.failed State Index alebo FSI je index funkčnosti a efektivity štátnej moci. Každoročne toto hodnotenie zverejňuje americký think-tank Fund for Peace. Základ hodnotenia tvoria ukazovatele, ako sú efektivita a kontrola vlády, legitimita vlády, stav ekonomiky, verejných služieb, rešpektovanie ľudských práv, demografická situácia, bezpečnostné ohrozenie či problém imigrácie. Najmenej ohrozené štáty sú aj tento rok Fínsko, Švédsko a Nórsko. Slovensko je na potešiteľnom 145. mieste, o ktoré sa delí s Estónskom, Česko je o pár miest vyššie – na priečke číslo 154. Zato Somálsko je už šesť rokov v rebríčku FSI prvé. A aj keď niektoré ukazovatele sa v priebehu rokov mierne zlepšili, celkový stav tejto africkej krajiny zostáva zlý.
.po páde islamského komunizmu
Somálsko trápia dôsledky dejín, v ktorých rovnako výbušne pôsobili miestne kmeňové rozpory aj ambície koloniálnych mocností.
Dnešný chaotický stav, v ktorom prakticky niet skutočne akceptovanej centrálnej autority, tu trvá od roku 1991. Vtedy prepukla občianska vojna a bol zvrhnutý Mohamed Siad Barre, predseda Najvyššej revolučnej rady.
Občianska vojna na začiatku 90. rokov bola logickým vyústením frustrácií. Generálmajor Mohamed Siad Barre tu niekoľko desaťročí viedol vojenskú diktatúru. Hlavnou ideológiou Somálska s Barrem na čele bola zvláštna zmes: vedecký socializmus s islamom. Somálčania Barreho najskôr podporovali. Islamský komunizmus však ekonomicky zlyhal a preukázal svoju morálnu prázdnotu. Najmä sa ošúchala Barreho charizma. Jeho pád v roku 1991 uzavrel v Somálsku jednu dejinnú etapu.
Odvtedy má Somálsko problém s celistvosťou územia a s akceptáciou centrálnej vlády. Súčasná somálska vláda, ktorú vedie prezident Hasan Šejk Mohamud a ktorá sídli v metropole Mogadiša, na niektoré severné regióny vôbec nemá dosah. Zjednotenie zostáva prezidentovým cieľom, zatiaľ je však v nedohľadne. Štátne inštitúcie buď nefungujú, alebo fungujú zle, a najmä nie sú všade rešpektované. Bezpečnosť v Somálsku je taká zlá, že v auguste ohlásila odchod zo Somálska humanitárna organizácia Lekári bez hraníc. Ako dôvod uviedla, že zmizol akýkoľvek rešpekt k humanitárnej práci. Útoky na humanitárnych pracovníkov mlčky tolerujú všetky miestne autority. Somálsko, uviedol šéf Lekárov bez hraníc, bolo jedinou krajinou, kde museli využívať ozbrojené stráže.
Demografická situácia je tiež kritická. Takmer polovicu obyvateľstva predstavujú deti do 14 rokov. Jedna zo sto rodičiek zomiera pri pôrode, čo je takmer najhoršie číslo na svete, porovnateľné len s Čadom. Jedno zo sto živonarodených detí umiera krátko po pôrode. Muži sa v Somálsku dožívajú priemerne iba 49, ženy 53 rokov. Prispieva k tomu nedostatok školených lekárov a zdravotníckeho personálu, slabé zásobovanie pitnou vodou i potravinami, ale aj priame násilie, najmä zo strany milícií al-Šabáb, ktoré dlho tyranizovali Somálsko.
.zdravá neformálna ekonomika
Ako však píše Felipe Umaňa v článku Zotavenie Somálska alebo pozrite si nás o rok na stránke think-tanku Fund For Peace, treba vnímať aj malý pokrok, ktorý Somálsko dosiahlo. FSI v roku 2013 zaregistroval zlepšenie šiestich ukazovateľov. Somálsko tento rok dosiahlo svoj dosiaľ najlepší – či skôr najmenej zlý – výsledok. Zlepšenie bezpečnostnej situácie nastalo vďaka úspechom v boji proti milíciám al-Šabáb aj proti námorným pirátom. Somálsko prijalo novú dočasnú ústavu, menovalo federálny parlament a absolvovalo pokojné prezidentské voľby. Keďže milície al-Šabáb strácajú zdroje a vplyv, klesol aj ukazovateľ diskriminácie a násilia proti rôznym etnickým a náboženským skupinám.
Časť podnikateľského sektora sa, ako uvádza Felipe Umaňa, dokázala v priebehu rokov prispôsobiť ťažkým podmienkam, takže ekonomika Somálska sa ako-tak drží nad vodou. Tu hrajú rolu najmä ľudia, nadšení jednotlivci, ktorých zocelil tvrdý život. Z CIA Factbook sa dozvedáme, že „Somálsko si zachovalo zdravú neformálnu ekonomiku, ktorá je založená hlavne na domácich zvieratách, firmách, zaoberajúcich sa prevodom peňazí, a telekomunikáciách“. A najmä metropola Mogadiša zažila od roku 2011, keď sa z nej stiahli milície Al-Šabáb, oživenie. Rast sa však zatiaľ veľmi nedotkol vidieka.
.medzinárodná pomoc je citlivá záležitosť
Čo môže pre Somálsko urobiť svet? Podľa Felipeho Umaňu by sa medzinárodná pomoc nemala toľko zameriavať na zmierňovanie symptómov zlyhania – teda na riešenie potravinových, zdravotníckych a hygienických kríz. Medzinárodná komunita sa musí sústrediť skôr na miestne ekonomické, politické a spoločenské inštitúcie, podporiť ich rozvoj, rozoznať, kde možno pomôcť a kde je zásah zvonka skôr kontraproduktívny. Inak sa Somálsko svojich problémov nezbaví. Západ by mal viac spolupracovať s okrajovými neformálnymi inštitúciami, ako sú kmene a klany na vidieku, ktoré nemajú dôveru k centrálnej vláde.
Možno je namieste aj mierny optimizmus. „Absencia silnej centrálnej vlády,“ píše Umaňa, „umožnila v rurálnych oblastiach rozvoj neformálnych, ale robustných občianskych, náboženských a zvykových štruktúr, ktoré majú autoritu, aby organizovali miestnych Somálčanov.“ Ak však Západ podporí miestne štruktúry, nemal by pri tom ohroziť už aj tak krehké postavenie centrálnej vlády. Tak ako všade, aj tu ide o rovnováhu. Nájsť ju v Chaosomálsku je nesmierne ťažké.
.po páde islamského komunizmu
Somálsko trápia dôsledky dejín, v ktorých rovnako výbušne pôsobili miestne kmeňové rozpory aj ambície koloniálnych mocností.
Dnešný chaotický stav, v ktorom prakticky niet skutočne akceptovanej centrálnej autority, tu trvá od roku 1991. Vtedy prepukla občianska vojna a bol zvrhnutý Mohamed Siad Barre, predseda Najvyššej revolučnej rady.
Občianska vojna na začiatku 90. rokov bola logickým vyústením frustrácií. Generálmajor Mohamed Siad Barre tu niekoľko desaťročí viedol vojenskú diktatúru. Hlavnou ideológiou Somálska s Barrem na čele bola zvláštna zmes: vedecký socializmus s islamom. Somálčania Barreho najskôr podporovali. Islamský komunizmus však ekonomicky zlyhal a preukázal svoju morálnu prázdnotu. Najmä sa ošúchala Barreho charizma. Jeho pád v roku 1991 uzavrel v Somálsku jednu dejinnú etapu.
Odvtedy má Somálsko problém s celistvosťou územia a s akceptáciou centrálnej vlády. Súčasná somálska vláda, ktorú vedie prezident Hasan Šejk Mohamud a ktorá sídli v metropole Mogadiša, na niektoré severné regióny vôbec nemá dosah. Zjednotenie zostáva prezidentovým cieľom, zatiaľ je však v nedohľadne. Štátne inštitúcie buď nefungujú, alebo fungujú zle, a najmä nie sú všade rešpektované. Bezpečnosť v Somálsku je taká zlá, že v auguste ohlásila odchod zo Somálska humanitárna organizácia Lekári bez hraníc. Ako dôvod uviedla, že zmizol akýkoľvek rešpekt k humanitárnej práci. Útoky na humanitárnych pracovníkov mlčky tolerujú všetky miestne autority. Somálsko, uviedol šéf Lekárov bez hraníc, bolo jedinou krajinou, kde museli využívať ozbrojené stráže.
Demografická situácia je tiež kritická. Takmer polovicu obyvateľstva predstavujú deti do 14 rokov. Jedna zo sto rodičiek zomiera pri pôrode, čo je takmer najhoršie číslo na svete, porovnateľné len s Čadom. Jedno zo sto živonarodených detí umiera krátko po pôrode. Muži sa v Somálsku dožívajú priemerne iba 49, ženy 53 rokov. Prispieva k tomu nedostatok školených lekárov a zdravotníckeho personálu, slabé zásobovanie pitnou vodou i potravinami, ale aj priame násilie, najmä zo strany milícií al-Šabáb, ktoré dlho tyranizovali Somálsko.
.zdravá neformálna ekonomika
Ako však píše Felipe Umaňa v článku Zotavenie Somálska alebo pozrite si nás o rok na stránke think-tanku Fund For Peace, treba vnímať aj malý pokrok, ktorý Somálsko dosiahlo. FSI v roku 2013 zaregistroval zlepšenie šiestich ukazovateľov. Somálsko tento rok dosiahlo svoj dosiaľ najlepší – či skôr najmenej zlý – výsledok. Zlepšenie bezpečnostnej situácie nastalo vďaka úspechom v boji proti milíciám al-Šabáb aj proti námorným pirátom. Somálsko prijalo novú dočasnú ústavu, menovalo federálny parlament a absolvovalo pokojné prezidentské voľby. Keďže milície al-Šabáb strácajú zdroje a vplyv, klesol aj ukazovateľ diskriminácie a násilia proti rôznym etnickým a náboženským skupinám.
Časť podnikateľského sektora sa, ako uvádza Felipe Umaňa, dokázala v priebehu rokov prispôsobiť ťažkým podmienkam, takže ekonomika Somálska sa ako-tak drží nad vodou. Tu hrajú rolu najmä ľudia, nadšení jednotlivci, ktorých zocelil tvrdý život. Z CIA Factbook sa dozvedáme, že „Somálsko si zachovalo zdravú neformálnu ekonomiku, ktorá je založená hlavne na domácich zvieratách, firmách, zaoberajúcich sa prevodom peňazí, a telekomunikáciách“. A najmä metropola Mogadiša zažila od roku 2011, keď sa z nej stiahli milície Al-Šabáb, oživenie. Rast sa však zatiaľ veľmi nedotkol vidieka.
.medzinárodná pomoc je citlivá záležitosť
Čo môže pre Somálsko urobiť svet? Podľa Felipeho Umaňu by sa medzinárodná pomoc nemala toľko zameriavať na zmierňovanie symptómov zlyhania – teda na riešenie potravinových, zdravotníckych a hygienických kríz. Medzinárodná komunita sa musí sústrediť skôr na miestne ekonomické, politické a spoločenské inštitúcie, podporiť ich rozvoj, rozoznať, kde možno pomôcť a kde je zásah zvonka skôr kontraproduktívny. Inak sa Somálsko svojich problémov nezbaví. Západ by mal viac spolupracovať s okrajovými neformálnymi inštitúciami, ako sú kmene a klany na vidieku, ktoré nemajú dôveru k centrálnej vláde.
Možno je namieste aj mierny optimizmus. „Absencia silnej centrálnej vlády,“ píše Umaňa, „umožnila v rurálnych oblastiach rozvoj neformálnych, ale robustných občianskych, náboženských a zvykových štruktúr, ktoré majú autoritu, aby organizovali miestnych Somálčanov.“ Ak však Západ podporí miestne štruktúry, nemal by pri tom ohroziť už aj tak krehké postavenie centrálnej vlády. Tak ako všade, aj tu ide o rovnováhu. Nájsť ju v Chaosomálsku je nesmierne ťažké.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.