.v minulosti si v pozícii politika či novinára podporoval vojenské zásahy USA, teraz si však zaujal k americkým plánom na útok proti Assadovi veľmi kritický postoj. Prečo si tak ostro proti?
Teraz naozaj nejde o humanitárnu intervenciu ako v bývalej Juhoslávii. V Sýrii je občianska vojna, do ktorej zasahujú vonkajšie sily. Na strane rebelov sú to napríklad džihádistické skupiny, pozostávajúce z bojovníkov, ktorí zbehli z viacerých arabských krajín či z Čečenska. A tí sa dopúšťajú prinajmenej rovnako odporných zločinov ako vládne vojská. Naozaj sa máme pridať na ich stranu? Viem sa pridať jedine na stranu úbohých sýrskych utečencov, ktorým treba pomáhať.
.ale dá sa súčasne podporovať americký útok na Irak a byť proti útoku v Sýrii? Vpád do Iraku bol totiž zdôvodnený hrozbou, že Saddám použije chemické zbrane. Tu v Sýrii však tieto zakázané zbrane boli použité...
Nesúhlasím, pretože v prípade Iraku išlo najmä o hrozbu, že chemické aj iné zbrane hromadného ničenia sa dostanú z rúk Saddáma do rúk teroristov, a tí ich použijú na území USA a iných štátov. V prípade Sýrie však má ísť o trestnú akciu za to, že sýrsky režim použil tie zbrane proti vlastnému obyvateľstvu.
.ak by Američania predložili jasné dôkazy, že chemické zbrane boli použité na Assadov príkaz a hrozili by ďalšie podobné útoky, považoval by si trestnú výpravu na čele s USA za legitímnu?
Ak by nemalo ísť o zosadenie Assada, ktoré pokladám za nerealistické, ale malo by ísť len o výprask či deklaráciu nespokojnosti, tak sa mi to zdá ako dosť povážlivá akcia.
.prečo?
Na žiadnej strane sýrskeho konfliktu niet nikoho, kto by bol aspoň potenciálne priateľom demokracie a Západu. Útok na Sýriu môže vyvolať mnoho vedľajších účinkov, napríklad bezprostredné ohrozenie Izraela a tiež vypuknutie regionálneho vojnového konfliktu, ktorý Američania nedomýšľajú. Ale znamená to aj zbytočný konflikt s Rusmi, ktorí majú v prístave Tartus svoju základňu, garantovanú Assadovým režimom a útok na Sýriu chápu ako ohrozenie vlastných záujmov. A Rusko je predsa len spojencom Západu v boji proti islamskému terorizmu. Nehovoriac o tom, že sýrskych kresťanov, ktorých osud by nás mal špeciálne zaujímať, ohrozujú sunnitskí rebeli, nie Assadova armáda. Prípadnému útoku jednoducho chýba logika.
.aké sú potom motívy USA?
Nemyslím si, že majú zlé motívy, len ich úvahu považujem za chybnú.
Obamova administratíva sa výrokmi o červených líniách zahnala do autu, a teraz musí zakročiť, aby nevyzerala komicky.
.už dlhodobejšie sa vyjadruješ veľmi skepticky o Arabskej jari a vývoji v Egypte či Lýbii. V minulosti si však podporoval Bushovu zahraničnú politiku, ktorá mala ako súčasť doktríny šírenie demokracie na Blízkom východe. Demokracia mala byť liekom proti teroru a nenávisti. Nevnímaš to spätne ako veľký omyl?
Túto časť doktríny som vždy vnímal kriticky, o čom som, napokon, písal už pred rokmi. Idea, že aktom demokratických volieb sa v tomto kúte sveta dospeje k lepšej a slobodnejšej spoločnosti, je veľkým nedorozumením. V krajine ako Egypt sa opakovane robili výskumy verejnej mienky, z ktorých vyplynulo, že drvivá väčšina Egypťanov si myslí, že odpadlíkov od islamskej viery treba popraviť a neverné ženy ukameňovať. Navyše je tam 50 percent ľudí negramotných. O akej demokracii sa dá hovoriť v takomto prostredí? V komplikovanej Sýrii je to ešte väčšia ilúzia než v Egypte.
Teraz naozaj nejde o humanitárnu intervenciu ako v bývalej Juhoslávii. V Sýrii je občianska vojna, do ktorej zasahujú vonkajšie sily. Na strane rebelov sú to napríklad džihádistické skupiny, pozostávajúce z bojovníkov, ktorí zbehli z viacerých arabských krajín či z Čečenska. A tí sa dopúšťajú prinajmenej rovnako odporných zločinov ako vládne vojská. Naozaj sa máme pridať na ich stranu? Viem sa pridať jedine na stranu úbohých sýrskych utečencov, ktorým treba pomáhať.
.ale dá sa súčasne podporovať americký útok na Irak a byť proti útoku v Sýrii? Vpád do Iraku bol totiž zdôvodnený hrozbou, že Saddám použije chemické zbrane. Tu v Sýrii však tieto zakázané zbrane boli použité...
Nesúhlasím, pretože v prípade Iraku išlo najmä o hrozbu, že chemické aj iné zbrane hromadného ničenia sa dostanú z rúk Saddáma do rúk teroristov, a tí ich použijú na území USA a iných štátov. V prípade Sýrie však má ísť o trestnú akciu za to, že sýrsky režim použil tie zbrane proti vlastnému obyvateľstvu.
.ak by Američania predložili jasné dôkazy, že chemické zbrane boli použité na Assadov príkaz a hrozili by ďalšie podobné útoky, považoval by si trestnú výpravu na čele s USA za legitímnu?
Ak by nemalo ísť o zosadenie Assada, ktoré pokladám za nerealistické, ale malo by ísť len o výprask či deklaráciu nespokojnosti, tak sa mi to zdá ako dosť povážlivá akcia.
.prečo?
Na žiadnej strane sýrskeho konfliktu niet nikoho, kto by bol aspoň potenciálne priateľom demokracie a Západu. Útok na Sýriu môže vyvolať mnoho vedľajších účinkov, napríklad bezprostredné ohrozenie Izraela a tiež vypuknutie regionálneho vojnového konfliktu, ktorý Američania nedomýšľajú. Ale znamená to aj zbytočný konflikt s Rusmi, ktorí majú v prístave Tartus svoju základňu, garantovanú Assadovým režimom a útok na Sýriu chápu ako ohrozenie vlastných záujmov. A Rusko je predsa len spojencom Západu v boji proti islamskému terorizmu. Nehovoriac o tom, že sýrskych kresťanov, ktorých osud by nás mal špeciálne zaujímať, ohrozujú sunnitskí rebeli, nie Assadova armáda. Prípadnému útoku jednoducho chýba logika.
.aké sú potom motívy USA?
Nemyslím si, že majú zlé motívy, len ich úvahu považujem za chybnú.
Obamova administratíva sa výrokmi o červených líniách zahnala do autu, a teraz musí zakročiť, aby nevyzerala komicky.
.už dlhodobejšie sa vyjadruješ veľmi skepticky o Arabskej jari a vývoji v Egypte či Lýbii. V minulosti si však podporoval Bushovu zahraničnú politiku, ktorá mala ako súčasť doktríny šírenie demokracie na Blízkom východe. Demokracia mala byť liekom proti teroru a nenávisti. Nevnímaš to spätne ako veľký omyl?
Túto časť doktríny som vždy vnímal kriticky, o čom som, napokon, písal už pred rokmi. Idea, že aktom demokratických volieb sa v tomto kúte sveta dospeje k lepšej a slobodnejšej spoločnosti, je veľkým nedorozumením. V krajine ako Egypt sa opakovane robili výskumy verejnej mienky, z ktorých vyplynulo, že drvivá väčšina Egypťanov si myslí, že odpadlíkov od islamskej viery treba popraviť a neverné ženy ukameňovať. Navyše je tam 50 percent ľudí negramotných. O akej demokracii sa dá hovoriť v takomto prostredí? V komplikovanej Sýrii je to ešte väčšia ilúzia než v Egypte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.