Neriskujem
Vo voľnom čase najradšej čítam a chodím po lese. Bývame na okraji Klánovického lesa, je tam rovina, takže je to čistá relaxácia, žiadne športovanie, to by mi zničilo zdravie, to nechcem riskovať. Vyrastal som v Senci, do Prahy som odišiel až na vysokú, každé leto som trávil v jazerách. Voda je môj najobľúbenejší živel.
Fajčím nenáruživo
Raz či dvakrát za mesiac si zapálim fajku. Začal som s tým z recesie, ešte na internáte. Mne to zostalo, neviem ako spolužiakom. Nemám rád sladké a aromatizované tabaky, ako je Amfora, kedysi som fajčil Balkan Sobranie, čo je navzdory názvu anglický tabak, jeho základom je veľmi ťažký blízkovýchodný tabak Latakia. Stačí pár dúškov a už ho cítite v krvi. Kamarát, ktorý s fajkou šliapal do kopca, čo neurobil dobre, bol na vrchole ako zdrogovaný. Fajkový tabak sa nesmie dostať do pľúc.
No nekúp to!
V detstve som zbieral staré mince, postupne som to rozdal, stratil, dal deťom, zostalo mi ich asi dvadsať. Nedávno som videl v antikvariáte striebornú uhorskú korunu z roku 1916 za dvadsať korún českých. No nekúp to, povedal som si, budeš mať ďalšiu. Mám rád antikvariáty, obzerám staré veci, obrazy. Rád si pozriem aj luxusné čokolády, alkoholy, cigary, tabaky, ale nie som až taký fanúšik, aby som na to utrácal. Zaujímajú ma etikety, čím sa líšia, mal som obdobie, keď som sa snažil vedecky študovať televízne reklamy, najmä na autá a alkohol, predtým než ich zakázali.
Diskutujem zo športu
Som vášnivý diskutér. Zamlada som zožral všetku múdrosť sveta, teraz, to je asi vekom, som už pokornejší. Keď s kamarátmi pretiahneme diskusie aj popíjanie do skorých ranných hodín, vtedy už ani tak nejde o to, mať za každú cenu pravdu. Skôr o samotnú diskusiu, baviť sa, kecať, hádať. Pomaly obhajujem stanovisko, ktoré mi ani nie je vlastné, len aby polemika mohla pokračovať. V internetových diskusiách zo zásady nereagujem. Kedysi ma mrzelo, keď ma ľudia nechápali, teraz si hovorím, že to patrí ku koloritu, je to zábava.
Verím racionálne
Niežeby cudnosť bola mojím prirodzeným stavom, skôr naopak, ale správam sa tak na základe presvedčenia. Som racionálny veriaci, na základe rozumu, nie citov. Nepatrím k charizmatickým veriacim, angličtina má pre to výraz – touchy feely, ktorí aktívne prejavujú svoju vieru, emotívne ju prežívajú, majú tendenciu presviedčať ostatných. Som konvertita v dospelom veku, pôvodne som celé náboženstvo považoval za neuveriteľné bájky, mýtus, až postupne som k nemu dochádzal, získaval inú perspektívu. Obraz reality agnostikov či ateistov je trojrozmerný, u mňa je teraz jeden rozmer navyše. Ich pravda je pravda, ale nie je celá, za obrazom, ktorý vidia, je ešte priestor, o ktorom nevedia.
Pestujem
Rodičia nás v detstve dosť nútili pracovať v záhrade, na vysokej som bol rád, že už nemusím nič robiť, ale teraz ma pestovanie vlastnej zeleniny z romanticko-konzervatívnych dôvodov celkom začína baviť. Zatiaľ nemáme plot, bývame na relatívnom stavenisku, možno časom pribudne aj niečo okrasné.
Vychovávam
Nemám vymyslený epitaf, ale azda by som zdôraznil protiegalitárske krédo Quod licet Iovi, non licet bovi – čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi, lebo myšlienku úplnej, akejkoľvek rovnosti či už majetku, športových výkonov, talentu, považujem za veľmi zničujúcu a zlú. Nerovnostárska spoločnosť je rozmanitejšia a farebnejšia a krajšia a lepšia pre život. Či to chápu aj moje deti? Snažím sa ich vychovávať, aby pochopili, že nemôžu mať všetko a že každý sme iný, niekto má to, iný zas ono.
Vo voľnom čase najradšej čítam a chodím po lese. Bývame na okraji Klánovického lesa, je tam rovina, takže je to čistá relaxácia, žiadne športovanie, to by mi zničilo zdravie, to nechcem riskovať. Vyrastal som v Senci, do Prahy som odišiel až na vysokú, každé leto som trávil v jazerách. Voda je môj najobľúbenejší živel.
Fajčím nenáruživo
Raz či dvakrát za mesiac si zapálim fajku. Začal som s tým z recesie, ešte na internáte. Mne to zostalo, neviem ako spolužiakom. Nemám rád sladké a aromatizované tabaky, ako je Amfora, kedysi som fajčil Balkan Sobranie, čo je navzdory názvu anglický tabak, jeho základom je veľmi ťažký blízkovýchodný tabak Latakia. Stačí pár dúškov a už ho cítite v krvi. Kamarát, ktorý s fajkou šliapal do kopca, čo neurobil dobre, bol na vrchole ako zdrogovaný. Fajkový tabak sa nesmie dostať do pľúc.
No nekúp to!
V detstve som zbieral staré mince, postupne som to rozdal, stratil, dal deťom, zostalo mi ich asi dvadsať. Nedávno som videl v antikvariáte striebornú uhorskú korunu z roku 1916 za dvadsať korún českých. No nekúp to, povedal som si, budeš mať ďalšiu. Mám rád antikvariáty, obzerám staré veci, obrazy. Rád si pozriem aj luxusné čokolády, alkoholy, cigary, tabaky, ale nie som až taký fanúšik, aby som na to utrácal. Zaujímajú ma etikety, čím sa líšia, mal som obdobie, keď som sa snažil vedecky študovať televízne reklamy, najmä na autá a alkohol, predtým než ich zakázali.
Diskutujem zo športu
Som vášnivý diskutér. Zamlada som zožral všetku múdrosť sveta, teraz, to je asi vekom, som už pokornejší. Keď s kamarátmi pretiahneme diskusie aj popíjanie do skorých ranných hodín, vtedy už ani tak nejde o to, mať za každú cenu pravdu. Skôr o samotnú diskusiu, baviť sa, kecať, hádať. Pomaly obhajujem stanovisko, ktoré mi ani nie je vlastné, len aby polemika mohla pokračovať. V internetových diskusiách zo zásady nereagujem. Kedysi ma mrzelo, keď ma ľudia nechápali, teraz si hovorím, že to patrí ku koloritu, je to zábava.
Verím racionálne
Niežeby cudnosť bola mojím prirodzeným stavom, skôr naopak, ale správam sa tak na základe presvedčenia. Som racionálny veriaci, na základe rozumu, nie citov. Nepatrím k charizmatickým veriacim, angličtina má pre to výraz – touchy feely, ktorí aktívne prejavujú svoju vieru, emotívne ju prežívajú, majú tendenciu presviedčať ostatných. Som konvertita v dospelom veku, pôvodne som celé náboženstvo považoval za neuveriteľné bájky, mýtus, až postupne som k nemu dochádzal, získaval inú perspektívu. Obraz reality agnostikov či ateistov je trojrozmerný, u mňa je teraz jeden rozmer navyše. Ich pravda je pravda, ale nie je celá, za obrazom, ktorý vidia, je ešte priestor, o ktorom nevedia.
Pestujem
Rodičia nás v detstve dosť nútili pracovať v záhrade, na vysokej som bol rád, že už nemusím nič robiť, ale teraz ma pestovanie vlastnej zeleniny z romanticko-konzervatívnych dôvodov celkom začína baviť. Zatiaľ nemáme plot, bývame na relatívnom stavenisku, možno časom pribudne aj niečo okrasné.
Vychovávam
Nemám vymyslený epitaf, ale azda by som zdôraznil protiegalitárske krédo Quod licet Iovi, non licet bovi – čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi, lebo myšlienku úplnej, akejkoľvek rovnosti či už majetku, športových výkonov, talentu, považujem za veľmi zničujúcu a zlú. Nerovnostárska spoločnosť je rozmanitejšia a farebnejšia a krajšia a lepšia pre život. Či to chápu aj moje deti? Snažím sa ich vychovávať, aby pochopili, že nemôžu mať všetko a že každý sme iný, niekto má to, iný zas ono.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.