Najprv Pif s hračkou, zatavený v plaste, vždy sviatok, hneď potom humoristický časopis Roháč, v ňom Jožinko, dieťa svojich rodičov, poctivý komiksový strip, ktorý vychádzal takmer štvrťstoročie. Už len preto ho možno porovnávať s klasikou najklasikovatejšou, so Snoopym, respektíve Búrskymi orieškami (Peanut´s) či s Garfieldom, aj keď poetikou mal najbližšie ku Calvinovi a Hobbesovi. A potom, samozrejme, Elektrón, mesačník pre mladých o vede a technike. Komiksy v ňom boli celkom iné ako Jožinko, epickejšie, vážnejšie, lepšie, vtedy by mi ani len nenapadlo ich spájať. Mesiac čo mesiac sa na vnútorných stranách obálky odohrávali tie najfantastickejšie príbehy. Dlhé príbehy na pokračovanie, takže vždy bolo treba pripomenúť si, čo sa stalo v minulom čísle, a v predminulom, a tak ďalej až nakoniec, keď už príbeh končil, pamätal som si každý obrázok, každú bublinu. Iste, dalo sa počítať v Elektróne hocičo, ale komiks bol najdôležitejší. Ten o chlapíkovi, čo cestoval do budúcnosti, a potom sa vrátil, opásaný zlatom, ktoré tam, odkiaľ prichádzal, malo už cenu len ako technický kov či ten o štvorrozmernom dome, teda vlastne najprv trojrozmernom, ktorý sa potom poskladal do štvorrozmerného, takže okná a dvere viedli kamkoľvek, len nie tam, kam mali. Teserakt, to slovo poznám odtiaľ, kocka v kocke, útvar so štyrmi rozmermi. Návrat zo zajtrajška a Bol raz jeden domček sú len dva z mnohých komiksov, ktoré do časopisu Elektrón kreslil Jozef Schek, ten istý, čo do Roháča kreslil Jožinka, dieťa svojich rodičov. Velikán slovenského komiksu Jozef Babušek zomrel 22. augusta 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.