V pondelok ráno v Harleme zavládlo na chvíľu ticho. Cez víkend sa to však opäť rozbehne.
Keď som sa nasťahovala do tejto trochu nebezpečnej štvrte, bola zima. Všetci sedeli v teple a ja som si vykračovala prázdnymi a tichými ulicami Harlemu. Od jari však miestni vyšli do ulíc, ako keď v daždi povyliezajú dážďovky. Vysedávajú pred domami, postávajú pred večierkami či barmi. Sem-tam sa mi niekto prihovorí, pochváli mi letný outfit alebo vynadá do belošiek. Pred obchodom si invalid vetrá protézu, v tieni pod kamiónom oddychuje bezdomovec a namiesto jedného drogového dílera stretnem na ulici piatich. V lete je však Harlem charakteristický aj niečím iným. Hudbou.
Cez víkendy sa zobúdzam v mexickom rytme. Susedia majú pod mojím oknom rozložený kompletný záhradný set a ich piesne mi pripomínajú naše ľudovky. Kto by povedal, že sa v Harleme pri mexických melódiách budem cítiť ako doma?
Vychystaná do mesta míňam stánky s jedlom, oblečením a africkými doplnkami. Ľudia každého veku tancujú na ulici, na rohu stretnem speváčku Michelle zo známeho ženského tria. V parku rodiny grilujú mäso a tancujú na provizórnom pódiu pri dídžejovi. Cestou na metro ma predbehne mladík so slúchadlami na ušiach. Hlavou kýva do rytmu a nahlas rapuje. Vôbec sa nehanbí. Tu sa nehanbí nikto. Keď som už vo vozni a myslím si, že je po všetkom, preberie ma výkrik: IT’S SHOWTIME! Z rádia zaznie hudba a tanečníci začnú robiť saltá. A nakoniec to najlepšie: večer zaspávam pri tónoch saxofónu z malého baru, kde kapela hrá letný pohodový džez.
Aj vďaka hudbe má Harlem jedinečnú atmosféru a stáva sa z neho atrakcia. Občas stretnem pred mojím domom skupinku turistov. Sprievodca vysvetľuje, oni vždy stoja na tom istom mieste a ja rozmýšľam, čo je pri mojom baraku také zaujímavé.
Alexandra Užíková/
Slovenská novinárka, publicistka a fotografka. Cestuje po svete a momentálne sa jej prechodnou stanicou stal New York. Fascinuje ju história, kultúra a každodenný život v Harleme, ktorý postupne dokumentuje.
Keď som sa nasťahovala do tejto trochu nebezpečnej štvrte, bola zima. Všetci sedeli v teple a ja som si vykračovala prázdnymi a tichými ulicami Harlemu. Od jari však miestni vyšli do ulíc, ako keď v daždi povyliezajú dážďovky. Vysedávajú pred domami, postávajú pred večierkami či barmi. Sem-tam sa mi niekto prihovorí, pochváli mi letný outfit alebo vynadá do belošiek. Pred obchodom si invalid vetrá protézu, v tieni pod kamiónom oddychuje bezdomovec a namiesto jedného drogového dílera stretnem na ulici piatich. V lete je však Harlem charakteristický aj niečím iným. Hudbou.
Cez víkendy sa zobúdzam v mexickom rytme. Susedia majú pod mojím oknom rozložený kompletný záhradný set a ich piesne mi pripomínajú naše ľudovky. Kto by povedal, že sa v Harleme pri mexických melódiách budem cítiť ako doma?
Vychystaná do mesta míňam stánky s jedlom, oblečením a africkými doplnkami. Ľudia každého veku tancujú na ulici, na rohu stretnem speváčku Michelle zo známeho ženského tria. V parku rodiny grilujú mäso a tancujú na provizórnom pódiu pri dídžejovi. Cestou na metro ma predbehne mladík so slúchadlami na ušiach. Hlavou kýva do rytmu a nahlas rapuje. Vôbec sa nehanbí. Tu sa nehanbí nikto. Keď som už vo vozni a myslím si, že je po všetkom, preberie ma výkrik: IT’S SHOWTIME! Z rádia zaznie hudba a tanečníci začnú robiť saltá. A nakoniec to najlepšie: večer zaspávam pri tónoch saxofónu z malého baru, kde kapela hrá letný pohodový džez.
Aj vďaka hudbe má Harlem jedinečnú atmosféru a stáva sa z neho atrakcia. Občas stretnem pred mojím domom skupinku turistov. Sprievodca vysvetľuje, oni vždy stoja na tom istom mieste a ja rozmýšľam, čo je pri mojom baraku také zaujímavé.
Alexandra Užíková/
Slovenská novinárka, publicistka a fotografka. Cestuje po svete a momentálne sa jej prechodnou stanicou stal New York. Fascinuje ju história, kultúra a každodenný život v Harleme, ktorý postupne dokumentuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.