by sa Bolt z nášho prirovnania dozvedel, za akých podmienok má bežať, jednoducho by na štart nenastúpil. Chuť pretekať by mu totiž vzali pravidlá, evidentne nastavené v jeho neprospech. Presne to je odvrátená strana poskytovania stimulov. Cenou za to, že sa vláda môže pochváliť, že podporila vznik či udržanie pracovných miest v nemnohých vybraných firmách, je nechuť podnikať v takýchto nerovných podmienkach, ktorú tým vyvolala u všetkých ostatných. Vláda by preto mala s praxou poskytovania investičných stimulov okamžite prestať a namiesto toho by sa konečne mala sústrediť na skvalitňovanie podnikateľského prostredia pre všetkých.
Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka.
A práve deformácia podmienok voľnej súťaže až do absurdných rozmerov je presne to, čo robí slovenská vláda. Niektorým firmám uväzuje železnú guľu na nohu a iným dáva krídla – napríklad prostredníctvom investičných stimulov. Tie sú v čase narastajúcej nezamestnanosti opatrením, ku ktorému sa vláda uchyľuje čoraz častejšie. Politici si kupujú podporu obyvateľstva takzvaným vytváraním pracovných miest prostredníctvom zvýhodňovania vybraných firiem na úkor všetkých ostatných. A navyše nechajú za takúto „pomoc“ zaplatiť občanov a veľkú väčšinu firiem, ktoré nič nedostali.
Združenie podnikateľov Slovenska patrí k nemnohým hlasom z podnikateľského prostredia, ktoré dlhodobo zásadne odsudzujú poskytovanie investičných stimulov vybraným firmám. Bohužiaľ, malý počet kritických hlasov má svoje logické vysvetlenie. Z vlastnej skúsenosti všetci vieme, že dostať darček je veľmi príjemné. A investičné stimuly nie sú ničím iným než darčekom. Obdarované firmy sa dokonca cítia dotknuté, keď si ich niekto dovolí kritizovať za to, že o stimuly žiadajú. A bránia sa často tým, že väčšinu vládnej podpory nedostanú v hotovosti, ale vo forme úľavy na daniach.
To však vôbec nie je podstatné. Je úplne jedno, či vám vláda peniaze pošle priamo na účet, alebo vám len odpustí časť peňazí, ktoré jej vo forme daní máte na účet poslať vy. Navyše, súčasťou investičného stimulu je väčšinou aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta, zvyčajne vo výške desiatok tisíc eur na jedno také miesto za rok.
Ak by sa Bolt z nášho prirovnania dozvedel, za akých podmienok má bežať, jednoducho by na štart nenastúpil. Chuť pretekať by mu totiž vzali pravidlá, evidentne nastavené v jeho neprospech. Presne to je odvrátená strana poskytovania stimulov. Cenou za to, že sa vláda môže pochváliť, že podporila vznik či udržanie pracovných miest v nemnohých vybraných firmách, je nechuť podnikať v takýchto nerovných podmienkach, ktorú tým vyvolala u všetkých ostatných. Vláda by preto mala s praxou poskytovania investičných stimulov okamžite prestať a namiesto toho by sa konečne mala sústrediť na skvalitňovanie podnikateľského prostredia pre všetkých.
Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.